pozdravujem do Washingtonu, Bill, ako to vyzerá v Amerike po polčasových voľbách? Radostne?

Bill Kristol: U demokratov určite. Trumpovi prívrženci, samozrejme, smútia. A čo u vás doma, vnímate tieto naše voľby do Kongresu ako veľkú vec?

ako veľmi veľkú vec. Možno o pár mesiacov sa ukáže, či sme nejasali predčasne, ale zatiaľ je to pocit veľkého víťazstva. V Amerike sa to víťazstvo označuje ako modré cunami, vy ste na sociálnej sieti napísali, že to je metafora, ktorú by sme radšej nemali nadužívať, lebo tá metafora robí dojem, že do diania zasiahla nejaká prírodná sila, a to tak určite nebolo. Dobre, ako to teda bolo?

Naozaj žiadna prírodná sila to nebola, boli to ľudia. Posun na takejto obrovskej škále by nenastal, keby sa v ľuďoch neodohralo obrovské odmietnutie Trumpovej administratívy. Hralo tam rolu viacero vecí. Jedna vec sú ekonomické dôvody, ceny na benzínkach išli hore, inflácia vôbec nie je taká nízka, a ešte sa zhoršila, Trumpove clá narobili škody, to všetko je pravda. Ale napriek tomu – ak by ste boli pred voľbami odovzdali politológovi všetky tieto dáta, ktorá zachytávajú infláciu, clá, dokonca aj ceny pohonných hmôt, ak by hodnotil nezamestnanosť, ktorá je stále pomerne nízka, a pripočítal by stav na trhu s akciami, pred voľbami dlhodobo vôbec nie zlý, tak by vám na otázku „Čo sa vo voľbách stane?“, zrejme odpovedal, že realisticky Trumpa čaká prinajhoršom mierna porážka. A porážka bola obrovská.

 

mala na to vplyv Trumpova vojna v Iráne?

Bezpochyby zohrala rolu. Ale predsa len, nie je to žiadny Vietnam. Nie je to ani len Irak. Nestratili sme tam toľko ľudí, a hoci geopolitickú pozíciu Ameriky tá vojna veľmi poškodila, do takých dôsledkov voliči väčšinou nedovidia. Takže si naozaj myslím, že toto bolo vyjadrenie názoru k celej Trumpovej administratíve, k jeho vízii Ameriky. A tá vízia bola pomerne široko odmietnutá.

bolo to referendum o Trumpovi a jeho predstave, ako má vyzerať Amerika? Ako už vyzerá?

Áno. Znie to sofistikovane, keď ľudia hovoria, že voličom nezáleží na stave demokracie, že voličom záleží iba na chlebových témach. Okej, ale som presvedčený, že to nie je celkom tak. Ten pohľad na maskovaných agentov ICE, ktorí sa roja na amerických uliciach, na masívne deportácie, na krutosť a fanatizmus moci, na to, ako pohŕda vládou zákona, to všetko zavážilo a prevážilo. Nebolo by to možno samo osebe rozhodujúce, ale živo to ilustrovalo, čo chce Donald Trump a jeho okolie urobiť z Ameriky. A americká verejnosť takú Ameriku odmietla.

niekto namietne – prečo voliči uznali za potrebné skúšať to s Trumpom znovu? Nebolo už po prvom prezidentskom období v zásade jasné, čo chce z Ameriky urobiť?

Určite by bolo lepšie, keby boli ľudia Trumpovu víziu Ameriky odmietli už pred dvomi rokmi, ale, skrátka, je to tak, že až v druhom volebnom období videli, čo znamená nikým a ničím nelimitovaný Trump. Títo ľudia pochopili, čo chce Trump, čo chce Stephen Miller, čo chce Hegseth a so značnou prevahou povedali nie.

aj voliči, ktorí nezvykli voliť demokratov, to teraz urobili a nemuseli byť ani priaznivcami konkrétnych kandidátov, ktorým dali hlas – dali ho, aby vyjadrili svoj postoj k Trumpovi. Boli midterms v skutočnosti referendom o Trumpovi?

Určite. Napokon, čo sú polčasové voľby v Amerike? Ak má pred nimi prezidentova strana väčšinu v Kongrese, tak je to jasné referendum s otázkami: Chcete, aby prezident a jeho ľudia mali Kongres ďalej pod kontrolou? Chcete, aby ďalej hlasovali za to, čo chce prezident robiť, aby potvrdzovali jeho nominantov, aby súhlasili s jeho politikami, s jeho vojnami, s jeho clami, so všetkým ostatným? Alebo chcete prezidenta zastaviť? Toto bola hlavná téma midterms, prevládla nad všetkým ostatným. Trochu zavážili aj mená kandidátov, ale takýto celonárodný posun sa neodohrá preto, že niekde mal niekto dobrú predvolebnú reklamu a iný mal hlúpu reklamu, alebo že v jednom štáte bol kandidát trochu vyšinutý a v inom zase vynikajúci. Toto boli celonárodné voľby s vysokou účasťou, druhou najvyššou po roku 2018. Bolo to naozaj referendum o Trumpovi a celej jeho administratíve.

stáva sa Amerika krajinou vysokých volebných účastí?

Áno, napriek tomu, že máme dosť občanov, ktorí k voľbám nechodia. Tentoraz prišlo k voľbám takmer 50 percent všetkých oprávnených voličov a takmer 60 percent registrovaných voličov. To je reálne veľa ľudí, najmä v kľúčových štátoch a najmä medzi populačnými skupinami Hispáncov a černošských voličov.