Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pred voľbou rektora UK

.martin Mojžiš .rozhovory .rozhovor

Štvrtého novembra bude senát Univerzity Komenského voliť nového rektora. Budú to bežné a nudné voľby akademického funkcionára alebo ide v tomto prípade o viac? Opýtali sme sa jedného z dvoch kandidátov, bývalého prorektora Jozefa Tancera.

Pred voľbou rektora UK BORIS NÉMETH

kandidáti na funkciu rektora UK sú dvaja – ty a terajší rektor Marek Števček, ktorý prekvapujúco kandiduje už tretí raz za sebou. Prvá otázka je v podstate automatická: Prečo kandiduješ na túto funkciu?

Dôvodov je niekoľko. Po prvé si myslím, že Univerzita Komenského má na viac, než sa len  posúvať drobnými krôčikmi alebo stagnovať. Myslím si, že máme na to, aby sme začali rásť. A je potrebné preto niečo urobiť.

rásť v zmysle kvality alebo kvantity?

Oboje. Rásť v zmysle kvality znamená robiť lepšiu vedu, zaujímavejšie vyučovanie a medzinárodnejšie spolupráce. Rásť v zmysle kvantity znamená byť schopný osloviť viac študentov a získať väčšie financovanie vo vysoko kompetitívnom medzinárodnom prostredí vysokých škôl.

spomínal si viac dôvodov, ktoré sú ďalšie?

Druhý dôvod je, že mám za sebou sedem a pol roka vo funkcii prorektora pre medzinárodné vzťahy. Videl som, že témy, ktoré riešime na Slovensku, sa vyskytujú aj na iných univerzitách v európskych krajinách. Na našich partnerských univerzitách si tiež kladú otázky, ako získať ERC granty, ako osloviť zahraničných študentov, aby k nim prišli študovať. Mali by sme  sa od nich poučiť, mali by sme ich skúsenosti zúročiť a adaptovať v našom prostredí.

Okrem toho si myslím, že sme sa ako vzdelávacia inštitúcia ocitli na bezprecedentnom rázcestí, kde zrazu tradičná úloha učiteľa v konfrontácii s revolúciou v oblasti umelej inteligencie už nestačí na to, aby sme dokázali pripraviť budúce generácie na kvalitný a úspešný život. Potrebujeme sa začať o tom na univerzite systematicky rozprávať a meniť pedagogické postupy, ktoré používame.

rozumiem tomu správne, že vidíš jednak nedostatočne naplnený potenciál a jednak nedostatočnú pružnosť, najmä vyučovacieho procesu, v čase kritickej potreby pružnosti?

Áno, presne. Ako prorektor som mal skúsenosť so zahraničnými univerzitami, tá skúsenosť je veľmi inšpiratívna a môžeme sa z nej poučiť. Naše problémy majú riešenia.

hovoríme o západných univerzitách?

Áno, ale nielen. Rád by som spomenul aspoň jednu univerzitu, ktorá je pre mňa veľmi inšpiratívna, a to je Univerzita v Tartu v Estónsku. Táto škola sa vynikajúco prepája s mimouniverzitným prostredím, dokázala nádherne naštartovať podporu startupov, vytvára pre mladých ľudí podmienky, aby mohli zostať na univerzite a podporuje svojich absolventov pri ich prvých krokoch v praxi. To úžasne prispieva aj k rozvoju vedeckého potenciálu univerzity. Priťahuje to mladých ľudí do takej miery, že tá univerzita sa naozaj stáva inovačným magnetom pre celú krajinu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite