najneskôr o rok budú na Slovensku voľby a spájajú sa s obrovským očakávaním časti verejnosti a nie je to prvý raz. Ak nerátame rok 1989 – 1990, tak v roku 1998 bolo očakávanie verejnosti obrovské a naplnilo sa. V 2020 bolo tiež obrovské, z hľadiska výsledku volieb sa naplnilo, z hľadiska výsledku tých troch rokov sa nenaplnilo. A teraz je znova. Ak odrátame kľúčovú vec, že Slovensko je zaťahované mimo Európskej únie a NATO a výroky vládnej moci týmto smerom sú úplne bláznivé, tak jedným z veľkých očakávaní verejnosti je návrat spravodlivosti. Dnes sa v relácii .pod lampou budem pýtať dvoch ľudí, ktorí súvisia s tým, čo myslíme, keď hovoríme o návrate spravodlivosti. Myslíme tým, že niekoho pozatvárame? Myslíme tým, že nanovo vybudujeme políciu, prokuratúru a súdy? Čo tým vlastne myslíme, keď kričíme „Spravodlivosť!“? Tretím hosťom mal byť Jaroslav Spurný, top český investigatívny novinár, ale včera dostal zápal priedušiek, takže tu nemôže byť. Napriek tomu mi dnes napísal, čo by tu povedal k situácii na Slovensku a k tomu, z čoho by sme sa mohli poučiť, čo sa týka Českej republiky. A toto je jeho príspevok do tejto debaty. 

Jaroslav Spurný: K tomu, aby bola polícia schopná stíhať korupciu, potrebuje predovšetkým stabilitu a vo vedení príslušných jednotiek takých policajtov, ktorí dokážu jasne definovať, čo vlastne stíhajú, ktorí úzko spolupracujú so žalobcami, to je naša verzia prokurátorov, a majú nezávislosť danú zákonom. Do roku 2016 bol v Česku problém, že sa útvary proti korupcii neustále reformovali, reorganizovali, vymenilo sa v nich asi 15 riaditeľov, každý prišiel s inou myšlienkou, niektorí podliehali prianiu politikov. Takže s bojom s korupciou to nebolo nič moc. V roku 2016, to je pred 10 rokmi, boli rôzne policajné jednotky zlúčené do Národnej centrály boja proti organizovanému zločinu, pričom je absurdné, že hlavným motívom tohto zlúčenia bola pôvodne potreba politikov získať väčšiu kontrolu nad vyšetrovaním. Ale nepodarilo sa im to. V roku 2017 dostala jednotka nového šéfa, volá sa Jiří Mazánek, a ten šéfuje tomuto útvaru dodnes. Čo sú jeho prednosti? Po prvé, má víziu, čo je nutné vyšetrovať. Po druhé, spolupracuje úzko s vrchným a najvyšším štátnym zastupiteľstvom, to je u nás prokuratúra, čo je veľmi efektívne. A spolupracuje aj s tajnou službou, ktorá pri svojich operáciách na korupciu naráža a odovzdáva prípady tomuto útvaru. Po tretie, v Česku je policajný prezident odrezaný od politickej moci. Vláda ho síce menuje, ale odvolať ho môže len za istých okolností, inak má zaistené päťročné obdobie. Policajný prezident tak vie ochrániť svoj útvar od politickej moci. V posledných desiatich rokoch tu aj preto máme odhalené zločiny politikov na najvyššej úrovni vrátane premiéra Babiša – Čapí hnízdo, Dozimetr, Bitcoin a desiatky korupcií zasahujúcich krajských hejtmanov, starostov, veľké firmy vrátane štátnych. Podstatná je stabilita, ktorá je postavená aj na dôvere verejnosti, a to sa v Česku podarilo naplniť.

tu len pripomínam, že český premiér Babiš je obžalovaný a napriek tomu tohto šéfa útvaru neodvolal. Neuveriteľné. A pokračujeme, čo Jaroslav Spurný hovorí o Slovensku.

JS: Na Slovensku sa s každou novou vládou vymení vedenie nielen polície, ale aj ďalších bezpečnostných zložiek, čo bráni koncepčnej práci, spolupráci, stabilizácii zboru, spolupráci medzi inštitúciami. Z môjho pražského pohľadu sa to javí ako neustály súboj medzi politickou mocou a mocou ovplyvnenou mafiánskymi spôsobmi, medzi dobrými a zlými policajtmi. Občas do toho hodí vidly prokurátor. Keď sa opýtam na situáciu v boji proti korupcii na Slovensku aj tu v Prahe kolegov z médií, nikto sa neorientuje, kto je kto. Ak nie je celý bezpečnostný systém zabezpečujúci boj proti korupcii a organizovanému zločinu stabilizovaný a odrezaný od politickej moci pravidlami a zákonmi, ten váš boj bude márny. Vďaka slovenským médiám, niektorým policajtom a niektorým krokom vyšetrovateľov sa ako-tak vie, kto vo svete slovenského zločinu mocných hrá akú rolu. Ale nie je to potvrdené súdom, zmenami zákonov ani prijatím účinných pravidiel chrániacich verejnosť. 

toto je pohľad Jaroslava Spurného. Je veľká škoda, že nemohol prísť, lebo 30 rokov sleduje boj s korupciou a organizovaným zločinom na najvyššej úrovni v Českej republike. Ale z toho, čo povedal, mám rovno niekoľko otázok na vás dvoch, Romana Kvasnicu, advokáta rôznych veľkých káuz, a Štefana Hamrana, bývalého policajného prezidenta. Počuli ste, ako sa z českého pohľadu javí dianie na Slovensku. Aká je vaša reakcia, pán Hamran?

Štefan Hamran: Plus-mínus sa stotožňujem s tým, čo tam bolo povedané, lebo keby sa ma spýtali, čo potrebujeme na Slovensku, aby sme boli úspešní, tak by som nepovedal, že potrebujem vykonať reformy. Nie som zástanca reforiem, lebo dlhodobo sa držím toho a v praxi to mám osvedčené a overené, že v tom najhoršom systéme šikovní profesionáli dokážu urobiť prevratné veci, naozaj nádherné výsledky, a ani v tom najdokonalejšom systéme tí najhorší spolupracovníci nedosiahnu nič. Takže ja som vždy vsadil na ľudí, snažil som sa aj v systéme nájsť schopných profesionálov, ktorí vedia, čo je ich poslanie, majú jasno v tom, komu chcú slúžiť – to by mal byť verejný záujem a nie záujmy politikov, skorumpovaných oligarchov, podnikateľov a tak ďalej. Takže podľa mňa potrebujete mať kvalitný personálny substrát, musíte nájsť tých ľudí, to je základ, to je alfa a omega. Musíte mať legislatívu, o tej sa tam veľa nehovorilo, ale potrebujete mať legislatívu. Robert Fico pochopil, že práve legislatívu musí zmeniť, aby unikli trestnoprávnej zodpovednosti a aby už v budúcnosti nemohli byť trestne stíhaní. No a potrebujete financie, ale keby som mal niečo obetovať, tak obetujem financie, aj keď bez nich je to ťažké. No a potrebujete stabilitu, o ktorej tam rozprával. A tá stabilita v sebe podľa mňa nesie aj ten prvok, že polícia je slobodná a nezávislá od politickej moci. To bola moja primárna požiadavka, keď som súhlasil s tým, že budem kandidovať na post prezidenta policajného zboru. Bola to požiadavka, že budem slobodný vo svojich personálnych rozhodnutiach, nikto, ani minister, mi do toho nebude „kafrať“, a vyšetrovatelia budú mať voľnú ruku. Len som vtedy vyslal signál aj premiérovi, aj ministrovi, aj občanom, že podľa môjho názoru slovenská spoločnosť, politická elita ani vtedajšia vláda nie sú pripravené na to, aké to bude mať dôsledky, ak sa polícii rozviažu ruky. Boli nepripravení. Netušili, čo ich čaká. Pretože keď sme to spustili naplno a zistili sme, že korupcia na najvyšších miestach nielenže existuje, ale je v skutočnosti udomácnená až v takých rozmeroch, že to už má vplyv aj na makroekonomické ukazovatele SR, tak vtedy boli mnohí vystrašení z toho, čo všetko sme dosiahli za takú krátku dobu, v porovnaní napríklad s Maďarskom, o čom sa možno budeme baviť.

a čo si myslí Roman Kvasnica?

Roman Kvasnica: Myslím si, že najskôr musí táto spoločnosť zadefinovať, pokiaľ sa tu bude robiť nejaká zmena, jednoznačnú novú trestnú politiku SR. Pretože v tomto okamihu, a toto nie je len otázka terajšej vlády Roberta Fica, ale možno že už je to otázka aj viacerých rokov, nevieme jasne, ako má vyzerať trestná politika SR. Vieme, že svet sa ohromne vyvíja, rovnako sa vyvíja aj spôsob páchania trestnej činnosti, vieme, že prebieha aj digitalizácia dnes všetkých ľudských činností. Toto je spojené aj s mimoriadne potrebnou špecializáciou niektorých jednotiek policajného zboru, so vzdelávacím systémom policajného zboru. A na Slovensku musíme zadefinovať, čo tu chceme v prípade, ak sa podarí nejaká politická zmena. Ja som to už viackrát hovoril. Prioritne si myslím, že je to otázka nápravy trestných kódexov. To je priorita číslo jedna. Za prioritu číslo dva považujem návrat do európskych policajných štruktúr, lebo v tomto čase podľa mňa je Slovensko už vytláčané zo všetkých spoluprác, zjednodušene povedané, s členskými krajinami EÚ. Toto sa týka spravodajskej služby SR. Slovenská republika dnes nemá spravodajské krytie – v čase, keď prebieha vojna v rôznych podobách zo strany Ruskej federácie proti demokratickému svetu. Ďalej si myslím, že veľmi podstatné v rámci novej trestnej politiky SR je jasne sa vysporiadať s tými kauzami, ktoré sa tu dnes vedú, či proti prokurátorom, alebo proti tým príslušníkom policajného zboru, ktorí v čase, keď ste boli šéfom polície, robili niektoré exponované veci. Tam si nemôžeme povedať, že v prípade politickej zmeny sa tie spisy spália alebo čo. Treba sa s tým kvalifikovane vysporiadať. Pokiaľ sa zistí, že orgány činné v trestnom konaní boli zneužité alebo sú ešte zneužívané, treba nekompromisne vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť voči osobám, ktoré dnes tieto kauzy vedú. Ale najprv sa musí naozaj zistiť, že tie trestné konania sú neodôvodnené. Ďalej je veľmi podstatné zadefinovať ochranu ekonomických záujmov SR. Rozklad polície aj prokuratúry má do istej miery za následok to, že ekonomické záujmy SR viac-menej nie sú chránené. To vidíme. V tomto okamihu je to najvypuklejšie pri spoločnostiach, ktoré majú dominantnú pozíciu na Slovensku pri obchodovaní s elektrinou a plynom. Neviem, do akej miery, toto teraz nevieme vyhodnotiť, majú osoby, ktoré sú podstatné pri tomto biznise, vplyv na zahraničnopolitickú orientáciu SR. Ďalej treba veľmi detailne vyhodnotiť spravodajské krytie SR, ochranu ústavnosti SR. Treba jasne právne zadefinovať, ktoré konania sú eventuálne v rozpore s ústavným zriadením SR. Tam si myslím, že ide o tie konania, ktoré eventuálne môžu súvisieť so spoluprácou so zahraničnými spravodajskými službami niektorých, možno aj činných politikov SR. Ďalej si myslím, že je potrebné v rámci definície novej trestnej politiky SR prísne dbať aj na novú štruktúru v policajnom zbore. S Českou republikou máme spoločnú ústavnú minulosť, nemáme jazykovú bariéru, je tam ochota Slovákom pomáhať. Poradil by som sa s Českou republikou, pretože v Českej republike predsa len tie volebné zmeny niekedy nemajú taký následok ako na Slovensku.

za rok alebo možno skôr budú voľby. Predpokladajme, že vyhrá demokratická opozícia. Jarda Spurný hovorí, že pre dobré fungovanie polície je dôležitá kontinuita. To znamená, aby sa pri každej vláde nevymenili všetci funkcionári. Dobre, ale keď demokratická opozícia vyhrá voľby, má tam nechať pani Maškarovú? Má tam nechať šéfa inšpekcie Zuriana? Má nechať vyšetrovateľov a policajtov, ktorí robia, čo naznačuješ, voči bývalým vyšetrovateľom? To sa asi nedá. No ale potom tá podmienka, že aby polícia mala čas sa nejako rozvinúť, aby mala nejakú kontinuitu, nie je možná na Slovensku. Alebo áno?

ŠH: No, teraz nebude možná. Ak to bude na mne, tak kontinuita tentokrát nebude, pretože nemôže byť. Tu sa vedie neľútostný súboj tej slušnej a tej menej slušnej časti v ozbrojených bezpečnostných zboroch. Sú tu ľudia, ktorí sú aktívni politici, napríklad politik vo farbách strany Smer, ktorý vydá utajené uznesenie v citlivej kauze. V druhom prípade manželka konkrétneho vyšetrovateľa, ktorý trikrát pozametá prípad ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka pod koberec, dostane lukratívnu funkciu vo vedení megapodniku Energetika Slovensko. Takých vyšetrovateľov, operatívcov, takých funkcionárov je veľa, pretože takých si našli. Platí, že aký išiel, takých našiel. Našiel som takých, akých som našiel. A tých ľudí, ktorých som našiel v systéme, som vytipoval na základe toho, aké mali profesionálne pozadie, a na základe toho dostali šancu vyšetrovať, pracovať a byť funkcionármi. Museli spĺňať nejaké podmienky. Za prvé, nejaký ten rok už museli stráviť v zbore, museli tam byť hmatateľné výsledky v boji proti korupcii, ekonomickej trestnej činnosti, organizovanému zločinu a tak ďalej. Ten morálny kompas musel byť nastavený správne. Radšej budem pracovať s človekom, ktorý odborne nie je až taký zdatný, ako s človekom, ktorý je morálne kompletne zhnitý. Tam už niet pomoci. Ak niekto nie je až taký odborník, v odbornom kolektíve sa dá pomerne rýchlo zaškoliť, zdokonaliť, ale aby som niekoho vychovával po stránke morálnej, na to nebol čas. To znamená, že ľudia, ktorých som si vybral, zadokumentovali nejakú trestnú činnosť, boli to desiatky prípadov. O naše dokumenty, o naše výsledky, o našu prácu sa opierala špeciálna prokuratúra. Špeciálnu prokuratúru často kritizovali, len zabudli dodať, že v 98 % všetkých prípadov, kde podala obžaloby, tie boli na súde úspešné. Takú úspešnosť nemá v tenise ani Djokovič, ani Federer. To znamená, že NAKA odviedla kus poctivej práce, veď máme takmer 50 ľudí právoplatne odsúdených. Problém bol v tom, že kontinuita tam napríklad v tom čase byť nemohla, pretože moji bývalí vyšetrovatelia a operatívci zadokumentovali trestnú činnosť politickej vrchnosti. Paradoxne tej, ktorá po voľbách v roku 2023 nastúpila a prevzala moc.

takže podľa bývalého policajného prezidenta kontinuita nebude možná. Ale to je jedna z podmienok, o ktorých hovorí Jarda Spurný, aby polícia fungovala. Vo všeobecnosti to je pravda, ale v slovenských podmienkach... neviem. Roman, vieme to postaviť na nohy aj bez kontinuity?

RK: Vrátim sa k tomu, čo som začal rozprávať. Ja vnímam orgány činné v trestnom konaní od roku 1986, keď som nastúpil na prokuratúru a zažil som na prokuratúre roky 1989, 1990, 1991. Myslím si, že po prvé je potrebné zadefinovať trestnú politiku štátu. Po druhé, zdokonaliť systém, ktorý dnes máme aj na prokuratúre, aj na polícii. Nemusíme diskutovať o tom, že páchatelia trestných činov spomedzi policajtov majú byť stíhaní. To je prirodzené. Ale musíme začať uvažovať, ako by sme vylepšili systém. A v tomto okamihu sme za Čechmi nejakých 10 – 15 rokov ohľadne tej kontinuity. Ten pán, ktorého si čítal, tú kontinuitu vníma tak, že persóny, ktoré sú tam, by mali mať možnosť dlhšiu dobu presadzovať nejaké riadiace idey, eventuálne odovzdávať odborné skúsenosti. To je tá kontinuita pre mňa. To zatiaľ nevieme zabezpečiť, pretože aj v prípade, ak tu dôjde budúci rok k politickým zmenám z hľadiska orgánov činných v trestnom konaní, musíme individuálne pristupovať ku každému a presne zadefinovať, prečo tento človek neobstál v nejakom morálnom röntgene. Ale musíme začať robiť systém. Vy ste podľa mňa čistý, čestný človek, ale pre mňa je málo, že vy poviete, že niekto je fajn. My musíme mať systém. A zatiaľ nám to tu vždy kolabuje na tom, že nemáme vytvorený žiadny systém. Politici, samozrejme, to obvykle nepripustia. Sú aj politici, ktorí to v minulosti boli schopní pretlačiť, a toto proste treba podporiť, ale zároveň treba systém. A v rámci neho inšpekcia. Spomíname tu pána Zuriana, ten bol cez pána Spišiaka vlastne ešte vo funkcii, lebo to bol prvý poradca Romana Mikulca, a on tam bol ešte rok aj dva mesiace. Tak dneska tu nerozprávajme, že pán Zurian je nevyhovujúci. A pán generál, šéf polície, pán Lučanský, bol za ministra Mikulca ešte vo funkcii, neviem, či štyri-päť mesiacov, kým ho nezatvorili. Pri Romanovi Mikulcovi sedeli ľudia a radili mu, ktorí sú dnes akože z druhej strany. Nie je to len o tom, či si vyberieme a kto bude vyberať, ale je to aj o tom, aby sme mali normálny, fungujúci systém a kontrolný mechanizmus. A poviem ešte jednu myšlienku: vždy budem tvrdiť, že únos mladého Kováča to jasne ukázal. Tam Mečiar prvýkrát búral bariéry: z jeho vôle došli Stredoslováci, ktorí to mali dovyšetrovať, a skryli kauzu únosu Kováča mladého. V roku 1998 nastúpila normálna demokratická vláda, ale s tými policajtmi nič nikto nespravil. Ani s prokurátormi, ktorí to skrývali. Keď sme sa nedávno rozprávali tu v štúdiu o Hedvige Malinovej, spomínal som, že mi práve jeden z tých prokurátorov, ktorí skrývali únos mladého Kováča, oznamoval z pozície generálnej prokuratúry, že nemáme v niečom pravdu.

DRAHOTÍN ŠULLA/TASR21. február 1996 Viedeň, Rakúsko: Michal Kováč ml. odchádza zo súdu po rozhodnutí, že nebude vydaný do Nemecka. V auguste 1995 bol násilne zavlečený do Rakúska za Mečiarovej vlády, vyšetrovanie viedlo k obžalobe príslušníkov SIS.

ešte k tej kontinuite, lebo ten príklad z Česka je veľmi zaujímavý. Ten pán, ktorý je šéfom rozhodujúceho útvaru, zostal na čele toho útvaru aj po týchto voľbách, hoci sa vrátil k moci Andrej Babiš, ktorý bol českou políciou vyšetrený a daný k súdu, a súd by ho odsúdil, keby nemal imunitu.  Nový český predseda vlády síce nadáva na políciu a hovorí, že to bolo zmanipulované, ale toho šéfa nevymenil.

ŠH: Babiš aj Fico sú obaja bývalí komunisti, ale Babiš je napriek tomu iný ako Fico. Babiš napríklad nespochybňuje článok 5, nespochybňuje našich spojencov, NATO a Európsku úniu, necíti vnútornú potrebu zosmiešňovať a spochybňovať našich partnerov a spojencov, ale Robert Fico to robí. Babiša nevidím, že by chodil do Moskvy klaňať sa vojnovému zločincovi Putinovi. A pokiaľ ide o tú kontinuitu, tá dáva zmysel v systéme, kde sú už tí slušní. Ale keď sú v tom systéme neslušní, ktorí slúžia politickej moci, tak kontinuita je nechať si manažment policajného zboru, ktorý tu toleroval voči slušným vyšetrovateľom špinavosti, preukázané už aj v súdnych konaniach. A pokiaľ ide o systém, my tu máme systém. Vždy sme tu mali systémy. Tvorili ich tu politici, už aj teraz chcú vytvárať systémy. Prebral som systém, neboli výsledky. Nechal som ten systém tak, ako bol. Jediný prvok systému som vymenil, a to bol človek. A ten systém začal produkovať výsledky, po ktorých pokukovali aj Česi. Jediné, čo sa zmenilo, bola hlava celej organizácie, policajný prezident, a ten vymenil personálny substrát. Zrazu prišli výsledky.