Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je Izrael v práve alebo je vinný?

.štefan Hríb .rozhovory .spoločnosť

Rozhovor .týždňu poskytol izraelský veľvyslanec Jacob Zvi Yanovsky. Hovorili sme o pozícii Izraela, o jeho boji proti Hizballáhu a Hamasu, o tom, čo sa snaží dosiahnuť v Libanone a čo v Gaze. Je možný mier na Blízkom východe? Je možné mierové spolužitie bývalých nepriateľov? Vieme porozumieť Izraelčanom?

Je Izrael v práve alebo je vinný? BORIS NÉMETH

leto je tu a s ním horúčavy, Slovensko má svoje problémy zodpovedajúce veľkosti tejto krajiny, ale vidíme aj tie časti sveta, kde sa riešia omnoho väčšie problémy, a jednou z nich je Blízky východ. Ľudia zo Slovenska sledujú prístup Izraela k Hizballáhu v Libanone a k Hamasu v Gaze. Téma je nejasná, niektorí ľudia tvrdia, že Izrael prestupuje zákon, dokonca hovoria o genocíde. Iní hovoria, že Izrael sa bráni proti teroristickým organizáciám a že toto je jediná možnosť. Najnovšia debata je o štáte Libanon, kde sídli teroristická organizácia Hizballáh podporovaná Iránom. Izrael tvrdí, že v sebaobrane musel prekročiť hranicu s Libanonom, zabral tam nejaké územie, vytvoril demilitarizovanú zónu a zakročuje proti Hizballáhu, čo má, samozrejme, za následok aj civilné obete. Takže prvá otázka je ľahká. Prečo je izraelská armáda na území Libanonu?

Z bezpečnostných dôvodov. Hizballáh je pre nás existenčnou hrozbou, neskôr môžeme ešte rozobrať, čo to je Hizballáh a prečo ohrozuje Izrael. No to, čo sme v tomto smere skúšali robiť posledných 40 rokov, nezabralo. Prejavilo sa to 7. októbra, keď Hamas podnikol proti Izraelu teroristický útok a deň nato sa k nemu pridal Hizballáh. Izraelská armáda je v Libanone len preto, aby Hizballáh už neohrozoval severnú hranicu Izraela. Nie veľa ľudí o tom vie, ale počas roku a pol od 7. októbra sme museli evakuovať stovky tisíc našich obyvateľov z oblasti severnej hranice, pretože odtiaľ na nás dopadali rakety a dospelo to do bodu, že sme museli nad oblasťou prevziať kontrolu, aby sa znovu nestala dejiskom útokov proti Izraelu.

začnime teda s vysvetlením, čo to je Hizballáh.

Kto chce porozumieť, čo je Hizballáh, musí rozumieť Libanonu. Ak dovolíte, v krátkosti vysvetlím, čo je Libanon a ako sme sa dostali do dnešnej situácie s Hizballáhom. Libanon vznikol v roku 1943, keď získal nezávislosť od Francúzska. Vznik Libanonu je zakotvený v Sykesovej-Picotovej dohode, ktorá bola uzavretá v roku 1916 medzi Veľkou Britániou a Francúzskom. Je to teritórium, ktoré bolo ešte počas druhej svetovej vojny pod francúzskou nadvládou a potom nadobudlo nezávislosť. Libanon má veľmi zložitú etnickú situáciu. Jeho demografické zloženie je veľmi rozmanité. V roku 1943 tam mali 50 percent kresťanov-maronitov. Zvyšok tvorili moslimovia, pol na pol sunniti a šiíti. Plus malé percento drúzov. Etnicky je to teda komplexná populácia. A od roku 1943 majú ústavu, ktorá rieši, ako majú s týmito demografickými výzvami žiť. V ústave je, že prezident bude kresťan, pretože väčšinu majú kresťania. Premiér má byť sunnita a predseda parlamentu šiít. Drúzovia, napríklad, majú ministerstvo obrany. Toto je ústava, niekoľko rokov to bolo v poriadku, ale zložitosť podmienok a vnútorné rozbroje vytvorili taký problém, že z Libanonu sa stala krajina kontrolovaná inými silami v regióne. Dlho ho kontrolovala Sýria, vstúpil tam Irán a treba povedať, to je veľmi dôležité, že v roku 1970 tam vstúpili Palestínčania po tom, čo ich vypovedali z Jordánska, a z Libanonu podnikali teroristické útoky proti Izraelu. A tým sa začala táto situácia s Libanonom, že v 80. rokoch musel Izrael zakročiť proti tomuto palestínskemu problému. A v roku 1979 prišla revolúcia v Iráne, vznikol tam islamský štát a využil príležitosť vstúpiť do vnútra Libanonu a pomáhať tak, ako to vidí Irán, šiítskej populácii Libanonu, ktorá je menšinová. Ich agendou je vytvoriť vnútri libanonského štátu šiítsky štát. A takto vznikol Hizballáh. Mimochodom, v dnešnom Libanone sú kresťania menšinou, je ich 30 percent, čiže toľko, koľko je sunnitov a šiítov. Takže od 50 percent v roku 1943 sa pre túto zložitú situáciu v Libanone stali menšinou.

hovoríte, že takto vznikol Hizballáh. Ale čo presne je Hizballáh?

Hizballáh v preklade znamená „strana Boha“. A je to teroristická organizácia, začal ako teroristická organizácia. Založili ho Islamské revolučné gardy, ktoré prišli do Libanonu, aby Hizballáh cvičili, sponzorovali, vytvorili celú túto organizáciu.

ale oni sami pochádzajú z šiítskej komunity v Libanone, a je to vojenská organizácia?

Áno. Hizballáh vznikol v roku 1983 ako vojenská, teroristická organizácia. Zároveň má však agendu, svoju chartu, ktorá je dostupná na internete, a v charte stojí, že ich hlavnou agendou je vytvorenie islamského štátu, šiítskeho islamského štátu vnútri Libanonu.

chcú rozdeliť Libanon, alebo niečo v tom zmysle?

Ich cieľom je vytvoriť islamský štát nielen v Libanone, ale na celom Blízkom východe. Toto je cieľ Iránu – šíriť islamskú revolúciu. A Libanon bol najľahším terčom tohto zámeru, vzhľadom na jeho šiítsku populáciu a na to, že je to zlyhaný štát. Taká je prvá časť charty, a druhá je úplné zničenie štátu Izrael.

tá charta platí dodnes?

Platí dodnes. Jej prvá časť sa mierne zmenila, lebo 10 rokov po vzniku Hizballáhu vzniklo aj jeho politické krídlo. A to je časť komplexného zloženia Hizballáhu.

politické krídlo Hizballáhu sedí v libanonskom parlamente?

Áno.

takže ich ľudia volia? Šiíti ich volia?

Áno, volia ich, lebo táto strana prenikla hlboko do spoločnosti. Na Hizballáhu je zaujímavé, že je to teroristická organizácia, vojenská organizácia, veľmi radikálna a veľmi fanatická, ale zároveň poskytuje ľuďom, šiítskej populácii, isté služby. A tak získava ich podporu. A zároveň sú v Libanone relatívne finančne silní a tvoria v Libanone najväčšiu vojenskú silu.

je v Libanone legálne pôsobiť ako vojenská organizácia s cieľom zničiť Izrael?

Odpoviem otázkou: ak má organizácia počiatok ako teroristický spolok s jasným cieľom zničiť inú krajinu – toto má inak za cieľ aj Irán, na tom nie je nič nové –, ako to, že Európska únia má na svojom zozname len vojenské krídlo Hizballáhu, a nie jeho politické krídlo? Takže áno, je to legálne, lebo to legalizovali.

kto?

Hizballáh a libanonská vláda.

libanonská vláda nebola proti?

Samozrejme, že je proti Hizballáhu ako vojenskej sile, ale našli spôsob, ako vpustiť Hizballáh do politiky, pretože Hizballáh má podporu šiítskej populácie. To je to, čo celú vec komplikuje.  

takže je tu Hizballáh, ktorý má politické aj vojenské krídlo, a jedným z ich cieľov je stále zničenie Izraela.

Nie jedným, teraz je to už hlavný cieľ. 

a po 7. októbri začali páliť rakety na územie Izraela. A je teda jasné, že Hizballáh je teroristická organizácia?

Stopercentne jasné.

dobre, a to je dôvod, pre ktorý vstúpil Izrael na územie Libanonu?

Je to trochu zložitejšie. Hrozba zo strany Libanonu, zo strany Hizballáhu, bola dlhšie prítomná a bola ešte vážnejšia ako hrozba Hamasu, a bolo to tak ešte pred 7. októbrom. Dlhé roky. Viedli sme s nimi vojny a Hizballáh bol roky našou hlavnou starosťou, pretože na nás stále útočili, bombardovali nás cez severnú hranicu. A v Libanone nadobudli veľkú silu a finančne ich podporuje Irán.

to je oficiálne? Tá podpora Iránu?

To je oficiálne. 70 percent financovania dostávajú z Iránu, 30 percent majú z kriminálnych aktivít ako pašovanie drog. Veľa drog, ktoré prichádzajú do Európy, tam dodáva Hizballáh. Hizballáh zarába aj na iných kriminálnych aktivitách, ale najmä ho financuje Irán. Hizballáh sa zodpovedá Iránu. Je politickou stranou v Libanone, je v tamojšom parlamente, ale lojálny je voči Iránu, nie voči Libanonu. Ale, čo je veľmi dôležité, izraelská vláda teraz podpísala s libanonskou vládou rámcovú dohodu, v ktorej stojí, že Hizballáh je problém obidvoch krajín, Izraela aj Libanonu. To je veľmi dôležitý moment.

tú dohodu podpísala libanonská vláda?

Libanonský prezident podpísal túto dohodu s izraelskou vládou, sprostredkovali ju Američania a dohoda uvádza, že naším spoločným cieľom je vyriešiť problém Hizballáhu – problém, ktorý je tiež hlavnou starosťou Libanonu.

dobre. A čo bolo teda prvotným dôvodom toho, že izraelská armáda vstúpila na územie Libanonu? Kedy sa to začalo a prečo?

Tam je niekoľko dôvodov. Prvý dôvod, a k tomu sa ešte neskôr dostaneme, je to, že potrebujeme prevziať kontrolu nad Hizballáhom, a to sa nedá urobiť na diaľku, pretože Hizballáh je hrozba a má vo svojom programe úplné zničenie Izraela. Druhý dôvod je, že medzinárodné spoločenstvo opäť zlyhalo pri hľadaní riešenia tohto problému. Máme niekoľko rezolúcií OSN – najslávnejšia je Rezolúcia 1701 z roku 2006, ktorá prišla po druhej libanonskej vojne a uvádza, že do 30 kilometrov od hraníc s Izraelom sa Hizballáh odzbrojí a bude to demilitarizovaná zóna. De facto je však Hizballáh tam – len Hizballáh, nikto iný, a navyše odtiaľ na nás strieľa. Takže OSN a medzinárodné spoločenstvo  zlyhávajú pri riešení situácie. A my tú situáciu riešiť musíme, pretože to nie je len teoretická hrozba, je to každodenná hrozba. Mimochodom, keď 7. októbra Hamas urobil, čo urobil, Hizballáh sa hneď 8. októbra pripojil a začal s ostreľovaním. Takže aj tú situáciu sme museli riešiť. 

kedy teda vstúpila izraelská armáda do Libanonu? 

Tentokrát? Bolo to otázkou toho, ako sa vysporiadať s tou situáciou, ale pred 7. októbrom sme tam neboli. 7. októbra a 8. októbra situácia eskalovala, ale hrozby boli aj predtým, vždy hrozilo, že prekročia hranice. Hlavnou hrozbou boli rakety, posledných 20 rokov od druhej libanonskej vojny na nás stále strieľali rovnaké kvantá rakiet, ale pred 7. októbrom to nebolo množstvo zodpovedajúce úplnej vojne, preto sme tam vtedy nemuseli vstupovať. A druhým problémom bola rovnaká hrozba ako to, čo spravil Hamas. Vykopali tunely, aby sa dostal cez severnú hranicu k izraelským dedinám. Mimochodom, obyvatelia tých dedín hovorili, že stále počuli vŕtanie a potom zistili, o čo šlo.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite