o čom je tento spor? Prezident Zelenskyj dekrétom udelil jednej ukrajinskej vojenskej jednotke čestný názov Hrdinovia UPA, a na to mu poľský prezident Nawrocki odobral vysoké poľské vyznamenanie. Kto urobil chybu a kto čo prehnal?

Keď v predošlých rokoch prezident Volodymyr Zelenskyj udeľoval ukrajinským vojenským jednotkám čestné mená viacerých veliteľov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), tak Poľsku to neprekážalo. Dokonca Karol Nawrocki ešte ako predseda poľského Inštitútu národnej pamäti vyhlasoval, že Ukrajine nemožno diktovať, koho považuje za svojich národných hrdinov. Ako prezidentovi sa mu to prestalo páčiť. Spravil neadekvátny krok – odobral ukrajinskému prezidentovi najvyššie a najstaršie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, ktoré dosiaľ nebolo odobraté napríklad Benitovi Mussolinimu. Tým ponížil ukrajinského prezidenta. A tak aj bývalí ukrajinskí prezidenti a nositelia vysokých poľských vyznamenaní ich na protest začali Poľsku vracať. Karol Nawrocki, ktorý od svojho nástupu do funkcie zaujíma zreteľný protiukrajinský postoj, svoje rozhodnutie oprel o to, že UPA je zodpovedná za volynskú genocídu – tento názov sa používa v Poľsku. Opätovne vytiahol tému Volyne, ktorú pravidelne obohrávajú poľskí pravicoví politici pred voľbami alebo aj inokedy na prekrytie iných politických tém, a tým spôsobil v časti poľskej spoločnosti doteraz nevídané antiukrajinské nálady. Mimochodom, veľmi trefne okomentoval súčasný poľsko-ukrajinský konflikt oxfordský historik Norman Davis, významný bádateľ i popularizátor poľských dejín, nositeľ poľského Radu Bieleho orla. Podľa neho to, čo urobil prezident Zelenskyj, nemá nič spoločné s volynskou tragédiou. Zelenského gesto smerovalo k historickému odporu Ukrajincov proti moskovskému imperializmu. 

Davis vysvetľuje, že 90 percent UPA nemalo s tragickými udalosťami na Volyni v roku 1943 nič spoločné, bojovali aj v iných regiónoch a s iným nepriateľom. Preto poľská strana postupuje neprimerane, a ak chce hodnotiť ukrajinský odboj, mala by rovnako pristupovať aj pri tom poľskom. Aj poľské nacionalistické podzemie počas 2. svetovej vojny a po nej má svoje temné stránky – vypálené bieloruské dediny, zmasakrovaní ukrajinskí a litovskí civilisti. A aj zabíjaní Slováci v obciach na hornej Orave a severnom Spiši postúpených Poľsku, nehovoriac o židovských obetiach poľského povojnového antisemitizmu.

je táto situácia súbojom dvoch videní dejín? Alebo len prejavom nacionalizmu?

Je to oboje. V prvom rade ide o súboj historických naratívov, nacionalizmus je skôr faktor, ktorý tento spor zosilňuje. V poľskej historickej pamäti je UPA spájaná výsostne s volynskou tragédiou, pričom tá je často podávaná v zjednodušenej podobe, bez poukázania na hlbšie príčiny a aj širší kontext udalostí. Vyháňanie a vraždenie Poliakov na Volyni, asociované so stratou tzv. kresow wschodnich – niekdajších východných oblastí Poľska, dominuje poľskej kolektívnej pamäti natoľko, že akékoľvek pozitívne hodnotenie UPA je pre väčšinu Poliakov neprijateľné. Zato v ukrajinskej historickej pamäti je UPA najmä symbolom protisovietskeho a antikomunistického odboja a zápasu o vlastnú štátnosť, ktorá bola Ukrajincom v 20. storočí odopretá. Mnohí Ukrajinci uznávajú, že sa niektorí príslušníci UPA dopustili zločinov, no celkové hodnotenie zostáva ponajviac pozitívne – dôraz sa kladie na boj proti sovietskej nadvláde. Navyše vzhľadom na komplikované poľsko-ukrajinské vzťahy v minulosti je Volyň pre ukrajinskú spoločnosť len jeden článok zo série poľsko-ukrajinských konfliktov v 20. – 40. rokoch minulého storočia, nehovoriac o hlbšej minulosti. Takže oba pohľady vychádzajú z reálnych historických udalostí, ale kladú dôraz na ich iné aspekty.