stretli sme sa na koncerte skupiny Kalush Orchestra. Čo pre vás znamenalo byť po dlhom čase na koncerte?

Bol to môj prvý koncert po veľmi dlhej dobe. Keď človek slúži v armáde, jednoducho nemá možnosť chodiť na koncerty. Obdivujem všetkých ukrajinských hudobníkov, ktorí dnes cestujú po svete, spievajú, rozprávajú o Ukrajine a robia všetko pre to, aby svet nezabudol na to, čo sa u nás deje. Aj to je služba krajine.

na Pohodu ste prišli v uniforme. Prišli ste sem ako vojačka alebo ako speváčka?

Prišla som ako vojačka. Organizátori ma pozvali na diskusiu, kde som rozprávala o Ukrajine a o námornej pechote. Dnes som poskytla niekoľko rozhovorov a mala som možnosť zaspievať jednu pieseň. Takmer tri roky som pracovala ako vojenská psychologička. Pomáhala som vojakom zvládať následky výbuchov a veľmi ťažkých situácií priamo na fronte. Dnes slúžim v zbore námornej pechoty. Jazdíme po jednotkách, pripravujeme reportáže a komunikujeme s vojakmi aj so svetom. Aj moja úloha tu na Pohode je vlastne súčasťou tejto práce – hovoriť ľuďom o tom, čo sa deje na Ukrajine.

ako sa zo speváčky stala vojačka?

Od roku 2014 som ako civilná dobrovoľníčka podporovala ukrajinskú armádu. Jazdila som na front, spievala vojakom a organizovala koncerty. Deväť rokov som sa snažila pomáhať týmto spôsobom. V roku 2023 som si obliekla uniformu a vstúpila do ozbrojených síl. Dnes slúžim už tretí rok. Keď sa na to pozriem spätne, vojna je súčasťou môjho života už dvanásť rokov. Nebola to moja voľba. Bola som učiteľka klavíra a speváčka. Chcela som tvoriť, nie bojovať. Ale chcela som, aby moja rodina mohla bezpečne žiť na Ukrajine.

na Pohodu vás pozvala slovenská organizácia All for Ukraine. Ako ste sa spoznali?

Prvýkrát sme sa stretli pri Chersone. Prišli za našou brigádou ako dobrovoľníci a pomáhali nám priamo na fronte. Dlhé roky podporujú ukrajinských vojakov. Keď ma pozvali na Pohodu, prijala som to práve preto, že viem, čo pre Ukrajinu robia.

s akými psychickými problémami sa vojaci stretávajú najčastejšie?

Časté sú akútne stresové reakcie, panické záchvaty alebo psychické vyčerpanie. Ale podľa mňa je najťažšie niečo iné. Mnohí vojaci sú na fronte celé roky bez možnosti skutočne si oddýchnuť.