v tomto čase sme bývali zvyknutí na to, že na Slovensku prebiehala konferencia Globsec s medzinárodným významom. Už tretí rok sa však koná v Prahe, lebo moci u nás sa Globsec nepáčil. Posledná konferencia v Prahe prebehla v atmosfére zmeny svetového poriadku. Prvá otázka: Už ste po tých troch rokoch v Prahe doma?

Prahu už môžeme nazvať novým domovom Globsecu. Umožnila nám narásť, sú tu väčšie priestorové možnosti a tento ročník, tretí, ktorý sme organizovali v Prahe, bol dosiaľ historicky najväčší. A bol aj jeden z najúspešnejších – mali sme najväčšiu delegáciu ministrov zahraničných vecí, spomeniem nemeckého, francúzskeho, poľského, novú ministerku zahraničných vecí z Maďarska, vicepremiérku Anitu Orbánovú, ktorá dokonca bola predtým v našej správnej rade, ale mali sme aj ministrov zo Spojených arabských emirátov, Kataru, Kene, Ghany a tak ďalej. Takže ozaj globálne rozmery.

a mal tento ročník aj nejaký oficiálny názov alebo tému? 

Hlavnou líniou bola globálna systémová transformácia. To, čo sa dnes deje vo svete, je hlboká transformácia, na konci ktorej bude svet iný. Tým, ktorí si myslia, že to stačí prečkať a že sa to po Trumpovi vráti do starých koľají, odpovedám: Myslím si, že tento trend je taký veľký, taký hlboký, že to presahuje jedného človeka, má dopad na všetky oblasti života. Geopolitika je dnes prítomná v každom biznise, zohráva predtým nevídanú úlohu; posunula sa len z vládnej úrovne na bežnú úroveň v súkromnom sektore.

minulý aj predminulý rok sme hovorili s istým prekvapením, čo sa deje v Amerike, čo sa stane, keď Amerika, nedajbože, vystúpi z NATO alebo bude pasívna, alebo zníži kapacity pre NATO. Európa na to nebola pripravená. Ale teraz si zvyká na novú situáciu a reaguje rozpočtami, rozhodnutiami, pôžičkou pre Ukrajinu – takto to vyzerá. Videné zvnútra Globsecu, máš pocit, že Európa začína byť iniciatívna?

Celková globálna situácia sa oproti minulému roku zhoršila, ale atmosféra sa zlepšila. Minulý rok boli lídri na Globsecu viac vo fáze šoku; dnes v Európe vieme, že si musíme spraviť domácu úlohu: sústrediť sa na vybudovanie Európy. Veci sa hýbu, zvyšujú sa rozpočty, buduje sa európsky obranný priemysel. Situácia vo vojne je pre Ukrajinu priaznivejšia. Svetová situácia sa zhoršila, ale vieme lepšie reagovať a lídri na tom začínajú pracovať.

po druhom zvolení Donalda Trumpa som tu mal aj Tomáša Valáška, aj Ivana Korčoka – obidvoch bývalých diplomatov, ľudí, ktorí boli aj pri NATO, v Amerike. Upozorňovali na to, že Európa sa musí postaviť na vlastné nohy, no v dôležitých spôsobilostiach sme závislí od amerických technológií, ktoré sa nedajú za rok ani za dva či tri vyrobiť a prevziať do vlastných rúk. Mení sa niečo aj v tomto?

Amerika napriek všetkému zostáva najsilnejšou krajinou na svete –ekonomicky, v rezervnej mene aj v oblasti obrany a bezpečnosti. Teda nie je naším záujmom Ameriku vytlačiť, ale udržať ju čo najdlhšie v priateľskom vzťahu. Nemôžeme len čakať, čo príde z Washingtonu. Musíme budovať vlastné kapacity, kým udržiavame Spojené štáty čo najdlhšie prítomné v Európe. Amerika sa sťahuje z Európy, my sa musíme pripraviť na NATO bez silnej alebo dominantnej americkej prítomnosti v Európe. Ale to je konzistentný odkaz všetkých amerických vlád niekoľko dekád, len Trump to hovorí tvrdšie a aj to má dôsledky. Ale kým všetko nabehne, ako má, je tu medzera, keď nie sme schopní bez americkej podpory všetky tie spôsobilosti nahradiť. V našom záujme je ale vybudovať také spôsobilosti, aby sme sa vedeli rozhodovať sami a aby sme zachránili transatlantické vzťahy. Tento americký prezident rešpektuje silu, nie slabosť, a našou úlohou je byť silnejší a vystupovať z pozície partnera, nie podriadeného.

ak vznikne krízová situácia dnes, na rýchly presun veľkého množstva vojakov potrebuješ veľké dopravné lietadlá, satelitné snímky na rekognoskáciu terénu a tak ďalej. To je v rukách Ameriky. Ako občan Slovenska a Európy sa chcem opýtať, čo to znamená? Sú európske alebo svetové firmy, ktoré dostali zadanie: Vyrobte nám také lietadlá, také satelity? Alebo nám Američania napriek sťahovaniu garantujú, že tieto veci môžeme ďalej používať? 

Tá debata sa zásadne posunula v tom, že dnes obranná politika nie je len vecou vojenských spôsobilostí, ale aj otázkou priemyslu a priemyselného komplexu. Do toho dnes Európa investuje obrovské zdroje, nielen finančné. Cítime a vidíme obrovské pohyby v investíciách do nových technológií, vidíme integráciu nových ukrajinských spôsobilostí do európskeho obranného priemyslu, lebo Ukrajina oveľa rýchlejšie reaguje na meniace sa bezpečnostné prostredie a adaptuje sa na umelú inteligenciu. Každý druhý týždeň prichádza s upgradovanými verziami svojich dronov – na bojisku. A v pozadí toho sa v Európe naozaj veľa hýbe; je tu napredovanie vo vyspelých technológiách, vznikajú nové konzorciá, projekty a podobne.

tá druhá „noha“ úsilia spočíva  v rozumnej snahe udržať spojenectvo s Amerikou. Trump už o opustení NATO nehovorí, no vyčítal Európe, že ho v Iráne nepodporila. Teraz všetci čakajú, čo sa stane v lete na samite NATO. Ak tam Trump príde, či nepovie: „Vy ste mi nepomohli, ja s vami končím“. Je obava, že by Amerika odišla z NATO väčšia než pred rokom alebo menšia?  

Myslím si, že nepríde k  ostentatívnemu vystúpeniu z NATO. Ani to nie je v kompetencii prezidenta, ale Kongresu. A neslúžilo by to záujmom USA. Američania sa však sťahujú z niektorých pozícií v Európe. Budú sledovať, kto spĺňa požiadavky investícií do kapacít NATO, čo je minimálne dve percentá s cieľom zvýšiť to na tri a pol percenta do obrany a päť percent do širšie poňatej infraštruktúry, ktorá súvisí s obranou. Môžu prísť aj vyhlásenia v zmysle, že článok 5 severoatlantickej zmluvy o povinnosti prísť na pomoc napadnutej členskej krajine sa bude vzťahovať len na tie napadnuté krajiny, ktoré požiadavky spĺňajú. Myslím si však, že každý berie realisticky potrebu Európy postaviť sa na vlastné nohy, že musíme budovať svoje vlastné kapacity. Nie kvôli Američanom, ale pre nás samých.

to je správne a je dobré, že k tomu uvedomeniu došlo. Vyzerá to však zložitejšie, zdá sa, že Macron už nebude kandidovať a vo Francúzsku môže vyhrať sila, ktorá nemá tieto postoje. V Nemecku môže mať veľa percent AfD... A to, čo hovoríš, predpokladá racionálnych európskych lídrov, ktorí vidia reálne nebezpečia nového svetového poriadku a zodpovednosť Európy. Ale čo ak vyhrajú sily, ktoré zodpovedné nie sú? Nie si znepokojený?

Áno, trendy v mnohých európskych krajinách nie sú dobré, vo Francúzsku naozaj vedie strana le Penovej, respektíve Bardellu, v Británii získava Farrage, kým Starmer utrpel obrovskú porážku a jeho opozícia, konzervatívci, tiež. V Nemecku rastie AfD. To znamená potrebu uvedomiť si, že Európa potrebuje aj ekonomické reformy. Bez ekonomického rastu nie je možné zvýšiť výdavky na obranu, bezpečnosť a tak ďalej. Preto je konkurencieschopnosť Európy naozaj kľúčová. Reformy musia posilniť európske hospodárstvo.

BORIS NÉMETH

nejakých 15 – 20 rokov dozadu, keď začali takéto populistické strany rásť, niektorí analytici upozorňovali: všetci si myslíme, že Európska únia a NATO sú tu naveky, ale nie sú, vždy je všetko na dve voľby od rozpadu. A dnes Amerika, líder slobodného sveta, podporuje strany nezodpovedného typu. Majú vôbec tie rozumné a zodpovedné strany proti nim šancu, aj vzhľadom na silu sociálnych sietí?

To je komplexná otázka. Skúsim to rozobrať poporiadku. Napríklad v Taliansku sa veľmi obávali európski lídri príchodu Giorgie Meloniovej. Toho, že to je extrémistka, ale nakoniec sa v zahraničnej politike správa rozumne, proeurópsky. Každý je schopný nejakého vývoja. Áno, tieto strany, najmä AfD, boli podporované aj hnutím MAGA, takisto aj Farrage.