keď sa vás tu na Globsecu pýtajú, ako sa cítia Ukrajinci, odpovedáte, že prežili zimu. Ale čo znamená prežiť zimu na Ukrajine?

Katarína Mathernová: Táto zima, najmä v hlavnom meste, v Kyjive, bola mimoriadne zlá z dvoch dôvodov. Po troch v podstate neveľmi studených zimách prišla taká, že bolo v Kyjive mínus 23 až 26 stupňov Celzia, a to niekoľko týždňov po sebe. Bola to mimoriadne krutá zima, aké si pamätáme len z detstva. Ďalej Rusi systematicky zbombardovali a zničili v podstate celú produkciu elektriny v Kyjive. Zbombardovali, zničili viaceré vysokovoltážne prenosové káble, ktoré privádzajú elektrinu zo zvyšku prenosovej sústavy. A takisto zničili začiatkom februára piatimi balistickými raketami jednu z troch hlavných teplární v Kyjive. Okolo 1 500 výškových domov, panelákov bolo bez tepla a s elektrinou možno dve až tri hodiny denne. A doteraz zničili všetky tri teplárne. Ľudia mrzli vo vlastných bytoch. Ja som mala u seba v hoteli ubytovaných troch ľudí, každý sa snažil nejakým spôsobom pomôcť. Všade po Kyjive boli stany, kde bol generátor,d kde sa dali nabiť baterky a kde sa dal dostať čaj. V niektorých stanoch World Food Kitchen podávali jedlo, tam sa deti učili do školy, mnohí odtiaľ pracovali na diaľku. Chodili sa zohriať. Trvalo to dva mesiace, bolo to nesmierne náročné. A to už bol koniec štvrtého roku vojny, Ukrajinci sú unavení. S jarou sa nálada trochu zlepšila, nastal veľmi silný pocit „prežili sme túto zimu“. 

na jar sa očakávala ruská ofenzíva, ale veľmi sa nerozbehla. Naopak, vidíme schopnosť Ukrajincov útočiť naozaj hlboko v ruskom vnútrozemí. Asi každého, kto drží palce Ukrajine, potešilo, ako prezident Zelenskyj dekrétom dovolil Rusom mať prehliadku na Červenom námestí. Ozaj cítiť, že v tej vojne sa situácia nejakým spôsobom obrátila?

Nechcela by som zachádzať príliš ďaleko s tvrdením, že sa situácia obrátila; Rusko je stále obrovský a silný nepriateľ. Stále má prevahu. Ale Ukrajinci sú ozaj dobrí v týchto veciach: inovačná schopnosť, inžinierska zdatnosť a výrobná kapacita. To je obdivuhodné. V Európe trvá inovačný cyklus roky a v Amerike mesiace, na Ukrajine sú to dni a týždne. Neustále tam inovujú drony a rakety a majú množstvo dát priamo z bojiska, takže presne vedia kalibrovať, čo treba upraviť. A dve veci sa im zásadne podarili. Jednak vybudovať kapacity hlbokých úderov, teda schopnosť zasahovať vzdialené ciele, o ktorých čítame v novinách. A potom schopnosť používať drony namiesto vlastných ľudí, lebo na Ukrajine sa ľudské životy rátajú inak ako v Rusku, život je oveľa vzácnejší. Teraz sa im darí práve na kontaktnej línii; tým, že majú kapacitu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 150 až 300 kilometrov, vytláčajú ruské logistické a zásobovacie línie ďalej. A to bojisko trošku uvoľňuje. Ale keďže sa Putinovi nedarí na bojisku, začal extrémne eskalovať terorizmus voči civilnému obyvateľstvu. Ruské útoky na civilistov a civilné ciele sú čoraz častejšie a ich rozsah rastie.