veľa ľudí sa ma pýta, či Nová Cvernovka končí, keďže nedostala peniaze z Fondu na podporu umenia. Ako to teda reálne je?

Nová Cvernovka ako taká nekončí. To je dôležité rozlíšiť. Nová Cvernovka je celý kampus – dve budovy, ateliéry, zelené plochy, verejný park a rôzne ďalšie funkcie. Toto má vlastnú ekonomiku a nie je priamo naviazané na granty z FPU.

Ohrozené je kultúrne centrum Nová Cvernovka, teda tá časť, ktorú ľudia najviac vidia – verejný kultúrny program, koncerty, divadlá, diskusie, podujatia pre deti a rodiny. Ročne robíme približne 200 až 300 podujatí, z toho veľká je verejná. Práve tento program je teraz vážne ohrozený.

čo presne je teda ohrozené?

Ohrozené je to, že tu každý týždeň vzniká verejný kultúrny program pre rôzne skupiny ľudí. Nie sú to podujatia, ktoré by vždy na seba vedeli zarobiť. Často ide o menšinové žánre, experimentálnejšiu hudbu, tanec, divadlo alebo program pre deti.

My ich však považujeme za dôležitú súčasť kultúry. Je to podhubie, z ktorého neskôr môže vyrásť aj niečo väčšie alebo mainstreamovejšie. Bez možnosti skúšať veci v menšom a s podporou sa kultúra neposúva.

keď sa vrátim k 1. máju, Dňu otvorených ateliérov – prišlo mi, že tam bolo veľmi veľa zvedavých ľudí. Ako si to vnímal?

Pre mňa je 1. máj už trochu aj povinnosťou, ale v dobrom zmysle. V Novej Cvernovke to bol desiaty ročník a predtým sa to dialo ešte v starej Cvernovke.

Je to moment, keď sa môžu ľudia dostať do ateliérov, kam sa bežne nedostanú. Vidia, ako pracujú grafici, fotografi, dizajnéri, výtvarníci, remeselníci alebo ľudia z kreatívneho priemyslu. Môžu vidieť nielen hotové veci, ale aj prostredie, v ktorom vznikajú.

Zároveň je to pre mňa ukážka hodnôt, na ktorých Nová Cvernovka stojí – spolupráca, otvorenosť, tvorivosť a zodpovednosť voči priestoru a mestu. My to voláme festival spolupráce.

BORIS NÉMETHParčík a pódium Novej Cvernovky v Bratislave, 18. máj 2026.

nemáš pocit, že zvonku to pôsobí, že všetko funguje, ale realita je oveľa krehkejšia?

Áno. Často sa stretávame s tým, že ľudia hovoria: Vy ste veľká Nová Cvernovka, vy si nejako poradíte. Ale realita je, že celá ekonomika je nastavená veľmi tesno,  je skoro na nule. Akýkoľvek väčší výpadok sa rýchlo prejaví.

Budovy, v ktorých sídlime, sú z 50. rokov minulého storočia. Sú morálne aj technologicky zastarané. Stále ich opravujeme, niekde zatekajú strechy, plánujeme väčšie rekonštrukcie. Máme síce ešte približne pätnásť rokov do konca nájomnej zmluvy s Bratislavským samosprávnym krajom, ale už teraz musíme premýšľať o ďalších investíciách aj o jej predĺžení.

čo ľudia často nevidia? Čo stojí za tým, aby takýto priestor fungoval každý deň?

Ľudia vidia podujatie, koncert alebo kaviareň, ale za tým je obrovské množstvo práce. Nová Cvernovka má skoro 18-tisíc štvorcových metrov budov a ďalších približne 20-tisíc metrov areálu. To všetko treba spravovať, opravovať, vykurovať, udržiavať a plánovať.

Sme v niečom správcovská „firma“, v niečom kultúrna inštitúcia a v niečom komunitný priestor. Máme tu ateliéry, nájomníkov, kultúrny program, bar, detské ihrisko, verejný park. Všetko to spolu vytvára ekosystém, ktorý má hodnotu pre návštevníkov práve preto, že je na jednom mieste.

z čoho sa dnes reálne financuje chod Cvernovky?

Máme dve základné finančné nohy. Jedna je správa budov a ateliérov – teda nájmy od ľudí a organizácií, ktoré tu pôsobia. Z toho sa platí prevádzka celého kampusu, energie, dennodenná údržba, splácajú sa úvery alebo sa platia nové investície, ktoré si môžeme započítavať voči nájomnému pre Bratislavský kraj.