je pár dní pred maďarskými voľbami, v ktorých ide o veľa. Budeme hovoriť o tom, čo je v stávke a čo všetko je Viktor Orbán ochotný a schopný urobiť, aby vyhral, aj o tom, čo bude musieť urobiť opozícia, ak by vyhrala. Na úvod sa spýtam inak. Aké je teraz Maďarsko? Ako sa tam žije?

Je to ťažké. Nehovorím, že je ekonomická kríza, ale Maďarsko zažíva veľmi vážny stav a je to cítiť všade, pretože je menej peňazí na verejné služby a celé to v mnohých ohľadoch prestáva fungovať. Nefungujú napríklad železnice, to poznáte aj zo Slovenska, ale myslím, že u nás je to ešte horšie. Takže ľudia sú veľmi nespokojní, ale hlavné je, že mnohým, možno aj väčšine, začína dochádzať, že to takto ďalej nejde, že tu vládne nejaký samovládca. On je tu už dlho, no dosť ľudí to proste ignorovalo, hovorili si, „to je len politika niekde tam hore, my si žijeme tu dole svoj život“. Lenže ten spôsob vládnutia prenikol do každodenných vecí a tam má neblahý vplyv. Takže v Maďarsku panuje blbá nálada v tom zmysle, v akom to povedal Havel ešte v prvej polovici 90. rokov o Česku, no je to tu omnoho horšie ako vtedy v Česku. A títo ľudia, ktorí majú blbú náladu, si konečne našli alternatívu, o ktorej si myslia, že je to sila schopná obrátiť situáciu a dostať život späť do normálnych koľají.

takže v Maďarsku cítite aj očakávania?

Áno, dokonca ani v rokoch 1989 – 1990 som v spoločnosti necítil také vzrušenie a napätie ako teraz. Panuje vedomie, že to takto nejde ďalej, a z toho vyplýva u niekoho rezignácia, ale u niekoho nádej, že sa to dá zvrátiť.

ako je možné, že je teraz v spoločnosti viac napätia ako v rokoch, keď v Maďarsku padal komunizmus?

Myslím, že preto, že v tých rokoch 1989 – 1990 vtedajšia moc rokovala s opozičnými silami, ktoré predstavovali alternatívu voči komunistom, konal sa okrúhly stôl a došlo k dohode, ako bude zmena prebiehať. Ľudia vnímali, že vládnuca moc je zainteresovaná na tom, aby ten prechod prebehol pokojne. Boli aj konflikty, napríklad o Gabčíkovo – Nagymaros, ale celkovo zmena prebiehala skôr ako prirodzený proces. Na rozdiel od Československa, kde sa to udialo v priebehu niekoľkých týždňov, tu ten proces trval aspoň rok a pol, ba aj dlhšie, pretože veľká časť komunistických elít vedela, že zmena je nevyhnutná. Toto dnes Fidesz absolútne nevie, vo Fidesze neakceptujú, že by mala nastať zmena. Preto je v spoločnosti väčšie napätie. A veľký rozdiel je v tom, že vtedy bol konsenzus, že s komunizmom to ďalej nejde, takže za komunistami – alebo za reformnými komunistami – stálo asi len 10 až 15  percent obyvateľstva. Dnes má Fidesz podporu nejakých 30 percent, oveľa väčšiu, ako mali vtedy komunisti. Takže spoločnosť je oveľa polarizovanejšia, z čoho tiež vyplýva to väčšie napätie.

asi všetci sme videli zábery z dronu na sídlo Viktora Orbána, nazvané Hatvanpuszta, a vyzerá ako letné sídlo nejakého monarchu. To musí ľudí hnevať, nie? Alebo je to ako v Rusku, kde tiež videli palác Putina, ale neraz povedia, nech má, zaslúži si... Hnevá Maďarov, ako sa ich premiér obohatil?

Hnevá ich to. Hatvanpuszta je neuveriteľná, chovajú tam aj exotické zvieratá, vidieť tam okrem iných aj zebry, a tak sa zebra stala symbolom – ľudia na demonštrácie nosili nafukovacie zebry, transparenty s nakreslenými zebrami a podobne. Hatvanpuszta je neskutočné velikášstvo a nie je to ani ako Putinov palác – skôr je to taká postsedliacka nafúkanosť. Mám rád termín „postsedliaci“, ktorý vymyslel slovenský sociálny antropológ Juraj Buzalka. Hoci rodičia Viktora Orbána už priamo nehospodárili na pôde, on je postsedliacka duša.

aký je v tomto kontexte Péter Magyar? Aj na Slovensku sa mnohí pýtajú, či bude oproti Viktorovi Orbánovi iný, či je jeho mentálny svet iný – napokon, aj on pochádza z Fideszu, z rovnakého prostredia. Péter Magyar nie je proruský, Viktor Orbán je proruský, čo je, samozrejme, kľúčové – ale bude rozdiel aj v niečom inom?

Podstatný rozdiel medzi Fideszom a Tiszou je naozaj v lídroch, a to nie som typ, ktorý potrebuje zbožne pozerať na vodcu,  ani nemám rád termín „vodca“, preto radšej hovorím o lídrovi. Ale nedá sa poprieť, že tu máme dvoch výrazných lídrov a základný rozdiel medzi nimi je práve v prostredí, z ktorého pochádzajú. Viktor Orbán je z toho sedliackeho a postsedliackeho prostredia, kde je mentalita mať, vlastniť, zmocniť sa.