strih: Novembrový koncert dua/skupiny Morena (s Dominikou Kavaschovou) považujem za jeden z najlepších, čo som minulý rok videl, a to nielen z kategórie „tuzemská hudba“.   Andrea Bučko nežije len hudbou, existuje v dvojexpozícii hudby a divadla. Na rozhovor dorazila priamo zo skúšky predstavenia o Richardovi Müllerovi, ktoré pripravuje na Novej scéne. Prvé otázky boli, logicky, o ňom.

čo to bude? Muzikál? 

Andrea Bučko: Áno, je to muzikál. Dá sa však vnímať aj ako činohra s muzikálovými prvkami. Roman Polák, ktorý napísal libreto, to uchopil bravúrne – psychológia postáv je veľmi dobre vykreslená, takže je tam veľa činohry, ale aj veľa hudby. Hudobná dramaturgia vychádza z tvorby Richarda Müllera a korešponduje priamo so situáciou a vnútorným pochodom postáv v danom momente. 

Celý príbeh nie je priamo životopisný, ale je voľne inšpirovaný časťou jeho života, a odhaľuje princípy, s ktorými sa bude vedieť stotožniť širšia časť publika. Láska, pády, úspechy i neúspechy, téma rodiny a jej vplyvu na náš život či otázky, ktoré nás privádzajú k pravde. Volá sa to Müller – Život na dva ťahy, uvedie ho Nová scéna 27. a 28. marca pri príležitosti 80. výročia vzniku. 

vidím, že biografie sú obľúbený žáner.

Pred troma rokmi sme mali v divadle stretnutie s českým dramaturgom Patrickom Fridrichovským. Rozprávali sme sa o tom, kam by sa dramaturgia Novej scény mohla uberať. A on povedal: „Vezmite si niekoho, koho ľudia milujú pre piesne.“ Mne vnútorne preblikol Jaro Filip. Lenže kolega Danko Žulčák mi povedal, že Filipa už pripravujú v Trnave. A vtedy Fridrichovský povedal: „A čo taký Müller?“