niekedy to vyzerá, že žijeme v ére netvorov. Videli sme, čo iránsky režim spáchal na svojich občanoch začiatkom tohto roka, vraždil demonštrantov v uliciach aj v nemocniciach a snažil sa to utajiť odstrihnutím ľudí od internetu. Zároveň sa vie, čo ten istý režim na nich páchal dlhodobo, tie desiatky rokov tyranie – to všetko máme v pamäti. Morálne ten režim stratil všetko oprávnenie existovať a zabitie ajatolláha Chámeneího, ktorý bol teraz stelesnením tyranie, je pre mnohých slobodymilovných ľudí logicky dobrá vec. No ako sa postaviť k zásahu proti tomuto režimu zvonku – ktorý urobili Izrael a Spojené štáty?

Giselle Donnelly: To je ozaj kľúčová otázka. Zabitie Chámeneího, akokoľvek si takú smrť zaslúžil, je len jedným neistým krokom k zmene, ktorá by zmenila zloženie alebo povahu islamskej republiky. Irán sa po Chámeneím môže vybrať rôznymi cestami, tých možných budúcností je skrátka veľmi veľa. Ak sa pýtate, aká je pravdepodobnosť dobrého výsledku –že by bol Irán slobodný, stabilný a vzdal sa ambície ovládnuť región, prestal by využívať teroristické metódy na presadzovanie svojej moci –, tak sa obávam, že presne toto je ten najmenej pravdepodobný výsledok. Pravdepodobnejší výsledok je presne opačný – nedemokratický vývoj, lebo prezident Trump nijako nepomohol demokratickej zmene v Iráne, hoci vyzýval Iráncov, aby vyšli do ulíc, a Islamské revolučné gardy, aby zložili zbrane. 

Uvidíme, ako budú reagovať rozličné režimy v Perzskom zálive a ostatné štáty na širšom Strednom východe. Irán vykonal niekoľko rozsahom obmedzených, skôr symbolických útokov na svojich susedov. Zrejme sa nevyhneme regionálnemu požiaru. Saudi povolili svojim silám odvetné útoky na Irán, uvidíme, aké závažné budú a ako budú zapadať do rámca amerických a izraelských operácií. Znepokojivé sú však aj širšie medzinárodné dopady. Očividne sa prehĺbili rozpory medzi americkou stranou a našimi európskymi spojencami, možno aj medzi nami a našimi spojencami vo východnej Ázii – ako Japonsko, Južná Kórea a Austrália.

ako sa to môže odraziť na domácej politickej scéne v Amerike?

Demokrati sú zatiaľ voči zásahu poväčšine kritickí a ja im rozumiem, pretože ústavnosť týchto krokov je veľmi pochybná. Majú námietky proti procesu, ktorým sa k zásahu proti Iránu dospelo. A majú námietky aj proti jeho strategickej stránke. Ale časť ostražitosti demokratov sa datuje ešte do éry vietnamskej vojny – a preto nemajú jednotnú stranícku pozíciu, čo sa týka používania vojenskej sily. MAGA republikáni sa zatiaľ tvária, že sú za slobodu pre Iráncov, hoci v skutočnosti ich presne táto sloboda vôbec nezaujíma – len sa tým snažia útočiť na demokratov. Takže demokrati sú v neľahkej situácii.