nedávno som napísal status, že momentálne robí najlepšie PR medveďom bojnická ZOO. Reagoval si, že je to pravda, ale, žiaľ, promo si robí aj druhá strana.
Ľudia v bojnickej zoo odvádzajú skvelú prácu. Poznám ich, vážim si ich profesionalitu aj starostlivosť. To, čo mi však prekáža, je úplne iný moment: keď si štátny tajomník príde do chráneného zariadenia nakrúcať vlastné PR video s polomŕtvymi, vystresovanými medvieďatami. A ešte to celé komentuje tým, že to „ukazuje kamarátom“, aby videli, aké sú staré. To je pre mňa absurdné. Úplne bez štipky rešpektu k živému tvorovi. A zároveň sa pýtam: kto je ten človek, že si vôbec dovolí takto manipulovať s divokým zvieraťom? Je to veterinár? Zoológ? Ošetrovateľ? Lebo podľa správania to tak rozhodne nevyzerá.
máš pocit, že súčasné vedenie ministerstva životného prostredia má vôbec rado prírodu? Lebo ja mám skôr pocit, že ju nenávidia.
Nie som si tým istý... Oni majú radi moc a samých seba. To, čo predvádzajú, je neuveriteľné — od vrtuľníkov cez štvorkolky ... Toto nemá nič spoločné so vzťahom k prírode. Ale v skratke: je to čistý egotrip ľudí, ktorí s ochranou prírody a tvorbou životného prostredia nemajú absolútne nič spoločné. A to sa týka aj niektorých ľudí, dosadených na riadiace pozície národných parkov. Bohužiaľ pár z nich poznám osobne...
Je absurdné, že sa niekto hrá na odborníka a pritom ignoruje relevantné vedecké vstupy. Keď sa bavíme o medveďoch, Karlova univerzita, ktorá robila genetickú analýzu populácie, je jedna z relevantných inštitúcií. Výsledky sa nám nemusia páčiť, môžeme s nimi polemizovať, ale sú to špičkoví odborníci, ktorých si na spoluprácu prizvala Štátna ochrana prírody.
ja mám pocit, oprav ma, ak to nie je pravda, že „problém medveďov“ vznikol až s touto garnitúrou. Je tam vôbec nejaký problém? Sú medvede reálne väčším rizikom ako kedysi?
Skupina okolo Huliaka a Kuffu si z medveďov urobila politickú agendu. Politiku strachu. Ľudí strašia tak intenzívne, že keď dnes niekto vidí medveďa na okraji lesa, volá armádu. Namiesto prevencie, vzdelávania a budovania rešpektu k prírode tu máme hystériu. Samozrejme, ak je medveď synantropný a evidentne problémový, treba ho odstrániť z populácie. To nikto nespochybňuje. Ale nie tak, že keď nenájdem konkrétneho problémového jedinca, idem do vedľajšej dediny a tam zastrelím prvého medveďa, ktorého uvidím... 19 ranami. To je neetické, amorálne a úplne mimo akýchkoľvek pravidiel.
Medveď je vrcholový predátor. Apexový druh. Takéto zviera sa nemôže „premnožiť“ v zmysle, ako to prezentujú politici. Ekologické pravidlá vravia, že populácia rastie len dovtedy, kým má dostatok potravy. A tej má u nás evidentne dosť — aj vďaka prikrmovaniu, ktoré niektorí streľbychtiví poľovníci robia veľmi radi.
Raz som povedal vetu, za ktorú som dostal veľa hejtu: medveď je tiež len človek. Myslel som tým, že je to inteligentný tvor, ktorý si vyberá najjednoduchšiu cestu k potrave. Tak ako my. Veď v mnohých indiánskych kultúrach alebo v etnická skupina Ainu z japonského Hokkaida stavajú medveďa na roveň človeka – medveď je vlastne človek v inom tele. Medveď ide za potravou tam, kde je najľahšie dostupná. To je základ. A práve preto je problémom všetko to „vnadenie“. Medveď si to nájde rýchlo, zapamätá si to a je to preňho ideálne: minimum energie, maximum kalorického zisku. Je to rovnaké, ako keď my radšej ideme do supermarketu, kde nakúpime všetko naraz, namiesto behania po desiatich špecializovaných obchodoch. Medveď funguje rovnako — šetrí energiu. Keď ju vie získať ľahko, nebude ju míňať na naháňanie prirodzenej potravy.
Samozrejme, môže byť viac faktorov, ktoré vplývajú na počet stretov. Je viac ľudí v lese. Od covidu to vidíme všetci — lesy sú plné aj nedisciplinovaných návštevníkov. A s tým rastie aj počet konfliktov. Veľká časť ľudí vôbec nevie, ako sa v lese správať. Keď si sadnem do auta, viem, že na červenú stojím. Ale v lese? Tam veľa ľudí netuší, čo je bezpečné správanie, najmä v oblastiach, kde žije medveď.
Ľudia mali rešpekt pred medveďmi vždy. Len nebol Facebook, neboli sociálne siete a bulvár to neriešil denne. Keď sme robili projekt s návratom rysov do prírody, pamätám si horára, ktorý k nám dobehol na chatu celý zadychčaný, lebo utekal pred medveďom. A sám priznal, že vliezol blízko k brlohu, lebo tam hľadal parohy. Strety teda boli aj vtedy. Len sa z toho nerobili titulky typu „Medveď! Vyhlásiť poplach!“. Dnes bulvár kričí: „Nebezpečná šelma! Výstraha pre štyri obce!“ A pritom ide o medveďa na lúke ďaleko nad dedinou.
zaujímavé je, že pri medvieďatách boli diskusie prekvapivo jednotné — ľudia si uvedomili, že tí dvaja muži prekročili čiaru. Dokonca zrejme aj ľudia, ktorí bežne obhajujú Fica či rôznych dezinformátorov, zrazu písali, že toto bolo cez čiaru. A pritom ide o úplne základné pravidlo: nepúšťať psa v blízkosti brlohov.
Ak to bol poľovnícky pes, tak o to horšie. Poľovník predsa vie, kde sa pohybuje a čo tam môže očakávať. Ak nejdem cielene „kontrolovať“ brloh, tak psa jednoducho nepustím. Tých otáznikov je tam veľa. A skončilo to bohužiaľ tragicky.
A čo je na tom celom najabsurdnejšie — tie medvieďatá nemajú budúcnosť v prírode. To je fakt, ktorý si ľudia neuvedomujú. Je to síce „pekný príbeh“, ale realita je tvrdá: medvieďatá odchované na fľaši už nikdy nepôjdu do divočiny. Budú žiť v ZOO. Možno ostanú v Bojniciach, prípadne v inej zoo v rámci európskeho chovného programu. Sú odsúdené na život v zajatí.
A to je presne opačný smer, akým by sme mali ísť. Ja som roky pracoval na projektoch návratu zvierat zo ZOO späť do prírody — napríklad s pražskou ZOO sme vrátili kone Przewalského do Kazachstanu. To je správny smer. Nie opačný: brať zvieratá z prírody a zatvárať ich do ZOO.
navyše medveď si vie vytvoriť vzťah k ľuďom, ktorí ho odchovávajú. A keď ho potom presunú inde, je to ďalší stres.
Tieto medvieďatá sú veľmi malé a odchov na fľaši nikdy nie je dobrý pre plnohodnotný život vo voľnej prírode. Také zviera je extrémne závislé od človeka - sú „príliš ľudské“. A to je problém.
mne to príde ako doslova kobercové bombardovanie medveďov. A pritom ani nemajú vytipovaných konkrétnych jedincov, nie?
Keď sme s filmárom Martinom Gregušom pracovali na dokumente o medveďoch, stala sa tá posledná smrteľná udalosť. A hneď na druhý deň minister Taraba vyhlásil číslo 350 — vraj toľko medveďov treba odstrániť. Nikto nevie, odkiaľ to číslo zobral, ale začalo sa napĺňať veľmi rýchlo.
A tu je ten problém: my vôbec nevieme, čo tým spôsobujeme. Sme jeden z mála národov, ktorý je schopný zlikvidovať polovicu populácie zákonom chráneného živočíšneho druhu — bez toho, aby sme vedeli, ktoré zvieratá sú problémové a ktoré nie. Strieľa sa rad-radom. Je to neodborné, fušerské a presne odráža spôsob, akým súčasné vedenie ministerstva rieši celú problematiku.
Netvrdím, že predtým bolo všetko ideálne. Možno sa v minulosti nedarilo odstraňovať práve tie skutočne problémové jedince. A bohužiaľ na tom si dnešní extrémisti postavili politickú kariéru. Ale teraz sme v opačnom extréme — a ten je ešte nebezpečnejší. Lebo tu nejde len o to, že „znížime počet medveďov“. My už dávno nemáme jednu súvislú populáciu. Tá je rozdelená diaľnicami, líniovými stavbami, fragmentáciou krajiny. Zvieratá medzi sebou nekomunikujú tak, ako by mali. Keď vystrieľame polovicu populácie v jednej časti, môže to mať úplne iné následky, než si títo ľudia myslia. A určite to neznamená, že problém zmizne. Naopak — môžeme si vytvoriť oveľa väčší.
a do toho si poľovníci ešte presadili doteraz zakázané formy lovu — infra, nočné videnie…
Áno. A to sa ešte nebavíme o pytliactve, kde nikdy nebudeme poznať reálne čísla. Ale aj tie oficiálne sú desivé. Za dva roky bolo zastrelených okolo 300 medveďov. Ďalších 83 uhynulo prirodzene alebo pri zrážkach s autami. To je spolu takmer 383 jedincov. AK prirátam hrubý odhad 100 uplytlačených medveďov ročne, sme za dva roky so zavraždenými, uhynutými a upytlačenými jedincami zhruba na polovici slovenskej populácie. Pri populácii, ktorá podľa posledných relevantných údajov profesora Pauleho (2014) bola okolo 1200 kusov, a najnovšie odhady poslednej štúdie hovoria o približne 1050, je to absurdné.
A namiesto toho, aby sme investovali do seriózneho výskumu, do monitoringu, do prevencie, do vzdelávania, tak ideme rovno do likvidácie. Bez dát. Bez vedeckého základu. Bez rozvahy. To je tá ekocída — alebo rovno „ursicída“. Znie to šialene, ale žiaľ, je to presné pomenovanie. A stále sa pritom nerieši to najdôležitejšie — vzdelávanie ľudí, ako sa správať v lese, či ako spolunažívať s medveďmi .
je to také... slovenské.
Presne. A pritom existujú krásne príklady zo sveta. Poznáš Medveďa Yogiho? Tá rozprávka vznikla ako reakcia na reálny problém v Yellowstone. Zjednodušene: Turisti nechávali jedlo voľne dostupné, medvede si na to zvykli a začali ho ľuďom brať. Riešenie? Nie vystrieľať medvede. Ale naučiť ľudí, ako sa správať. Ako si zabezpečiť jedlo. Ako sa pohybovať v lese. A funguje to dodnes.
V Kanade majú problém s ľadovými medveďmi, ktoré chodia priamo do mesta. A predsa ich nestrieľajú. Majú systém: najprv plašenie, potom uspatie, „medvedia basa“, a keď zamrzne oceán, medveďa dopravia na miesto, posadia ho na kryhu a pošlú späť na zamrznutý oceán, kde sa môže vrátiť k prirodzenej potrave. Tomu vravím civilizovaný prístup.
Problém medveďov je problém stretu civilizácie a divokej prírody. A keďže verím, že sme inteligentnejší než tá divočina, mali by sme sa podľa toho správať. Učiť sa z príkladov, ktoré fungujú. Nie riešiť veci primitívne a ignorantsky.
samozrejme, istý typ médií sa veľmi ochotne chytá naratívu o krvilačných šelmách, ktoré sa trasú aby mohli zabíjať ľudí. Preto je aj tá náklonnosť k medvieďatám osviežujúca.
Na mackoch sme predsa vyrastali. Macko Uško nám spieval na dobrú noc, mali sme medvedíka Paddingtona, Macka Pú… Medveď je v našej kultúre zakódovaný ako dobré, milé zvieratko. Ale len dovtedy, kým je malé. Keď vyrastie, zrazu je to „nebezpečný agresor“, ktorého treba okamžite zastreliť. Kde je tá hranica? Ako sa z plyšového kamaráta stane nepriateľ?
hovoril si, že nie si proti odstráneniu synantropných medveďov.
Presne tak. Som za odstránenie tých, ktoré stratili prirodzený strach z ľudí a naučili sa živiť pri kontajneroch. Keď som bol riaditeľom v Bojniciach, zásahový tím nás pravidelne upozorňoval, že môžu priniesť malé medvieďatá od takýchto matiek. Tie mláďatá už boli naučené chodiť k ľuďom po potravu a odnaučiť ich sa to už v našich podmienkach asi nedá. A to je problém. V takých prípadoch je odstránenie matky, žiaľ, nutné pre dobro druhu. Ale to je úplne iná situácia, než ako keď sa strieľa všetko, čo sa hýbe.
dnes sa zdá, že sa bojíme všetkého — migrantov, LGBTI ľudí, teraz medveďov…
Je to stále ten istý vzorec. Strach ako politický nástroj. A vždy si nájdu novú obeť. Je to chorá spoločnosť. A chýba vzdelanie. Základné aj odborné. Štát by mal ľudí naučiť, ako sa správať v lese, kedy a kam chodiť na huby a lesné plody, ako minimalizovať riziko. Ľudia sa báli medveďov vždy, ale chodili do lesa ďalej. Nikto nevolal armádu. Možno ich stretávame častejšie, ale treba sa pýtať prečo. Likvidujeme lesy. Od covidu je v lese násobne viac ľudí. Máme množstvo kapitálnych trofejí zavesených na stene. Medvede sa snažíme nakŕmiť na vnadiskách a zaujímavými plodinami pre medveďa priamo pod lesom. Sadíme plodiny, ktoré sú ekonomicky výhodné pre poľnohospodárov, ale ekologicky nevhodné pre dané územie. Kukurica je pre medveďa ako cukráreň. Keby som bol medveď, sedím v kukurici celý deň. Aj ľudia si tiež radi odtrhnú jeden či dva šúľky, keď idú okolo. Prečo by to nerobil medveď? Medvede za to nemôžu. Vo väčšine prípadov je na vine človek.
začal si s číslami, poďme si ich na záver zhrnúť.
Metodicky najspoľahlivejšie odhady početnosti medvedej populácie sú založené na genetickom monitoringu (DNA analýzy vzoriek trusu a srsti) a modelovaní: podľa monitoringu Štátnej ochrany prírody SR a odborných partnerov z Českej republiky bol v roku 2023 celkový počet medveďov na Slovensku odhadnutý na približne 1 056 jedincov (interval spoľahlivosti 1 012 – 1 275). Najcitovanejším odborným odhadom zo začiatku druhej dekády 21. storočia je genetická štúdia realizovaná na vzorkách z rokov 2013–2014, ktorú vypracoval vedecký tím vedený profesorom Ladislavom Paulem, v spolupráci s odborníkmi z viacerých inštitúcií, vrátane Technickej univerzity vo Zvolene a spolupracujúcich laboratórií. Odhadovaná veľkosť populácie medveďa hnedého na Slovensku v roku 2014 bola 1 214 (interval spoľahlivosti 1 023 – 1 458) jedincov. Odhady z poľovníckych ročeniek (napr. 2 997 medveďov v 2021, 3 160 v 2022 a 3 427 v 2023) sú administratívnym súčtom revírových odhadov a líšia sa metodicky od genetických analýz, preto nie sú priamo porovnateľné s vedeckými výsledkami, pretože jedinec môže byť zarátaný aj viackrát do celkového čísla.
V roku 2021 je uvádzaných niekoľko odstrelov a úmrtí medveďov, v roku 2022 sa uvádzajú čísla v jednotkách jedincov (9) zastrelených a lokálne úmrtia. V roku 2022-2023 sa uvádza do 20 medveďov odstrelených zásahovým tímom a poľovníkmi a niekoľko prípadov úmrtí a dopravné kolízie. Zlom nastáva s nástupom novej populistickej garnitúry, ktorá si svoje zvolenie založila na démonizácii a šírení strachu z medveďov. Vláda roku 2025 informovala, že v roku 2024 bolo zastrelených rekordných 93 medveďov zásahovými tímami alebo poľovníkmi a celkovo zahynulo 144 medveďov (vrátane úmrtí z dopravných nehôd a iných príčin), čo predstavovalo najvyšší počet usmrtení za viac ako sto rokov. Po smrteľnom útoku medveďa v apríli roku 2025 sa necháva počuť minister životného prostredia, že odstránia z populácie 350 medveďov. Len tak. Vymyslené číslo... Bohužiaľ, jednalo sa o tretí smrteľný útok medveďa, v roku 2021 Liptovská Lúžna, v roku 2024 Hybe a v roku 2025 Detva. Podľa štatistík od Štátnej ochrany prírody SR a medzinárodných médií sa od začiatku roka 2025 do októbra odstrelilo približne 201 medveďov, plus ďalších 38 jedincov zahynulo vrátane úmrtí pri dopravných nehodách či iných okolnostiach. Tieto čísla signalizujú extrémny nárast počtu odstránených medveďov až ekocídu tohto druhu v roku 2024 a 2025, ktorý súvisí s vládnymi rozhodnutiami, nárastom konfliktov v poľnohospodárstve a obciach, ako aj novými manažmentovými politikami. Len za posledné dva roky bolo zabitých a uhynulo 383 medveďov. 383!!! Bohužiaľ v tejto smutnej štatistike sa nenachádzajú údaje o upytlačených medveďoch, kde sa toto číslo odhaduje po nekontrolovateľnom strieľaní na ďalších minimálne 200 zvierat.
Čo to znamená? Za posledné dva roky 2024 - 2025 sme neodborne, bez akejkoľvek vedeckej štúdie a odborného manažmentu populácie medveďa hnedého zdecimovali jeho početnosť o viac než tretinu, s upytlačenými medveďmi skoro až o polovicu… A napriek tomu tu máme stále útoky medveďov. Kde sa stala chyba?