neľahká otázka, Bill, do neľahkých čias. Ako sa cíti Amerika? Je prevládajúcou emóciou hnev, zhnusenie z verejných vecí, šíri sa rezignácia, alebo je tam naopak nádej?

Vnímam kombináciu strachu a nádeje. Strach vyplýva z toho, že Trumpov autoritársky projekt postupuje. Snaží sa ovládnuť inštitúcie, politizuje ich, osobitne sa zameriava na politizáciu ministerstva spravodlivosti, tajných služieb, ministerstva obrany, čiže silových rezortov. Momentálne valcovanie inštitúcií a verejného života neprebieha možno tak rýchlo ako pred mesiacom alebo dvoma, ale aj tak to celé ide zlým smerom a nezabúdajme, že Trumpa tu budeme mať ešte tri roky. Chce rozbiť systém bŕzd a protiváh, takže aj keby v roku 2029 zvíťazil v prezidentských voľbách niekto od demokratov, preberie ťažko poškodenú republiku. Preto sú obavy namieste. Ale namieste je aj nádej, pretože Trump stráca popularitu. Teraz s ním súhlasí nejakých 41 percent občanov, keď pred desiatimi mesiacmi nastúpil, bolo to 49 alebo 50 percent. Každý mesiac stratil jeden percentuálny bod.

.čo presne ženie Trumpovu popularitu nadol?

Veľa vecí. Verejnosť nie je stotožnená s clami ani s tvrdým nastavením antiimigračných pravidiel smerom dovnútra spoločnosti, s deportáciami hlava-nehlava, a vlastne ani s tými útokmi na lode v Karibiku. Vyzerá to, že ekonomika sa spomaľuje, inflácia nikam neodchádza. Trumpovi sa nedarí tak ako niektorým autoritárom, ktorí sú stále populárni. Uvidíme, nakoľko sa nespokojnosť ľudí pretaví do posunu politickej podpory, navyše čím je menej populárny, tým bezohľadnejšie sa pokúša mocensky ovládnuť priestor – zasahuje do médií, šíri korupčné správanie, osobne odsúhlasuje fúzie veľkých firiem, správa sa ako odtrhnutý z reťaze. Žiaľbohu, Kongres sa mu takmer nestavia na odpor, hoci toto by mala by jeho úloha.

pochod Trumpa naprieč inštitúciami je skutočne hrozivý a Kongres sa ozaj správa pasívne. Videli sme však aj masové protesty Američanov s mottom No Kings, nechceme kráľov. Do akej miery sú tieto protesty signifikantné? Čo zmôžu?

Niekto argumentuje, že protesty sú iba záležitosť aktivistov a aktivisti sú iba výsekom zo spoločnosti. Lenže ak vám na uliciach protestuje sedem miliónov ľudí, mierumilovne a vlastenecky, a ak potom o tri týždne neskôr v novembri prídu voľby, v ktorých sú trumpisti oslabení, potom nasledujú prieskumy verejnej mienky, v ktorých Trump výrazne stráca, a prídu ďalšie mimoriadne voľby, v ktorých republikáni prídu o 12-13 percentuálnych bodov v porovnaní s tým, kde stáli pred rokom, tak už sa dá povedať, že sa deje niečo signifikantné.

je naratív, že Američania nechcú kráľov, úspešný aj preto, lebo nadväzuje na históriu, v ktorej bývalé britské kolónie v Amerike povstali proti britskej kráľovskej moci?

Aj tu sme to tak vnímali, to bol aj úmysel organizátorov a myslím, že sa podaril. Samozrejme, Trump je stále populistický demagóg, takže stále dokáže osloviť mnohých ľudí a nedá sa ho úplne zobraziť ako nejakého cudzieho kráľa, cudziu mocnosť, uzurpátora.