máš viacero identít: si klasická klaviristka, pesničkárka (ako Kriss Krimm), speváčka, autorka scénok, súčasť projektov. Nekonkurujú si v tebe tie aktivity? Niektoré si vyžadujú dlhší čas...

Všetky si vyžadujú čas.

fajn, ale ako to riešiš? 

Snažím sa určiť si priority. Napríklad v druhej polovici roku, po lete, som sa viac zamerala na Kriss Krimm, odohrala som zopár koncertov, pripravujem merch, pracujem na albume. Taký najideálnejší scenár by bol, keby som mala, povedzme, štvrť roka na tento projekt a potom štvrť roka na iný, ale to sa, samozrejme, asi nikdy nestane, takže sa musím vedieť adaptovať.

keď je človek pesničkár a chce vyryť nejakú brázdu a niečo mu do toho príde, tak si povie, no dobre, tak tú brázdu vyryjem o pol roka neskôr, veď písať pesničky, hádam, nezabudnem. Lenže ty si klasická klaviristka a musíš cvičiť každý deň, to je veľké obmedzenie, nie?

Hrám na klavír každý deň, aj v práci – na konzervatóriu, kde pôsobím ako korepetítorka (sprevádzam klarinetistov a hercov pri speve a tanci). Je to práca, ktorá ma baví a pri niektorých hodinách môžem aj improvizovať. Ak sa však pripravujem na koncert, tak cvičím oveľa viac a musím tomu podriadiť veľkú časť kalendára. Stane sa, že nás čaká aj koncert s kapelou a s tým spojené skúšky a potom príde deň, keď hrám na klavír 8 – 9 hodín. Vtedy ma už naozaj bolia ruky. Je to niekedy šialené, ale nevadí. Ešte som mladá a fyzicky vydržím. 

blíži sa koniec roka, aký bol pre teba? 

Turbulentný. Mám pocit, že sa veľa vecí vo mne zmenilo aj v mojom prístupe k vlastnému životu. Začala som si uvedomovať krehkosť zdravia – fyzického aj psychického. Hudba a tvorba ma neskutočne napĺňajú, ale aj ja ich dokážem naplniť najlepšie len, ak som oddýchnutá, inšpirovaná a troška znudená.