počas tých 49 ročníkov si hostil skvelých a často slávnych hudobníkov – ty si človek „prvého kontaktu“. Čo ti to dalo?  

Učili sme sa stretávať ľudí, spoznávali ich a zisťovali, ako to funguje u nich, a učíme sa do dnešného dňa. Lebo ten vývoj nezastal, aj keď sú vychodené chodníčky, stále prichádzame do styku s novými ľuďmi, ktorí majú nové poznatky a nové spôsoby práce. Mňa to veľmi zaujíma.

spomenieš si na nejaké konkrétne zaujímavé situácie?

Napríklad ako žijú známe kapely na naozaj dlhých turné – ony sú často mesiac alebo aj viac na ceste bez prestávky. Raz prišiel na skúšku saxofonista, už si nepamätám ktorý, aj s osobnými vecami. Mal len nástroj a jeden kufor, ani nie nejaký obrovský, vedel som, že boli mesiac na turné, a pýtam sa, že či mu ten kufor stačí. On na to, že musí to stačiť, keď niekde stoja dva dni, preperie si oblečenie, a že je náročné pripraviť sa na rôzne typy počasia. Alebo keď som prvýkrát videl nightliner, to je autobus, ktorý je vlastne taký obrovský karavan.

Kapely na jeho palube brázdia kontinenty, dá sa tam spať, je tam kúpeľňa, kuchynka, spoločenská miestnosť, je to v konečnom dôsledku jednoduchšie, ako trieskať sa po letiskách so všetkými tými kontrolami, ale oni v takýchto autobusoch a s tým, symbolicky povedané, jedným kufríkom prežijú dokopy roky. V roku 2008 spieval na Džezákoch Al Jarreau, ktorý bol môj spevácky idol celý život. Bol to už pán v rokoch, šlo mu na sedemdesiatku. Ten rozhovor sme robili v nightlineri, kde sa vozili aj ostatní členovia kapely, a on že poď, kým ostatní prídu, my sa porozprávame. Vtedy som si uvedomil, že on takto žije a je to obrovská obeta. Tie rozhovory patria k mojej úlohe, pretože sa potom zostrihané vysielajú v televízii. Ja som s Alom strávil asi hodinu, ale rozhovor sa nepoužil, lebo mal na čiapke nejaké logo a to bolo zakázané. Pre mňa to však bol nesmierne zaujímavý zážitok.

je to pravda, že vo všeobecnosti sú to skromnejší a láskavejší ľudia a nemajú hviezdne maniere?

Asi áno. Aj keď sa medzi nimi nájde dosť introvertov, ale aj k takým si viem nájsť cestu, lebo ich práca je vždy pre nich aj poslanie, vášeň a záľuba a radi o nej hovoria.