Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Värttinä to roztočí na World Music Festivale Bratislava

.vladimír Potančok .rozhovory .kultúra

Medzi headlinerov jubilejného 10. ročníka World Music Festivalu Bratislava, ktorý sa bude konať 19. – 21. septembra 2025, nepochybne patrí aj slávna fínska skupina Värttinä (v preklade do slovenčiny Vreteno), ktorá sa vrátila na scénu po desaťročnej prestávke s novým úspešným albumom Kyly.

Värttinä to roztočí na World Music Festivale Bratislava

na svoj návrat aj na slovenské pódiá sa veľmi tešia a s radosťou odpovedali na naše otázky. Odpovede poskytli striedavo všetky tri súčasné vokalistky, ktoré sú často aj spoluautorkami jednotlivých piesní – Mari Kaasinen (tá je v skupine od jej úplného začiatku), Karoliina Kantelinen a Susan Venhovaara.  

skúste, prosím, na začiatok vysvetliť, čím sa líši tradičná hudba z Karélie od ostatných regionálnych štýlov a hudobných tradícií vo Fínsku a akým spôsobom a do akej miery vás ovplyvňuje pri vašej tvorbe?

Karoliina Kantelinen: Karélia je pohraničný región, ktorý sa nachádza na oboch stranách fínsko-ruskej hranice. Skupina Värttinä vznikla v malej dedine Rääkkylä, ktorá sa nachádza v severnej časti fínskej Karélie, takže v tomto zmysle je naozaj veľmi karelská. Hlavný rozdiel medzi hudbou z Karélie a iných častí Fínska je ten, že základom karelskej hudby je zborový spev, zatiaľ čo inde sú zreteľné vplyvy západných hudobných tradícií a akordovej hudby. To sa týka takých západofínskych hudobných štýlov, ako je napríklad polska. Naše spevácke tradície na východe krajiny sa volajú runolaul a ich základom je hrudný spev a silná rezonancia hlasu. To viete, keď bývate pri jazere a váš najbližší sused je až niekde na druhom brehu, musíte sa poriadne snažiť, ak chcete, aby vás počul a prišiel večer na návštevu (smiech). Väčšina karelskej hudby je spojená s prírodou a prírodnými cyklami, rituálmi, ale poznáme aj veľa pracovných piesní, uspávaniek, svadobných piesní a podobne. V Karélii nájdete aj široký repertoár smútočných piesní, ktoré interpretovali špecializované plačky. To všetko sú inšpirácie, z ktorých čerpá aj skupina Värttinä, bez ohľadu na to, či priamo preberáme folklórne motívy alebo tvoríme vlastné skladby s modernými hudobnými postupmi a prvkami, aby sme karelskú hudbu viac priblížili súčasnému poslucháčovi. Karelské hudobné tradície sú však hlboko uložené v našich srdciach.

värttinä začínala pôvodne ako dievčenský spevácky zbor. Jej prvým úspechom bolo vystúpenie na folklórnom festivale Kaustinen. Ako to ovplyvnilo vašu ďalšiu hudobnú kariéru? Mimochodom, chodievate ešte stále na tento festival, ak môžete?

Mari Kaasinen: Skupinu Värttinä zvolili návštevníci za kapelu roka na festivale Kaustinen Folk Music Festival v roku 1987, čo bola vtedy pre nás veľká vec a zároveň veľká česť. V tom roku sme na festivale koncertovali viackrát a minimálne fínska hudobná komunita si nás vtedy zapamätala. Od tých čias sme hrali a spievali v Kaustinene mnoho ráz, naposledy toto leto. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite