cieľom bolo konfrontovať ich názory s realitou vojny: raketovými útokmi, masovými hrobmi, dohodnuté boli rozhovory s ľuďmi, ktorým Rusi povraždili celé rodiny, a vojakmi. Film nehodnotí ani neodsudzuje, ale sleduje autentické reakcie protagonistov, ktoré boli niekedy až neľudské. Napriek všetkému, čo zažili, zotrvali všetci traja vo svojom presvedčení. O filme sa rozprávame s režisérom a iniciátorom projektu Robinom Kvapilom.

keď niekto pred anexiou Krymu prišiel s tým, že Rusko šíri na území Slovenska dezinformácie, mnohí ho považovali div nie za paranoika. Už predtým, ako na Krym zavítali ruskí „turisti“, začalo byť jasné, že Rusko vedie celý systém dezinformačných kampaní. Aká bola vaša cesta k uvedomeniu si tohto faktu?

Pamätám si, že som bol na Ukrajine v roku 2016 na filmovom workshope. Ukrajina sa mi zdala pekná. Bol som v Kyjive, úplne som si to tam zamiloval. Krym bol okupovaný od roku 2014, ale v Kyjive to naozaj nebolo vidieť a ja som tomu vlastne neprikladal váhu. Myslel som si, že nič také ako vojna v Európe nemôže byť v nejako veľkom meradle. Myslel som si, že mier je definitívny. No a potom som zaznamenával, ako narastá snaha Rusov destabilizovať náš región práve pomocou tých informačných kampaní a naratívov. Bolo jasné, že sa niečo deje. Ono je totiž na tom Rusku zaujímavé, že oni všetko povedia dopredu, čo urobia. Ohlásia to a všetci si hovoria, že to je blbosť, to je príliš divoké. Ale oni to urobia. Vrátane tej hybridnej vojny. No a potom od roku 2022 to už je úplne jasné.

kedy u vás vznikla myšlienka filmu s takýmto konceptom?

Chcel som sa zapojiť do boja proti dezinformáciám a film je jediná zbraň, ktorú mám, keďže som filmár. A že by nebola zlá taká anekdotická štúdia, zobrať ľudí, ktorí podľahli dezinformáciám, do vojnovej zóny, aby dostali fakty z prvej ruky. Vlastne to ani netrvalo veľmi dlho. Nápad prišiel na jar 2024, v lete som už bol na prvých obhliadkach v Charkove a na jeseň sme nakrúcali.

ako ste vyberali tých ľudí, lebo oni vyzerajú byť vybratí precízne ako tie typy do reality šou, ale vy ste ich nemohli až tak dobre poznať, lebo až tam sa zrejme ukázali v plnom svetle, teda plnej tme.

Vydali sme inzerát vo veľkých mediálnych domoch, že hľadáme takých a takých ľudí. Prihlásilo sa nám ich sto, tento počet sme zredukovali. Dvadsať sme pozvali na casting a vybrali sme štyroch. Jednému to deň pred odchodom zakázala manželka.