Grigorij Mesežnikov: Hamas je odhodlaný bojovať do posledného civilistu

my na Slovensku nežijeme tú realitu, ani tú izraelskú, ani tú v Gaze, a geograficky sme ďaleko. Prečo je napriek tomu dôležité o tejto téme hovoriť?

Geograficky sme ďaleko, ale žijeme v globalizovanom svete. A naša spoločnosť je polarizovaná aj v tejto otázke. Nie je to hlavná téma, ktorá by ovplyvňovala celkové postoje ľudí ku slobode, demokracii alebo k zahranično-politickej orientácii, ale ak sa táto téma stala dôležitou pre časť verejnosti a pre mienkotvorné osobnosti, potom o nej treba hovoriť. A treba, aby ľudia chápali súvislosti. Inak sa môžeme ocitnúť v situácii, ktorá nás – keď sa raz skončí vojna a bude neskoro – bude veľmi mrzieť.

niekedy sa zdá, najmä na sociálnych sieťach, že o čo menej ľudí sa v tejto téme vyzná, o to viac sa k nej vyjadrujú. Máš ten istý pocit?

Mám ten istý pocit. Niežeby som sám seba považoval za nejakého hlbokého znalca problematiky Blízkeho východu, Izraela, konfliktu medzi Izraelom a jeho susedmi – najmä teda otázky Palestíny –, ale keď sledujem, čo sa objavuje v našich médiách, aj reakcie na publikované a prezentované názory, vyzerá to tak, že mnohí ľudia si vytvárajú názory nie však na základe komplexného posudzovania faktov, ale na základe emócií či povrchnej racionalizácie. A treba otvorene povedať, že všetko, čo súvisí s Izraelom, má aj svoj kontext, ktorým je vzťah k Židom. Nech už sú ideologické zdroje súčasných protizraelských nálad akékoľvek, do veľkej miery do toho zasahuje aj antisemitizmus. Podľa mňa to ovplyvňuje aj pohľad na to, čo sa momentálne odohráva medzi Izraelom a Gazou.

ako je vôbec možné, že pri tejto téme sa nezhodnú ani ľudia, ktorí sa inak v mnohých veciach zhodnú? Zhodnú sa na podpore demokracie, na tom, že Ukrajina má právo brániť sa proti ruskej agresii, na prozápadnej orientácii Slovenska, na slobode prejavu. A na tejto téme sa pohádajú až tak, že sa zasypávajú invektívami. Ty si bol v rámci takýchto invektív dokonca niekým označený za „žoldniera genocídy“. To sú vážne slová a nedá sa to nepočuť ani vziať späť. Čiže ako je možné, že v tejto téme dochádza k tak hlbokej nezhode medzi ľuďmi, ktorí sa inak v zásadných otázkach zhodnú? Je tam medzi nimi nejaká hlbšia názorová priepasť, ktorú bežne ignorujeme?

Povedal by som k tomu pár slov, pretože je to veľmi dobrá otázka. Samozrejme, nie som nezaujatý – moje postoje sú známe. A to, čo teraz poviem, je moja interpretácia príčin. Ale hneď zdôrazňujem, že pre mňa je dôležitejšie to, čo títo ľudia hovoria, než prečo to hovoria.

Prečo to hovoria, do toho im nevidíme. Nevieme, čo sa odohráva v ich hlavách. Myslím si, že ide o dva dôvody. Prvým je kognitívne zlyhanie – neschopnosť správne vyhodnotiť situáciu. A druhým je zaujatý postoj. Ľudia majú svoje preferencie, svoje sympatie, a tie ovplyvňujú ich pohľad – či už na jednu, alebo druhú stranu. Odcitujem známeho publicistu Denisa Pragera, ktorý často vystupuje aj v prostrediach, ktoré mu nie sú veľmi naklonené, a kladie otázku: ako je možné, že globálny islamizmus, fundamentalizmus – ako napríklad al-Káida či ISIS – naráža v civilizovanom svete na jednoznačný odpor a odsúdenie, zatiaľ čo Hamas, ktorý je odnožou Moslimského bratstva, nie? Moslimské bratstvo je zakázané vo väčšine arabských krajín. A západný svet sa k nemu postavil podobne. Hamas je pritom ešte extrémnejší než mnohé iné organizácie – nielen voči Izraelu, ale aj voči vlastným ľuďom. Využíva ich ako živé štíty. Je to zrejme najteroristickejšia organizácia tohto typu. A napriek tomu niektorí z ľudí, ktorí v iných témach stoja „na správnej strane dejín“, ktorí odmietajú globálny islamizmus, ktorí chápu agresiu Ruska voči Ukrajine, sa práve v prípade Hamasu a izraelskej odvety za ten neuveriteľne barbarský útok zo 7. októbra 2023 stavajú de facto na stranu Hamasu. Samozrejme, títo ľudia si to zdôvodňujú tým, že len prejavujú solidaritu s civilistami v Gaze.