AI: Slovensko sa opäť nachádza v období rozpočtovej konsolidácie. Čo by mala vláda urobiť, aby išlo o skutočnú reformu, nielen o účtovné opatrenia?

Konsolidácia nemôže byť len o zvyšovaní daní alebo o jednorazových škrtoch. Musí byť súčasťou širšej filozofie zodpovedného hospodárenia. To znamená, že štát si musí stanoviť jasné limity výdavkov, definovať priority a zaviesť mechanizmy, ktoré zabezpečia ich dodržiavanie. Bez toho sa každý konsolidačný balík stane len dočasným riešením, ktoré problém odsúva, nie rieši.

AI: Vláda chystá druhý konsolidačný balík na september, aby stabilizovala verejné financie. Ako hodnotíte tento krok v kontexte rozpočtovej zodpovednosti? Čo by mal priniesť, aby bol účinný?

Krok je správny, ale obávam sa, že bude nedostatočný. Už dlho tvrdím, že v čase krízy treba šetriť, nie míňať. Bez razantných reforiem – napríklad v dôchodkoch alebo v efektivite verejnej správy – to budú len kozmetické úpravy, ktoré nezastavia narastanie dlhu.

AI: Slovenský verejný dlh je okolo 56 % HDP a deficit presahuje 5 %. Aké riziká vidíte, ak balík neprinesie očakávané úspory? Existujú historické príklady, ktoré by nás mali varovať?

Vysoké deficity vedú k dlhu, ktorý dusí ekonomiku – stačí sa pozrieť na Grécko, kde dlh presiahol 180 % HDP a viedol k drastickým škrtom. Potrebujeme úspory aspoň 2-3 miliardy eur, inak riskujeme problémy s financovaním dlhu. História ukazuje, že rozpočtová nezodpovednosť vždy končí krízou.

AI: Ktoré výdavky by mali byť predmetom revízie ako prvé?

V prvom rade tie, ktoré nemajú jasne merateľný prínos. Sociálne transfery bez adresnosti, dotácie bez efektu, projekty bez výstupov. Verejné výdavky musia byť podrobené výkonnostnému auditu. Každé euro musí byť obhájené – nie politicky, ale ekonomicky. 

AI: Ako by sa mala zmeniť komunikácia vlády o rozpočte smerom k verejnosti?

Transparentnosť je kľúčová. Ľudia musia rozumieť, za čo štát míňa, aké sú dôsledky deficitu a čo znamená dlh. Rozpočet by nemal byť technický dokument pre úzku skupinu analytikov, ale verejný nástroj, ktorý umožňuje občanom kontrolovať moc. To je aj význam a zmysel projektu Deň daňovej slobody, ktorým sa už 25 rokov snažím pomáhať bežným ľuďom  vnímať skutočnú výšku ich daňového zaťaženia.