Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Radovan Potočár: Téma energetickej bezpečnosti potrebuje lídra

.marína Gálisová .rozhovory .rozhovor

Robert Fico kvôli ruskému plynu odporoval sankciám EÚ voči Rusku a ohrozil tým slovenský záujem. Obhajoval to lacným plynom pre Slovensko, tak sme to rozobrali. Koľko plynu potrebujeme, odkiaľ môže prísť a čo chce premiér od Ruska? Vysvetľuje analytik Radovan Potočár.

Radovan Potočár: Téma energetickej bezpečnosti potrebuje lídra FOTO ÚRAD VLÁDY SR/SITA 9. máj 2025 Moskva, Rusko: Slovenský premiér Robert Fico v Kremli počas bilaterálneho rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Čo bolo obsahom rozhovorov doteraz nevieme.

robert Fico tvrdí, že bez plynu od Ruska utrpí Slovensko obrovské hospodárske škody. Pritom okolité krajiny plyn od Ruska neberú a ich spotrebitelia ho nemajú drahší – naopak, drahší ho máme my. Robert Fico zároveň cez plyn vydiera Európsku úniu pri sankciách proti Rusku, čím z nás robí nezodpovednú a nemorálnu krajinu. Toto je politický rámec, ale priblížme si najskôr ten technický, aké sú fakty o plyne. Na začiatok, koľko plynu Slovensko potrebuje, koľko odoberá a odkiaľ ho odoberá?

Ročná spotreba plynu na Slovensku je okolo 5 miliárd kubických metrov. Za posledné roky významne klesla, dnes je tá úroveň spotreby možno na úrovni okolo 4 miliárd kubíkov. Fakt je, že sme silne plynofikovaná krajina, silnejšie ako napríklad Česko. Plynové kotly sú najbežnejší spôsob vykurovania v rodinných domoch a plyn je potrebný aj na technologické účely. Najväčším príkladom toho je Duslo Šaľa, ktoré spotrebuje najviac plynu, nie na vykurovanie, ale na svoje priemyselné účely, kde ide o výrobu chemikálií a hnojív. Ale okrem fyziky, techniky a infraštruktúry sa do témy mieša veľa politiky. A tiež emócií, ktoré vychádzajú z proruského sentimentu vlády, z jej snahy obracať vývoj u nás na východ. Racio to však nemá. My nie sme odkázaní na ruský plyn v tom zmysle, že by sme nemali iné možnosti. Slovensko má plynovodné prepojenia na všetky štyri svetové strany – na Česko, na Maďarsko, na Rakúsko, potom je tu nové plynovodné prepojenie do Poľska, ktoré sa zatiaľ prakticky nevyužilo, a, samozrejme, prepojenie s Ukrajinou.

za posledné roky ale klesol dovoz plynu z Ukrajiny a tranzit plynu cez Slovensko. Čo to znamená?

Toto Slovensko pocítilo, ale nie je to nič nové, v podstate ešte pred covidom začal postupne klesať objem transportovaného plynu a v ostatných rokoch klesal výrazne. Kedysi prechádzali cez Slovensko vysoké desiatky miliárd kubíkov a boli transportované ďalej. Vtedy bolo Slovensko v pozícii, že cez nás prúdili obrovské objemy plynu a malý zlomok z toho zostával u nás. Z toho tranzitu plynuli stámiliónové príjmy, ktoré inkasoval prepravca plynu, firma Eustream, a tiež štátny rozpočet – polovica príjmov bola pre súkromného akcionára, polovica pre slovenský štátny rozpočet.

o tie príjmy ale Slovensko prišlo prvého januára tohto roku, keďže skončila platnosť zmluvy medzi Ruskom a Ukrajinou a logicky sa nedohodla nová zmluva – lebo Rusko je agresor a Ukrajina nemá dôvod s agresorom obchodovať.

Je to tak, čiže naša pozícia sa otočila a plyn treba dovážať, teda my platíme iným za jeho tranzit, alebo sa to rieši nejako inak pri alternatívnych zdrojoch, a to je ten dodatočný náklad, ale ten nespôsobuje plyn ako komodita. O cene plynu rozhoduje trhový vývoj. 

plyn, ktorý odoberáme, ako hovoríte, môžeme odoberať zo štyroch svetových strán. Prečo Robert Fico tak bojuje za ten ruský? Je to čisto jeho proruská agenda? Pýtam sa aj vzhľadom na vyjadrenia nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý povedal, že pre Slovensko je odstrihnutie sa od ruského plynu objektívny problém. Takže prečo sa nás drží ten ruský plyn? Respektíve, prečo sa Slovensko drží ruského plynu?

Keď sme v minulosti na Slovensku odoberali takmer výlučne ruský plyn, bola to jednoduchá logistika,  SPP si odobral potrebné objemy, zvyšok šiel ďalej, ostatní dodávatelia mali tiež jednoduchý prístup k plynu, ruská strana znášala prepravné poplatky, odberateľ len dostal komoditu, celý ten obchod bol veľmi jednoduchý a fungoval roky. Boli sme na začiatku rúry. Na tento systém boli všetci zvyknutí. Štát mal pohodlné príjmy z tranzitu, ale tie sa tak či onak nevrátia, to nie je reálne, to by musel ruský plyn vo veľkej miere pritekať a museli by naň byť kupci na západ od nás. Ale na druhej strane sa teraz otvárajú nové možnosti, čiastočné zásobovanie Ukrajiny, možno severo-južný koridor, a teda sú tu možnosti aj pre prepravcu plynu Eustream, ako sa uživiť. Jeho ostatné hospodárske výsledky napokon ukazujú, že sa dokázal uchytiť aj v zmenených podmienkach.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite