ako ste sa dostali k spoločenstvu Slovansko-árijské védy?
Podobne ako mnohí nadšenci pohanstva a metalu som hľadal na internete nejaké informácie o náboženstve starých Slovanov. Veľmi rýchlo som zistil, že ich nie je veľa, čo je prirodzené, keďže Slovania nepoznali písmo v zmysle klasického pamäťového média, takže väčšinu informácií čerpáme zo zápisov misionárov alebo cestovateľov. Približne okolo roku 2010 som narazil na stránku tartaria.sk, vtedy sa volala ešte vedy.sk, a okamžite ma ohromilo množstvo informácií, ktoré ponúkala, zároveň som však okamžite začal byť nedôverčivý a pýtal som sa logické otázky – kde boli tieto informácie doteraz? A ako to, že ich zrazu majú tak veľa? Začal som ich činnosť zo záujmu monitorovať a všimol som si, že sa prejavujú čoraz intenzívnejšie, dokonca usporadúvali aj semináre mimo online priestoru. Všimol som si tiež, že z akademickej sféry tento fenomén nikto neštudoval, tak som v podstate len vyplnil biele miesto na religionistickej mape Slovenska.
aká je história tohto hnutia?
Hnutie slovansko-árijských véd, alebo starší názov Inglini (oficiálny názov Starodávna Inglistická cirkev starovercov – Inglinov, rus. Древнерусская Инглиистическая Церковь Православных Староверов—Инглингов) , je pomerne nové náboženské hnutie, ktoré vzniklo v roku 1992 v Ruskej federácii, je založené na myšlienkach prezentovaných vo svätých knihách tzv. slovansko-árijských véd.
Na Slovensku sa začalo objavovať po roku 2000, intenzívnejšie sa myšlienky slovansko-árijských véd dostali do povedomia po roku 2005 prostredníctvom internetovej stránky www.tartaria.sk. Problematickosť tohto zoskupenia spočíva v tom, že sa nedá jednoznačne zaradiť ani do novopohanských skupín, hoci sa na území Ruskej federácie snaží pôsobiť ako štátom registrovaná cirkev. Inglizmus totiž čerpá z rôznych náboženských prúdov a okrem toho sa v ňom dajú nájsť aj prvky ezoterických učení, ktoré sa v súčasnosti označujú ako prúd new age, a časť náuky, ale aj panteónu a učenia, je prebraná z dharmických náboženstiev, prevažne hinduizmu (ale aj budhizmu a džinizmu), a nájdeme aj vplyv staroegyptský, vplyv judaizmu a kresťanstva, alebo dokonca zoroastrianizmu (samozrejme, stúpenci tohto smeru vám budú tvrdiť, že je to presne naopak – teda iné náboženstvá prebrali ich učenie). Na prvý pohľad sa ideologický základ hnutia javí ako novopohanský, avšak toto hnutie sa samo prezentuje ako pôvodné náboženstvo indoeurópskych národov, údajne staré niekoľko desiatok tisíc rokov.
ako vlastne prišli na písmo bukvica? Má to nejaké reálne opodstatnenie, alebo je to celé konštrukt?
Tu by som na úvod rád niečo vysvetlil. Ja som sa počas výskumu nikdy nepýtal otázku: „Ako ste na toto prišli?“ To by takmer určite viedlo ku konfliktu a ani to nebolo mojím cieľom. Mňa ako etnológa či antropológa, ak chcete, zaujímal „žitý“, každodenný reálny rozmer tohto náboženstva. Historická metóda vo všeobecnosti nie je najlepší základ, ak chcete skúmať súčasné náboženstvo (samozrejme, ak nie je vaším cieľom zistiť práve reálnu históriu), pretože akonáhle začnete vedeckou metódou overovať náboženský výklad dejín, tak „pohoria“ aj mnohé iné, etablované náboženské skupiny. Dobrým príkladom sú mormóni, ktorých Kniha Mormon je z vedeckého pohľadu (archeológia, lingvistika a i.), poviem to vulgárne, nezmyslom, napriek tomu sú rešpektovanou a etablovanou náboženskou komunitou.
„Mnohí rodnoverci (slovanskí pohania) sa pôvodne zaoberali orientálnou spiritualitou a ezoterikou, než dospeli k rodnoveriu.“
Aby som však aspoň čiastočne odpovedal na vašu otázku, terminologicky to nie je úplný nezmysel, slovo bukva existuje napr. v niektorých slovanských jazykoch, napr. v macedónčine, bulharčine a ruštine, a znamená jednoducho písmeno (samozrejme v cyrilike). Podobne slovo bukvar v týchto jazykoch označuje knihu, z ktorej sa deti učia písmená, teda po našom šlabikár. Problematický už je konštrukt významov (magické písmo), ktorý týmto písmenám prisudzujú. Vo védickom slovanstve je to však rozšírená prax, že vezmú prvok, ktorý v nejakej kultúre či náboženstve existuje, a prispôsobia si ho. Získavajú tak istú mieru legitimity, lebo na obvinenie z nezmyslu môžu poukázať: „Ale pozrite, toto a toto predsa existuje aj napr. v hinduizme, ruštine a pod.“
čo je vlastne misiou hnutia?
Misiu môžeme rozdeliť na dve časti, prvá je tá veľká, môžeme ju nazvať globálna, a to je návrat zlatého veku Slovanov, kresťanská analógia by bola návrat Božieho kráľovstva na zem. Slovania by boli nositeľmi duchovne a technologicky vyspelej civilizácie a v podstate by vládli (samozrejme tolerantne, spravodlivo a osvietene) celému svetu.
Druhý aspekt je osobný a ten ma za úlohu duchovne pozdvihnúť človeka, prípadne upravovať jeho vzťah s božstvami. Oba aspekty spolu súvisia, lebo len duchovne vyspelý človek môže byť nositeľom duchovne vyspelej civilizácie. Ešte som nespomenul, že zďaleka nejde o jednoliaty názorový prúd, práve naopak, má tendenciu sa štiepiť na niekoľko skupín a aj v rámci nich sa líšia metódy, ako tieto ciele dosiahnuť. Tá pôvodná skupina (ja som ju pracovne nazval antropocentrická) sa sústreďuje práve na človeka, jeho duchovný vývoj prostredníctvom meditácií a duchovných cvičení. Je v podstate najmystickejšia. Od nej sa odčlenila skupina s pracovným názvom teocentrická, tá sa naopak sústreďuje skôr na uctievanie bohov a zlatý vek chce dosiahnuť zakladaním komunitných dvorov, kde sa budú pestovať tradičné remeslá, poľnohospodárstvo a pod.
ako zdôvodňujú ten šialený kultúrny mix? Lebo veď slovanstvo má korene inde.
Toto je, paradoxne, asi najmenší problém tohto hnutia, odvoláva sa na spoločný indoeurópsky základ. Ak chcete vedieť, ako sa do slovanstva dostali védy, musíme sa pozrieť do ZSSR v 60. rokoch, vtedy totiž vyšlo vydanie Velesovej knihy. Hoci väčšina historikov považuje túto knihu za falzum, stále bola v niektorých ruských publikáciách uvedená ako autentický ruský zdroj. V počiatočných fázach rodnoveria sa na túto knihu nepozeralo ako na opis dávnej ruskej religiozity, ale skôr ako na indoeurópske dedičstvo. Hoci hypotéza o árijskom pôvode náboženstva bola známa už skôr, až spisovateľ Alexander Asov (známy aj pod pseudonymom Bus Kresen) pripojil prívlastok „slovanské védy“. K prepojeniu s orientálnou spiritualitou dochádzalo už v 70. a 80. rokoch, keď tieto učenia boli populárne medzi sovietskou inteligenciou. Hoci budhizmus a hinduizmus sú v západnej Európe a Severnej Amerike považované za kultúrny import, časť Rusov ich považuje za „polodomáce“ (angl. semi-native). Mnohí rodnoverci (slovanskí pohania) sa pôvodne zaoberali orientálnou spiritualitou a ezoterikou, než dospeli k rodnoveriu, napr. zakladateľ Velesovho kruhu, Veleslav, sa zaoberal agni jógou, predstaviteľ védizmu Alexej Trechlebov (Vedagor) tvrdí, že bol zasvätený lámom v Tibete, ktorý mu poradil, aby hľadal svoju vlastnú domácu tradíciu.
kde vzali to árijstvo? Je to iný koncept árijstva, aký deklarovali nemeckí strážcovia rasovej čistoty, pre ktorých boli Slovania menejcennou rasou?
Adjektívum árijský odkazuje práve na to spoločné praindoeurópske dedičstvo, teda že ide o pôvodné náboženstvo bielych ľudí. Učenie védického slovanstva je určené pre bielych ľudí, ktorých nazývajú Rusmi, alebo Slovienorusmi, čo však chápu ako synonym europoidnej (kaukazskej/bielej) rasy. Duchovné cvičenia z tohto učenia síce môžu používať aj iné rasy, ale nebudú mať z toho taký benefit ako Slovania, lebo len oni môžu priniesť zlatý vek. Všetky skupiny sa však dôrazne dištancujú od fyzického násilia ako prostriedku na dosiahnutie svojich cieľov, niektoré skupiny však využívajú voči svojim nepriateľom násilie duchovné, magické prostriedky, napríklad preklínanie.
sú slovansko-árijské védy normálnym štandardným produktom new age, alebo má aj nejaké skryté poslanie?
Ak sa rozprávame o nejakej spirituálnej rovine, tak áno, môžeme védické slovanstvo označiť za akýsi slovanský príspevok do new age. Ak sa však pozrieme na ďalšie aspekty tohto učenia (napr. politické názory), z pozície bežného výskumníka to naozaj nedokážem fundovane posúdiť. Pri svojom výskume som stretol mierumilovných sympatizantov, ktorým toto hnutie naozaj poskytovalo naplnenie ich duchovných potrieb a chápali to ako alternatívu ku konzumnej spoločnosti, ale aj takých, ktorých lákala skôr tá radikálnejšia, politicko-kultúrna proruská línia. Existuje aj teória, že celé védické slovanstvo je prostriedok hybridnej vojny a je konštruktom ruskej tajnej služby FSB.
„Vladimír Laubert je dnes hlavným organizátorom seminárov jedného z hlavných názorových prúdov védického slovanstva a jeho stránky sú ústredným zdrojom učenia a doktríny.“
má nejakého „vynálezcu“ – zakladateľa?
Ak chcete nejakého védistického „pápeža“, tak áno, zakladateľ v Rusku sa volá Alexander Jurijevič Chinevič, ale známejší je pod pseudonymom Páter Dij. Vyštudoval Omský polytechnický inštitút a v rámci samoštúdia sa zaoberal psychológiou, hypnózou a parapsychológiou. Zviezol sa na vlne záujmu o ezoterizmus a orientálnu spiritualitu v 80. rokoch a stal sa pomerne známym. Prednášal o ezoterike, zaoberal sa ruskou ľudovou medicínou a problematikou UFO. V roku 1990 založil svoje centrum pre štúdium paranormálnych fenoménov Dživa-Astra, kde praktizoval exorcizmus a liečil spomínanou ľudovou medicínou. Toto centrum sa časom pretransformovalo a premenovalo na novopohanskú cirkev – Dživa, chrám Inglie, kde sa propagovalo nové náboženstvo, prinesené z kozmu pre bielych ľudí – Árijcov. Toto náboženstvo bolo oficiálne v Ruskej federácii zaregistrované v roku 1992. Neskôr Chinevič otvoril Chrám múdrosti Perúna, ktorého vnútorná dekorácia poukazovala na synkretickú podstatu slovansko-árijského mýtu. Výjavy z Velesovej knihy sa miešali s ruskými ikonami, svastikami a inými náboženskými symbolmi ako napríklad sochy Perúna, Krišnu, Jin a Jang. Súčasťou chrámu bola aj škola zameraná na okultizmus. Počas doby jej existencie ju absolvovalo zhruba 3000 študentov a počet stálych členov sa pohyboval v roku 2009 okolo 600. Títo ľudia boli zaskočení a šokovaní rozpadom ZSSR a Chinevičovo učenie o veľkej rase a slávnej árijskej minulosti bolo hlavným atraktorom. V chráme sa konali aj školské exkurzie. Roky 1990 – 1993 by sa dali charakterizovať ako roky Chinevičovho politického aktivizmu, ale zároveň začal byť opatrnejší. O svoje myšlienky sa delil iba s dôveryhodnými ľuďmi a jeho „posvätné knihy“ boli distribuované „zasväteným“, sporadicky organizoval rituály pre verejnosť s vatrami. Vo svojej organizácii sa ustanovil za najvyššieho žreca a aby jej dodal exkluzivitu, vyhlásil, že táto cirkev je iba pre bielych ľudí a zaviedol doktrínu, že odpadnutie od učenia Inglizmu bude chápané ako zrada klanu, rodu a predkov a povedie k smrti každého člena klanu. Chinevič bol obvinený zo šírenia rasistických a antisemitských myšlienok a po verdikte súdu v roku 2004 bol Chrám múdrosti Perúna uzatvorený, ale už v júni toho istého roku Chinevič obnovil svoju komunitu aj internetové stránky. V roku 2006 vydal spomínané slovansko-árijské védy, ktoré boli súdom označené za extrémistickú literatúru. V júni 2009 bol Chinevič odsúdený na 18 mesiacov nepodmienečného odňatia slobody. V novembri 2015 súd označil slovansko-árijské védy za extrémistickú organizáciu.
Na Slovensku je zakladateľom Vladimír Laubert, podľa všeobecne akceptovaného naratívu sa tento spisovateľ pokúšal nadviazať kontakty s komunitou okolo pustovníčky Anastázie. Táto komunita je známa aj podľa názvu kníh jej zakladateľa Vladímíra Megreho – Zvoniace cédre Ruska, jej učenie sa označuje aj za „anastasianizmus“.
Počas tohto pobytu v Ruskej federácii prišiel do kontaktu s občinou, ktorá údajne uchováva staré védické slovanské poznanie. Tieto vedomosti postupne zhromažďoval, prekladal a publikoval na svojich osobných stránkach vedy.sk (neskôr vedy.in, teraz tartaria.sk). Prekladá do slovenčiny védickú literatúru a sám napísal aj niekoľko vlastných kníh s podobnou tematikou. Vladimír Laubert je dnes hlavným organizátorom seminárov jedného z hlavných názorových prúdov védického slovanstva a jeho stránky sú ústredným zdrojom učenia a doktríny.
ako blízko ste sa k hnutiu dostali? Vaša kolegyňa Monika Vrzgula, ktorá vás odporučila, spomínala niečo, že ste sa tam infiltrovali.
To často počúvam od kolegov, ktorí takto môj výskum chvália, ale je odpovedám, že som sa nemusel nikam infiltrovať. Navzdory svojim názorom sú tieto skupiny otvorené, jediné, čo som ja urobil, bolo, že som prišiel na ich akciu (všetky inzerujú na internete), počúval som a rozprával som sa s nimi, ale hlavne som im nezačal hneď skraja nadávať do „ufoslovanov“ a pomätencov (smiech).
ako to prebiehalo?
Praktický postup bol taký, že som si vždy vyhliadol na internete ich akciu (obrad v lese, seminár a pod.) a jednoducho som prišiel ako bežný účastník, platil som si aj účastnícky poplatok (ak bol na seminároch). Tam som sa predstavil organizátorom a povedal som im, kto som, čo som, a aký výskum robím. V žiadnom prípade som nerobil skrytý výskum. Nikdy s tým nemali problém, dokonca ani so zhotovovaním audiovizuálnych záznamov, naopak sami mali profesionálneho kameramana a záznamy z ich podujatí možno nájsť na ich stránke a nejaké aj na youtube.com.
ako vy vnímate koncept slovanstva historicky a v súčasnosti?
Historický koncept nejakého jednotného slovanstva je dnes nutné považovať sa prekonaný, ak myslíme vytvorenie nejakého jednotného slovanského superštátu. Takéto pokusy boli a neosvedčili sa, stačí sa pozrieť na Juhosláviu alebo východný blok, ktorý mal k tomuto konceptu asi najbližšie. Kultúrne a jazykovo sú si síce slovanské národy pomerne blízke, ale ich mentalita, orientácia a záujmy sa s konceptom slovanstva nezhodujú. Je v poriadku podporovať slovanstvo na kultúrnej úrovni, ale nesmie sa to diať na úkor osobnej slobody a demokracie.
BORIS NÉMETH
je etnológ a religionista, vo svojom výskume sa zaoberá ezoterizmom a novými náboženskými hnutiami na Slovensku. Rigorózne štúdium absolvoval na Univerzite Karlovej v Prahe a doktorandské na Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV. Pôsobil na Ústave etnológie a sociálnej antropológie SAV, kde sa venoval digitálnej etnológii, archívnemu výskumu, aplikovanej archivistike a digitalizácii archívnych fondov. V súčasnosti pôsobí ako historik na Ústave pamäti národa. Je zakladajúcim členom a súčasným riaditeľom Inštitútu pre výskum slovenského ezoterizmu.