vierka, včera si sa vrátila z Ukrajiny, v ktorých oblastiach si bola?

Bola som v Kyjeve a z Kyjeva som išla do Černihiva a Černihivskej oblasti.

aký je tam teraz život? Ako sa na ňom podpisuje vojna?

Je to rozdielne, podľa toho, ako ďaleko sú obce a mestá od hranice a kadiaľ išiel ruský front. Veľmi zlá situácia je, samozrejme, tam, kde sa momentálne bojuje, čo je východ a juh Ukrajiny, ale zle sú na tom aj pohraničné oblasti, popri hraniciach s Ruskom, hoci sú už oslobodené. Napríklad Černihivská oblasť, kde som teraz bola, kopíruje bieloruskú hranicu a končí sa ruskou hranicou – tam už plynule pokračuje Sumská oblasť. 

Čím si bližšie k ruskej hranici, tým viac vidieť, ako sa tamojšie dediny stali akýmsi trenažérom pre ruských mobilizovaných vojakov – neviem, ako ich nazvať, nie sú to ani vojaci, sú to rôzni zločinci z Uralu a spoza Uralu. Vieme, že Rusi zmobilizovali aj takúto svoloč, ktorá má v ruskom pohraničí artilériu, delostrelectvo, a tam sa učia strieľať. Spoza hranice strieľajú, učia sa zameriavať objekty a triafať do nich. 

ľudia z tých oblastí odchádzajú, či zostali? Kto zostal?

Po oslobodení Kyjevskej, Černihivskej, Charkivskej a ďalších oblastí sa mnohí ľudia, ktorí aj predtým odišli, začali vracať. A starí ľudia, ktorí tam bývajú v domoch, ktoré si sami postavili, tak tí ani nikam neodišli. Prežili vojnu, buď v pivniciach domov, alebo boli pozvážaní do miest, kde sú väčšie kryty – po ukrajinsky sa kryt povie „ukrytie“. A dnes sa tam už vrátilo aj mnoho ďalších ľudí, vrátili sa aj ženy s deťmi. V týchto oblastiach je veľmi dôležité, aby sa deti mohli vrátiť do škôl, a preto sa budujú v školách Pohraničné oblasti sú na tom stále dosť zle. Ako sa smerom k Semenivke bieloruská hranica mení na ruskú, človek tam často počuje rachot delostrelectva. A popri tom tam lietajú rakety. V poslednom období viac padali do Dnepropetrovskej, Charkivskej, Zaporižskej a Chersonskej oblasti, ale aj tak tá hrozba rakiet trvá. Ľudia tam žijú s vedomím, že hocikedy môže priletieť raketa.