psychologička Julia sa po presťahovaní do Suwalského kraja stáva nedobrovoľnou svedkyňou a účastníčkou dramatických udalostí na poľsko-bieloruskej hranici. Rozhodne sa vzdať svojho pohodlného života a pridá sa ku skupine aktivistov, ktorí pomáhajú utečencom. V tom čase sa na cestu z Bieloruska na západ vydáva sýrska rodina utekajúca pred občianskou vojnou a učiteľka z Afganistanu. Ich protivníkmi sú strach, zima, hlad, nepriestupný prales, ale i krutí ozbrojení muži – poľskí rovnako ako bieloruskí. Na hranici sa ich osudy pretnú s osudom Júlie a mladého pohraničníka Jana.
O novom filme sme sa s režisérkou rozprávali na pôde festivalu pred vyhlásením výsledkov, v dobe, keď Hranica viedla rebríčky novinárskych hodnotení.
čo vás priviedlo k téme migrantov?
Prvá hra, ktorú som režírovala v divadle, boli Emigranti Sławomira Mrożka. Neskôr som sama ochutnala emigrantský chlebík v Paríži. Viem, že ako biela umelkyňa, Európanka v Európe, som mala privilegované postavenie. Sýrčania, Afganci, Jemenčania, Somálčania a ďalší, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy, sú na tom oveľa horšie.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.