Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Marian Jaslovský: Vláčiky Dolného Rakúska

.marian Jaslovský .reportáže .názory

Ak bývate v Bratislave alebo okolí a jazdíte na bicykli aspoň sporadicky, možno ste boli v Rakúsku. Je tu raj pre cyklistov a každý si niečo nájde. Ja by som odporúčal vínne pivničky pri Prellenkirchene (dokopy 30 km z Petržalky). My sme sa však tentoraz boli v Rakúsku hlavne voziť vláčikmi.

Marian Jaslovský: Vláčiky Dolného Rakúska Marian Jaslovský Vláčiky Dolného Rakúska – salamandrová zubačka Schneebergbahn, vlak Ötscherbär s drevenými lavicami a presklený Panoramawagen. Na oboch tratiach premáva aj historická súprava.

to, čo sa rozprestiera za hranicami so Slovenskom, sa volá Dolné Rakúsko, Niederöstereich. Človek by povedal, že Dolné Rakúsko bude na juhu, ale nie je to tak. Pôvodne sa volalo Rakúsko pod Enžou – Österreich unter der Enns, ale čo to znamená „pod riekou“? Nechajme to tak a zostaňme pri tom, že je to najsevernejšia časť Rakúska a zaujímavé miesta sú teda relatívne poruke. A že ich je dosť.

v salamandrovom vláčiku

Sme v dedinke Puchberg am Schneeberg a obzeráme salamandrový vláčik Schneebergbahn. V skutočnosti to nie je vláčik, ale zubačka, teda ozubnicová dráha, a je najdlhšia v Rakúsku (takmer 10 km). A jazdí už 125 rokov, viezol sa na nej aj František Jozef. Čaká nás romantická 50-minútová jazda do stanice Hochschneeberg, počas ktorej sa vyškriabeme o viac ako 1200 metrov. Salamander je obvyklý obyvateľ týchto kopcov. 

Mladý prírodovedec v nás nedá pokoj a pýtame sa, prečo je základná farba krásnych vlakových súprav nie čierna, ako to býva u salamandrov, ale tmavozelená. „Salamander je čierny?“ – diví sa mladý zriadenec a hneď si to aj overuje na internete. 

Skúsenejší kolega vysvetľuje, že na tmavozelenej je menej vidieť prach a lepšie zapadne do tunajšieho prostredia. A naozaj, škvrnitý vláčik s malým vagónikom na detské kočíky je akoby súčasťou prírody. S kočíkmi sa hore môže, s bicyklom nie: nie sú tu cyklocesty, ide o územie s vysokým stupňom ochrany.Na stanici Baumgartner, kde sa dve súpravy obchádzajú, na chvíľu zastavujeme, lebo je presne 5 minút času na miestnu špecialitu: Buchtu s marmeládou (Schneeberg buchte), nadýchanú ako obláčik. Keď sa budeme vracať, dáme si tu aj obed. Čo iné ako viedenský rezeň, presahujúci tanier. Na kalórie v Rakúsku pozor!

Marian Jaslovský

Keď vystúpime na vrchole, ocitáme sa v parádnych horách, napokon, 1812 metrov nad morom nie je žiadna pahorkatina, ale riadne kopce. Ak to nenosíte v hlave, porovnanie: Chopok má 2024 a Kriváň 2495. Je to trochu viac, ale my sme 120 kilometrov od Bratislavy. Na vrchole je kostolík, zrejme najvyšší v Rakúsku, štýlový hotel a ďalšie turistické možnosti. Tie má Dolné Rakúsko vzorne zdokumentované na webe aj v slovenčine, hľadajte napríklad „turistika po náhornej plošine Hochschneeberg/Klosterwappen“. Vôbec, pád železnej opony bol pre tento kút Rakúska oslobodzujúci a vyvetral stojatý vzduch. Zubačkou sa ročne prepraví 120- až 130-tisíc hostí a v sezóne cez víkendy sa môžete odviezť aj retro zubačkou s parnou lokomotívou.

st. Pölten

Ideme do hlavného mesta Dolného Rakúska. Dostávame (okrem iného) príručku v slovenčine. Rakúšania milujú printové brožúrky a nájdete ich všade. Kvalitné, dobré. S turistickým ruchom to myslia Rakúšania smrteľne vážne. V tomto meste sa asi dá dobre žiť. Galéria, kultúra, príjemné živé uličky. Vidím transparenty koncertov Toma Jonesa a mojej obľúbenej Beth Hart. Rozmýšľam, že sa sem na ňu vyberiem. Vysokorýchlostný vlak ide z Viedne každú hodinu a 90 kilometrov prejde za necelú hodinu. Nevybral som sa, ale je to zaujímavá možnosť. A čo by ste robili v St. Pöltene vy, ak by ste nešli na koncert? Napríklad išli zážitkovým vlakom Ötscherbär s „kabrio vagónom“ smer Mariazell!

Marian Jaslovský

A tak aj na druhý deň robíme. Vláčik s medvedím logom je historický motoráčik, v otvorenom vozni si užívame krajinu a nespočetné tunely (vždy sa rozsvietia svetlá pod sedadlami) a na hlavu vám pristane spŕška studených kvapiek), a tiež vozeň – bar. Učím sa slovo Dirndl, čo je drienka (pamätáte sa na prezidenta Schustera?) a v barovom vozni ponúkajú drienkový strik vo fľaštičkách. Je to dobré. Je tu dobré všeličo, lebo je to zážitková jazda! Lebo: Na takmer 80-kilometrovej trati sa nachádza 20 zastávok, 19 historických viaduktov, 21 tunelov a očarujúca príroda parku Ötscher-Tormäuer Naturpark.

kravy na vrchole

Na druhej stanici sedačkovej lanovky vystupujeme v lyžiarskom stredisku Gemeindealpe. Sme v nadmorskej výške 1626 a tu už začínajú Alpy. Ako celkom aktívny fotograf viem, že nádherné výhľady sú dosť ťažko tlmočiteľné 2D obrázkom, a tak sa objektívom obraciam skôr na sympatické alpské kravy. Ale výhľady sú nádherné a o to viac si ich užívam. Obedujeme na chate Terzerhaus. Pozor na rakúske kalórie a speck, teda slaninu! Číha aj v šošovicovom prívarku s knedľou (!!!).

Marian Jaslovský

Marian Jaslovský

Ak máte radi turistiku, tak odtiaľto už veľmi nie je kam ísť, žiaden súci hrebeň tu nie je, ale adrenalínoví nadšenci sa môžu spustiť zo strednej stanice na trojkolkách. Ja sa radšej zveziem aj druhú časť sedačkou a kochám sa. Keď si budete hľadať, kde sme to boli, volá sa to Naturpark Ötscher Tormäuer.

Späť ideme druhým zo štyroch druhov vláčikov, tento sa volá Panoramawagen a je to taký skleník. Tak si vychutnávame jazdu dole a ešte aj iné veci. Drienkovica sa tiež volá Dirndl.

Marian Jaslovský

MARIAN JASLOVSKÝ

Keď som prvýkrát začal bicyklovať po Rakúsku, zaujalo ma, aký krásny poriadok všade majú. A je to tak. Pri takýchto výletoch získate pocit, že predsa je len niečo v našom rozbitom svete „na poriadku“.

MARIAN JASLOVSKÝ

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite