Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hucul - výnimočný a nenápadný slovenský kôň

.daniel Antoni .reportáže .reportáž

Kone sú nádherné a fascinujúce zvieratá. Naši predkovia ich najprv lovili, až neskôr skrotili a stali sa ich pomocníkmi. Dnes poznáme mnoho plemien koní. Jedno z nich má na Slovensku špeciálne miesto – huculský kôň.

Hucul - výnimočný a nenápadný slovenský kôň BORIS NÉMETH Trénerka Kristína a jej žiačka Nelly pózujú na huculoch. Puto medzi jazdcom a koňom stojí na porozumení a rešpekte.

huculy sú naše tradičné plemeno, pochádza z Východných Karpát. Na Slovensku sú miesta, kde ich nadšenci stále chovajú. Dve takéto miesta sme navštívili – obe pri Dunaji – a pýtali sa, prečo sú huculy také výnimočné.  

Ranč Hucule z Kráľovskej lúky sa nachádza doslova „na konci sveta“, hoci autom trvala cesta necelú hodinu z Bratislavy. Ďalej sú už len polia, lužné lesy a hranica na Dunaji. Ranču šéfuje Kristína, ktorá sa koňom venuje 20 rokov.   

Jazdecký klub funguje približne 6 rokov. Okrem koní tam nájdete aj sliepky a nechýba ani malá svorka psov. Najostrejší „trhač“ bol malý naháč – Syrra, ktorá sa síce poľahky zmestila do ruky, ale ohlásila nás hneď pri príchode. Dozvedeli sme sa, že na ranči je ustajnených okolo 30 koní, z toho 8 chovných huculov. 

Podľa vlastných slov si Kristína vyskúšala rôzne plemená a práve toto jej sedelo najviac. „Začala som vnímať ten konský jazyk, zdal sa mi čitateľnejší ako u iných plemien. A keď si raz porozumiete, je to lojálny partner.“ Hucul je výborný kôň do terénu, je odolný a verný. Kristína sama zdôraznila, že si s huculom prešla také trasy, ktoré by si s iným koňom netrúfla. „Cením si aj u ľudí, keď sú skromní, pracovití, vytrvalí. Taká chcem byť ja, a preto obdivujem huculy, lebo to mi sedí,“ povedala. Huculy sa na ranči využívajú ako jazdecké kone aj pre deti.  

Plemenný žrebec je ako živé striebro, je stále v pohybe. Trénerka Iveta to však s koňmi vie a žrebec sa nechal zvečniť na fotografii.BORIS NÉMETHPlemenný žrebec je ako živé striebro, je stále v pohybe. Trénerka Iveta to však s koňmi vie a žrebec sa nechal zvečniť na fotografii.

Ako nám Kristína vysvetlila, hucul je spätý so slovenskou históriou: „Patrí medzi naše národné plemená a je najbližší k divokým koňom. Utvárali našu históriu, zúčastnili sa vojen spolu s našimi predkami. Je to ich zásluha, že dnes máme to, čo máme.“ 

nesmierne odolný kôň

Dávni obyvatelia Karpát si ochočili divé kone, dnes už vyhynuté tarpany, z ktorých sa vyvinul odolný koník pre miestnych sedliakov v nehostinných karpatských horách: hucul. V druhej polovici 19. storočia ich začala chovať a šľachtiť rakúsko-uhorská armáda, aby nosil bremená. Predpísaná nosnosť bola 150 kg pri štandardnej výške v kohútiku okolo 140 cm a približnej hmotnosti 450 kg. Takéto miery majú huculy aj dnes.

Hucul je nenáročný kôň na krmivo. Má výkonnejší metabolizmus, z pastvy a zo sena vyťaží všetky živiny, ktoré potrebuje. „Ja tomu hovorím, že tá armáda mala kompaktný transportér so smart navigáciou, so zvýšeným výkonom a zníženou spotrebou,“ povedala Kristína. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite