Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Z ich mís jedia Arabi a poháre kupujú austrálske aerolinky. Reportáž o sklároch z Poltára a okolia

.matúš Dávid .reportáže

Sklárska bašta v Novohrade, regióne v južnej časti stredného Slovenska, pred niekoľkými rokmi takmer zakapala. Vďaka úspešným príbehom niekoľkých odvážnych podnikateľov však sklárne v Poltári či Katarínskej Hute ďalej stoja na vlastných nohách. A vykročili odtiaľ rovno do sveta.

Z ich mís jedia Arabi a poháre kupujú austrálske aerolinky. Reportáž o sklároch z Poltára a okolia BORIS NÉMETH Alena, 50 rokov, Zlatno. Prácu v stávkovej kancelárii vymenila za maliarsku dielňu vo firme rodiny Trčanovcov.

hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Lenže Poltárčania a ich susedia by vám oponovali, že remeslo máva dno aj sklenené. Priezračné a hodné obdivu, no takisto krehké a zraniteľné. Nad vychýrenou sklárskou baštou v Novohrade, regióne v južnej časti stredného Slovenska, sa ešte nedávno sťahovali mračná. 

Veľkopodnik v Poltári, kedysi najväčší zamestnávateľ v okolí, koncom roka 2011 zbankrotoval. Stovky ľudí sa ocitli na dlažbe uprostred hladovej doliny. Mladí sa rozutekali do zahraničia, nezamestnanosť lámala rekordy. Nie všetci z pomyselného sklárskeho kvarteta miest Poltár – Katarínska Huta – Málinec – Zlatno však zanevreli na umenie starých majstrov.

„Taviaca pec, srdce celej sklárne, bola odstavená za plnej prevádzky. Zostalo v nej natavené sklo, museli  ho vybiť, pec zrútiť a postaviť novú.“

V tradícii výroby skla pokračuje pár odhodlaných podnikateľov so širokým obzorom. Jedni zapli stroje len nedávno a stále majú plné ruky práce. Druhí majú za sebou tri desaťročia poctivého budovania rodinnej značky, a teraz vymýšľajú rôzne inovácie.

Zašli sme do sklárskych dielní, aby sme odkryli tajomstvo ich úspechu a zistili, ako si sklo z kraja okolo Poltára prerazilo cestu naprieč kontinentmi.

keď skláreň vstáva z popola

V horách pri obci Cinobaňa vyrástol sklársky podnik už v roku 1841. Keď o stosedemdesiat rokov neskôr krachoval veľký poltársky koncern Slovglass s niekoľkými pobočkami, spustnutý závod v Katarínskej Hute odkúpila spoločnosť R-Glass Trade. Fabriku našli v katastrofálnom stave.

„Taviaca pec, srdce celej sklárne, bola odstavená za plnej prevádzky. Zostalo v nej natavené sklo, museli sme ho vybiť, pec zrútiť a postaviť novú,“ vracia sa k začiatkom obchodný manažér firmy Alexander Cetner.

„Nad vychýrenou sklárskou baštou v Novohrade, regióne v južnej časti stredného Slovenska, sa ešte nedávno sťahovali mračná.“

Tlačil ich čas, no odmietli opakovať po iných. Chceli sa vydať vlastnou cestou. Do moderných technológií spoločnosť investovala niekoľko miliónov.

Bolo treba zrekonštruovať haly, opraviť linky a oživiť dôveru obchodných partnerov. Niečo zaplatili z vlastného, zvyšok im požičala banka a poldruha milióna dostali z eurofondov.

„Skúšobnú prevádzku sme spustili koncom roka 2015. Po takmer štyroch rokoch zamestnávame asi 160 ľudí. Mnohých odborníkov sme si podchytili ešte skôr, aby nám neušli inam, nových sme si zaučili sami. Sme jedným z najväčších zamestnávateľov v okrese. Pracujeme nonstop, pretože pec nemožno len tak odstaviť, je veľmi citlivá na zmeny,“ vysvetľuje 48-ročný manažér fabriky, ktorá vyniká aj technológiou výroby originálnej skloviny s názvom Krystallia.

Ľubomír, 22 rokov, Málinec. Mladý strojník dozerá na to, aby zo sklárskeho stroja vychádzali bezchybné poháre.BORIS NÉMETHĽubomír, 22 rokov, Málinec. Mladý strojník dozerá na to, aby zo sklárskeho stroja vychádzali bezchybné poháre.

Taviaci agregát vykurujú zmesou plynu a kyslíka, ktorý si priamo v sklárni pomocou špeciálnej technológie oddeľujú z nasávaného vzduchu sami. Moderná pec neprodukuje takmer žiadne škodlivé emisie a vďaka vysokej teplote je sklo lepšie pretavené.

„Nemusíme doň pridávať ťažké kovy a dosahujeme kvalitatívnu úroveň krištáľového skla. Je číre, tvrdé a odolné,“ hovorí Alexander Cetner. Ešte aj vodu, ktorá tečie sklárskymi strojmi, čerpajú z potoka. Keď ju prefiltrujú a použijú, pošlú ju najskôr do čističky, a potom späť do potoka.

„Taviaci agregát vykurujú zmesou plynu a kyslíka, ktorý si priamo v sklárni pomocou špeciálnej technológie oddeľujú z nasávaného vzduchu sami.“

Skláreň v Katarínskej Hute sa špecializuje na strojovú výrobu nápojového skla, najmä pohárov bez stopky, z akých píjavame napríklad pivo. Trendy určujú zákazníci, a tak popri stálych kolekciách každý mesiac vymýšľajú nové typy pohárov.

Ručná výroba skla je tu v menšine, tvorí ani nie desať percent obratu. Napriek tomu sa ňou spoločnosťou rada pýši a hovorí o zachovávaní tradície.

„Stroj za deň vyprodukuje aj 30-tisíc pohárov, zatiaľ čo ruky našich majstrov vyrobia do päťsto unikátnych kusov. Ide o prestížnu záležitosť, ktorú využívame na marketing a propagáciu remesla. O zisk nám až tak nejde,“ priznáva obchodný manažér.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite