Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

KĽDR

.martin Kozinka .reportáže .fototéma

Severná Kórea je jedným z najnáročnejších miest na fotografovanie, pretože fotografi na to dostávajú špeciálne povolenie a presné pokyny, čo smú na svojich snímkoch zachytiť. Carl De Keyzer je jeden z mála tých, ktorí dostali neobmedzený prístup do KĽDR.

výsledkom je unikátny dokument o živote Kórejčanov.

Trump a Kim Čong-un. Téma, ktorá počas uplynulého roka intenzívne rezonovala u ľudí nielen za oceánom, ale veľký priestor dostávala aj u nás na Slovensku. Prečo? Dôvodov je viac. Do značnej miery je za tým iba obyčajná hystéria, negatívny postoj väčšiny médií k novému prezidentovi USA a takisto bulvárny spôsob informovania mnohých novín. Nemôžeme celkom zabudnúť ani na zásluhy samotného Kima, ktorý od svojich poddaných dostal nedávno nové balistické hračky schopné zasiahnuť Los Angeles či San Francisco. Severokórejský režim však nemal, nemá a pravdepodobne ani nikdy nebude mať záujem svoj jadrový arzenál aj skutočne použiť. Proti pokrvným „bratom“ na juhu Kórey, ktorých chápe iba ako väzňov polstoročia trvajúceho amerického imperializmu, by takéto ničivé zbrane nemali veľké opodstatnenie a útokom proti najsilnejšej veľmoci na planéte by režim riskoval svoju vlastnú anihiláciu. Jeho atómové hlavice tak slúžia najmä ako poistka a záruka pre status quo na polostrove.

Áno, môžeme dlho diskutovať o duševnom zdraví mladého vodcu KĽDR, najvyššieho vladára Kima III., ale podľa obvodu jeho pása existuje pomerne silný predpoklad, že si svoj život, postavenie a všetky výhody z neho vyplývajúce váži dosť nato, aby všetko toto zahodil pre pár sekúnd slávy a pre krátku poznámku v stredoškolských učebniciach dejepisu. Veď len zvážme, koľko sa dnešní školáci učia o takom Pol Potovi? Teoretizovaniu o potenciálnej vojne medzi Severnou Kóreou a Spojenými štátmi sa tu venovať netreba. Pozrime sa však na iný – na komunistický režim pomerne netradičný – aspekt severokórejskej spoločnosti. Pozrime sa na zarážajúce podobnosti ideológie KĽDR s krajnou pravicou vo vnímaní národa a rasy.

detská rasa

V roku 1895 oslobodili od čínskej nadvlády Kórejský polostrov Japonci, aby ho o pätnásť rokov neskôr sami anektovali a začlenili do svojho impéria. Už v tomto období nachádzame zárodky kórejského nacionalizmu. Začínal sa umelou tvorbou národných mýtov. Nový japonský režim podporoval obraz Kórejčanov ako príslušníkov jednej širšej japonsko-kórejskej nadradenej rasy so spoločným rodokmeňom aj vladárom. Po roku 1945 a kapitulácii cisára sa tak stalo iba to, že z predchádzajúcej rasovej schémy boli Japonci vyškrtnutí a ich pôvodné symboly sa nahradili domácimi, kórejskými. Ideológiu KĽDR od počiatkov budovali tí istí ľudia, ktorých služby predtým využívalo imperiálne Japonsko niekoľko desaťročí na svoju šovinistickú propagandu. Od svojich okupantov prebrala Severná Kórea aj niektoré integrálne národné mýty: japonskú posvätnú horu Fudži zosobnil najvyšší vrchol polostrova, hora Pektusan, ktorá sa stala rodiskom praotca Kórejčanov, poloboha Tanguna, japonského božského Džimmua len nahradili za domáceho „otca zakladateľa“, ktorý v 3. tisícročí pred n. l. založil legendárne prvé kórejské kráľovstvo. Hora je tiež miestom, kde sa počas vojny skrýval prvý vodca KĽDR Kim Ir-sen so svojou rodinou a malou skupinkou partizánov, kým bojoval proti japonským agresorom. V skutočnosti sa väčšinu času nachádzal na sovietskom vidieku. Pektusan je takisto oficiálnym rodiskom jeho syna a následníka Kim Čong-ila.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite