Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ocenenie Biela Vrana za rok 2017 bolo udelenéZuzane Hlávkovej s Pavlom Szalaiom, ktorí sa postavili podozrivým praktikám na ministerstve zahraničia, Štefanovi Strakovi za prácu s Rómami a ochranárovi Erikovi Balážovi.

Reportáž: V skautskom tábore Bielych delfínov

.michal Magušin .reportáže .spoločnosť

Otestovať skautskú výnimočnosť, ktorá menila celé generácie, treba osobne. Ako vlastne v roku 2016 vyzerá vrcholná skautská akcia roka – tábor v divočine?

Reportáž: V skautskom tábore Bielych delfínov Robert Barca Tábor Bielych delfínov pri obci Bolešov. Obrad s vlajkou sa v skautskom tábore berie vždy vážne.

na krivolakej poľnej ceste sa najskôr treba vyhnúť nesmrteľnej Prage V3S, neoddeliteľnej súčasti slovenského vidieka, a potom aj kombajnu, ktorý sa vracia z lúk a polí pod Tlstou horou do obce Bolešov pri Dubnici nad Váhom. Na jednej z pokosených strání sa odrazu vynára niekoľko indiánskych típí, stanov a stožiarov so slovenskou vlajkou.

miesto činu

Skautský tábor 11. zboru Biele delfíny vyzerá prázdno. Väčšina členov zboru z bratislavskej Dúbravky je totiž niekde na ceste z kúpania v neďalekej priehrade. Iní sa potulujú po tábore, zbierajú mätu, alebo hľadajú dámu s tetovaním kotvy za uchom, ktorá im má poskytnúť tajné informácie pre úspech v táborovej hre. Jedna podozrivá osoba už so záhadným úsmevom sedí v obklopení hordy vĺčat a včielok, ako volajú najmladších skautíkov.

Najviac to však žije v prirodzenom srdci tábora, v kuchyni. Kryje ju celtová strecha, pod ktorou sú police s ingredienciami a kuchynským náčiním. Na zemi sa vŕši hora čerstvo vyprázdnených konzerv s kukuricou. V kotle vojenskej poľnej kuchyne buble dnešné menu: chilli con carne. „Voláme ju Berta a sami sme si ju kúpili,“ prezrádza o obstarožnej sústave plechov a kotlov Lucia Demková, vedúca tábora, ktorá nás víta so šatkou v národných farbách na krku a s bronzovým „náterom“ pokožky. Je posledný deň tábora, večerným táborákom sa akcia po vyše dvoch týždňoch končí. Navyše sa čochvíľa bude jesť a na čerstvom vzduchu chutí vždy najlepšie.

Skautské tábory zvyknú mať jednu hlavnú tému, okolo ktorej sa točia ďalšie aktivity. Biele delfíny sa venujú „vode“, čo prezrádza vodný filter, drevená konštrukcia v tvare pyramídy so sieťkami, na ktorých sú horniny rôznej veľkosti, zachytávajúce prípadné nečistoty v životodarnej tekutine. Jednotlivé stany (s výnimkou típí, kde bývajú najstarší roveri) sú sa tu nazývajú kajuty. A jeden z vodcov si vykračuje v námorníckom oblečení.

„Budíček je ráno o siedmej, potom nasleduje rozcvička,“ hovorí Lucia, ako kráčame táboriskom. Pod rozcvičkou si určite nepredstavujte drsný vojenský výcvik. „Nemám rada také tvrdé veci, radšej nech je tu dobrá atmosféra, v nej sa aj lepšie vedie.“

pestrá osádka

Oproti nám kráčajú deti, od najmladších vĺčat a včielok, ktoré nosia skautské šatky so žltým lemom, skauti a skautky (11 až 15 rokov) zas so zeleným a roveri s červeným lemom. „Máme toho človeka! Ona má tú kotvu!“ kričí detský hlas do večerného koncertu okrídlených spevavcov a svrčkov z neďalekej lúky. „Hľadajú posledný pirátsky poklad,“ vysvetľuje Mária Hulmanová alias Veve, ktorá má na starosti program pre skautov. Takmer každý tu má svoju prezývku. S niektorými sa nesie roky, iným vznikla práve teraz na tábore, ako napríklad skautovi Maxovi, ktorý s istou nespokojnosťou prijal meno Dvaapolšpekačky, keďže najskôr špekačky odmietal, ale nakoniec zjedol práve túto kvantitu.

Či už malý alebo veľký, každý skaut má po ruke "kápézetku". V krabičke poslednej záchrany je všetko, čo by malo stačiť na prežitie.Robert BarcaČi už malý alebo veľký, každý skaut má po ruke "kápézetku". V krabičke poslednej záchrany je všetko, čo by malo stačiť na prežitie.

Je tu aj Inžinier, inteligentný a zhovorčivý, asi dvanásťročný chlapec s vzhľadom intelektuála. Na novinárov sa tešil celý deň a ochotne pózuje fotografovi pri stožiari. Gloriolu mu umenšujú nohy doštípané od mravcov, ktoré do stanu prilákal svojou láskou k sladkostiam.

V tábore je asi sedemdesiat ľudí s veľmi rozdielnymi osobnosťami. Malé, opálené, večne pohyblivé decká. No aj hundrajúci intelektuál, ktorý vyhlasuje, že mu chýba wifina. Nemyslí tým Vifi, dievčatko s touto prezývkou sa tu motká opodiaľ.

Je tu i miestny zabávač Plavčík, ktorému sa pri montovaní komína na poľnú kuchyňu Bertu podarilo rúru radikálne sploštiť. „Nebolo tu malé kladivo, tak som zobral pucku a z komína bola placka. Ale pasovalo to tam,“ smeje sa.

Pri parnej saune a sprche pri potoku zas trhá lístky akejsi buriny osamotené dievča, ktorému je evidentne dobre aj v samote a netrápi ju ani to, že má hľadať mätu. „Aj toto vonia,“ hovorí.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite