počas dvoch rokov vojny darovali vojakom vyše stovky jazdených SUV zakúpených z Poľska na rozvoz potravín a prepravu zranených, desiatky kusov českej optiky na zbrane, niekoľko dronov a cez päťsto ton potravín. Prvé mesiace vojny rozdali utečencom len v Mukačeve až tisícpäťsto kompletných obedov denne. Bez akejkoľvek podpory štátu. Na otázku, koľko peňazí už doposiaľ minuli zo zisku svojich firiem na humanitárnu a vojenskú pomoc, nechceli odpovedať ani na tretíkrát. 

Až pri rozlúčke priznali sumu cez milión eur len za nákup potravín a vojenského materiálu, keď nerátajú vlastné produkty a služby, ktoré majú podľa ich slov hodnotu prinajmenšom ďalšieho milióna. „Nechceme to počítať, naša krajina krváca a každý má pomáhať, ako vie, pokiaľ nezvíťazíme,“ hovorí päťdesiatštyriročný zakladateľ humanitárnej podnikateľskej skupiny. Pomoc solventnejších Ukrajincov vnútorným vysídlencom a vojakom vnímajú ako svoju vlasteneckú povinnosť. 

niekedy ide o život

K prvej desiatke zakarpatských podnikateľov sa po niekoľkých dňoch od vypuknutia celoúzemnej vojny pridalo ďalších štyridsať z Kyjeva, Charkova, Českej republiky, Slovenska a dokonca až z Dubaja.