Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bratislavský farár Leonard o svojej traume, „chuti zabíjať“ a železnej terapii, ktorá mu zachránila duševné zdravie

.michal Oláh .reportáže

Neviem, čo robia iní kňazi bežne pred omšou, ale lamačský farár Leo Pawlak zvára a brúsi. Najradšej má na sebe montérky a v rukách kus surového železa. V jeho šatníku klasickú kňazskú košeľu s bielym kolárikom nenájdete. S kováčstvom začal pred desiatimi rokmi, keď hľadal spôsob, ako sa vyrovnať s traumou.

Bratislavský farár Leonard o svojej traume, „chuti zabíjať“ a železnej terapii, ktorá mu zachránila duševné zdravie boris németh Lamačský farár Leonard Pawlak pri výrobe korpusu na kríž.

kňazom je tridsaťdva rokov. Počas dospievania v hlbokom socializme túžil byť najskôr vojakom, no po bitke s policajtmi dostal zákaz študovať na univerzite, šiel preto kopať uhlie. Po niekoľkých mesiacoch v ňom dozrelo rozhodnutie stať sa kňazom. Na teologickú fakultu ho aj ako „problémového“ prijali. 

Leov životný osud je príbehom chlapca, ktorý vyrástol v kováčskej dielni svojho starého otca v rodnom Sliezsku. Celá rodina z matkinej strany – prastarý otec, starý otec, strýko, brat – boli alebo sú kováči. Prvýkrát ho starý otec vzal do dielne pred päťdesiatimi rokmi, ešte ako predškoláka, aby mu pomáhal s dúchacím mechom. Našiel tam zaľúbenie v práci so železom, ku ktorej sa vrátil až ako kňaz po niekoľkých desiatkach rokov v čase, keď hľadal spôsob, ako si zachrániť duševný život.

s Leom v tom nie sme sami 

„Manuálna práca mi pomáha vyrovnať sa s prežitými traumami občianskej vojny počas misie v Angole a Kongu, ale aj s večnými sťažnosťami niektorých farníkov, podľa ktorých nie som dosť ,konzervatívny‘ farár. Podľa ich predstáv, samozrejme. Unavujú ma neustále očakávania ľudí, aký má byť správny kňaz a ako má byť okamžite každému po ruke, kedykoľvek si zmyslí. Bez práce s kladivom, pecou a železom by som svoju duchovnú službu nezvládol,“ zveruje nám svoje pocity sympatický kňaz chvíľu po privítaní na farskej záhrade, odkiaľ nás volá do kuchynky vypiť rýchlu kávu. 

Farská záhrada v Lamači, kde má Leonard vlastnoručne vyrobenú pec.boris némethFarská záhrada v Lamači, kde má Leonard vlastnoručne vyrobenú pec.

Uvarí nám ju, ale sám pije len čistú vodu. O niekoľko minút beží odslúžiť svätú omšu do lamačského kostola sv. Margity. Podľa bohoslužobných pravidiel katolíckej cirkvi má totiž každý kresťan najmenej hodinu pred prijatím eucharistie dodržiavať pôst s výnimkou pitia vody. 

Ruky má pritom stále trochu špinavé od čiernych sadzí z častého kovania. Dokončuje práve veľký oltárny kríž s korpusom Krista do svojho kostola. Interiér lamačského farského chrámu z päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia postupne dopĺňa o vlastnoručne ukované predmety – svietniky, kríže, relikviáre. Na pátrovi Leovi necítiť ani štipku klerikalizmu – povýšenosti nad „bežných“ ľudí s obyčajnými problémami. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite