Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Právnická a feministická ikona USA

.sponzorované .promotion .promotion

Tento článok sme sa rozhodli venovať významnej osobnosti Ruth Bader Ginsburg, ktorá prispela k zmene v tej dobe vžitých rodových rolí v spoločnosti a vydláždila cestu rodovej rovnosti v USA. Nie je to teda klasický článok z oblasti práva, ale jeho cieľom je priblížiť vám osobnosť Ruth B. Ginsburg, nedávno zosnulej advokátky a sudkyne Najvyššieho súdu USA, ktorá sa považuje za bojovníčku za rodovú rovnosť a ikonu feminizmu.

Právnická a feministická ikona USA SHUTTERSTOCK Ruth B. Ginsburg

bola výnimočná nielen z  pohľadu svojej práce na poli rodovej rovnosti, ale aj na základe toho, čo svojím životným príbehom reprezentovala.

americká spoločnosť tých čias

Ruth B. Ginsburg vyštudovala právo na právnickej fakulte Harvard University a  bola iba jednou z  deviatich žien medzi približne 500 študentmi v  ročníku. Po absolvovaní štúdia najskôr pôsobila ako vedecká spolupracovníčka a  asistentka na  Columbia Law School,  a  následne vyučovala na právnickej fakulte Rutgers University.  Počas štúdia a  neskôr aj v  jej  profesionálnom a  akademickom pôsobení sa pravidelne stretávala s  diskrimináciou na vlastnej koži. Znemožnili jej množstvo pracovných príležitostí len preto, že bola žena a  počas jej pôsobenia na univerzite bol jej plat nižší ako plat jej mužských kolegov. Bola spoluzakladateľkou projektu pre ženské práva a  v  roku 1993 sa stala sudkyňou Najvyššieho súdu USA, a  to ako  v  poradí len druhá žena vymenovaná do tejto významnej funkcie. Ako sudkyňa pôsobila 27 rokov až do svojej smrti. Práve svojím pôsobením a  rozhodovacou činnosťou na súde zásadne prispela k  zrovnoprávneniu žien v  spoločnosti, na základe čoho sa stala v  očiach verejnosti uznávanou reformátorkou a  bojovníčkou za spravodlivosť a  rodovú rovnosť. Paradoxom je, že v  diskriminačných sporoch zastupovala najskôr mužov, ale rozhodnutia v  týchto sporoch boli v  konečnom dôsledku prospešné aj pre ženy.

prevratné precedensy v  jej réžii

Pre právny systém USA je príznačné, že je založený na rozhodnutiach, teda precedensoch. Precedensy obsahujú nové, zatiaľ nepoznané riešenia určitej právnej otázky, v  dôsledku čoho sa stávajú záväznými pri riešení analogických prípadov blízkych v  skutkových okolnostiach a  právnych princípoch aj pre budúcnosť.

Takýmto precedensom je aj rozhodnutie vo veci „Sharron Frontiero v.  Richardson“, United States military z  roku 1973. Ruth B. Ginsburg svojou argumentáciou v  tomto prípade dosiahla, že armáda po vydaní rozhodnutia už nesmela poskytovať sociálne dávky rozdielne na základe rodovej odlišnosti. Sharron Frontiero, ako poručík v  amerických leteckých silách, požiadala pre svojho manžela, ktorého v  zmysle právnej úpravy vyhlásila za závislého, o  zdravotné dávky a  dávky na bývanie. Muži konajúci službu v  armáde mohli o  svojich manželkách vyhlásiť, že sú od nich závislé a  automaticky poberať dávky. Avšak ženy vykonávajúce rovnakú službu v  armáde museli preukázať, že ich manželia sú od nich viac ako spolovice závislí. Jej žiadosť bola zamietnutá a  Ruth B. Ginsburg argumentovala v  jej prospech, čoho výsledkom bol úspech, keď Najvyšší súd v  rozhodnutí vyslovil politiku armády v  predmete dávok za protiústavnú. Rozhodnutie v  tomto prípade bolo veľmi dôležité, na jeho základe súd ďalej určil, že pokiaľ ide o  platy, príspevky a  všeobecné zaobchádzanie v  armáde, ženy museli byť považované za rovnocenné s  mužmi.

Ruth B. Ginsburg dosiahla úspech aj vo veci „Caspar Weinberger, Secretary of Health, Education, and Welfa­ re v.  Stephen Wiesenfeld“ z  roku 1975. V  tomto súdnom spore išlo o  diskrimináciu mužov v  oblasti sociálneho zabezpečenia. Ruth B. Ginsburg, uvedomujúc si v  tomto prípade ďalekosiahly význam pre oblasť rodovej diskriminácie, obhajovala Stephena Wiesenfelda, ktorému manželka zomrela pri pôrode ich syna. Z  toho dôvodu bol nútený požiadať o  poskytnutie tzv. materského príspevku, no jeho žiadosť úrady zamietli, keďže zákon umožňoval priznanie tohto príspevku len ženám – vdovám.  Ruth B. Ginsburg sa podarilo argumentáciou  presvedčiť súd, že aj muži môžu byť znevýhodnení systémom sociálneho zabezpečenia. Nakoniec Najvyšší súd USA jednomyseľne rozhodol a  vyhlásil príslušné ustanovenia zákona za diskriminačné a  protiústavné. Tento precedens bol významným míľnikom, pretože bolo možné sa naň odvolávať aj v  prípadoch diskriminácie žien.

Ďalším nemenej významným prípadom, ktorý je považovaný za míľnik v  chápaní rovnosti práv žien  a  mužov, je súdny spor vo veci „Sally  M. Reed, Appellant, v.  Cecil R.  Reed, Administrator“ z  roku 1971. Tento precedens je významný aj tým, že v  tomto prípade Najvyšší súd USA, azda prvýkrát, zmenil zákon kvôli diskriminácii pohlavia. Počas svojho výkonu advokátskeho povolania obhajovala pred Najvyšším súdom USA šesť takýchto prípadov dis­ kriminácie, z  toho v  piatich bola úspešná. Uvedené tiež zdôrazňuje veľkosť jej osobnosti a  prínos v  boji za rodovú rovnosť.

odvaha ísť proti prúdu

Okrem úspešného obhajovania v  rámci advokácie sa však Ruth B. Ginsburg preslávila ako sudkyňa najmä svojimi odlišnými stanoviskami tzv. „dissenting opinions“. Týmito odlišnými stanoviskami vyjadrovala svoj nesúhlas aj v  prípade, že bola pri rozhodovaní prehlasovaná. Práve prostredníctvom nich dokázala, že môžu byť rovnako vplyvné a  mienkotvorné ako tie väčšinové. Dôkazom uvedeného je azda jej najznámejšie odlišné stanovisko k  rozhodnutiu v  súdnom spore vo veci „Ledbetter v.  Goodyear Tire & Rubber Co., Inc.“ z  roku 2007. Lilly Ledbetter  pracovala v  závode spoločnosti Goodyear Tire & Rubber Co. v  Alabame.  Spoločnosť jej vyplácala nižšiu mzdu ako mužským kolegom, ktorí vykonávali rovnakú prácu na rovnakej pracovnej pozícii. Po tom, ako sa to dozvedela, rozhodla sa podať žalobu, no spoločnosť oprávnenosť jej žaloby spochybnila argumentujúc, že už uplynula zákonná lehota na podanie žaloby, ktorú bolo treba podať do 180 dní, odkedy prišlo k  diskriminácii, teda k  prvej výplate nižšej mzdy. Najvyšší súd USA v  tomto prípade rozhodol piatimi z  deviatich hlasov v  prospech spoločnosti Good­ year Tire & Rubber Co. 

Ruth B. Ginsburg bola pri rozhodovaní proti a  vo svojom odlišnom stanovisku skritizovala zužujúci sa výklad súdu na dodržanie lehoty na podanie žaloby a  súd podľa nej prehliadol znaky diskriminácie, ktorú je v  praxi veľmi ťažké rozoznať. Zamestnanci veľakrát nevedia a  nemajú ako zistiť mzdu svojich kolegov pracujúcich na rovnakej pozícii a  odhaliť diskrimináciu v  odmeňovaní.

Tento prípad a  celková problematika diskriminácie žien v  odmeňovaní nabral na význame aj tým, že písomné odlišné stanovisko predniesla Ruth B. Ginsburg   na vyhlásení rozsudku, čo bola veľmi zriedkavá prax. V  rámci svojho prednesu vyzvala Kongres, aby problematické pravidlá príslušných zákonov zmenil. Kongres nakoniec, aj na základe tohto odlišného stanoviska, ktoré zarezonovalo v  spoločnosti, prijal, resp. schválil zákon o  spravodlivom odmeňovaní.  Tento zákon dáva zamestnancom právo podať žalobu v  lehote 180 dní po poslednom porušení rovnosti v  odmeňovaní, a  teda vyplatením každej diskriminačnej mzdy vlastne začne plynúť nová 180-dňová lehota, v  ktorej je zamestnanec oprávnený na podanie žaloby.

inšpirácia do ďalších dní

Ruth B. Ginsburg bola sudkyňou Najvyššieho súdu USA do svojej smrti. Zomrela 18. septembra 2020 vo veku osemdesiatsedem rokov. Svojím bojom za práva žien, volebné právo a  právo rovnakého zaobchádzania, rozhodne zostáva aj po svojej smrti inšpirujúcou osobnosťou. Najmä vďaka jej neoblomnosti v  ideách o  rovnosti pred zákonom sa jej napokon podarilo presadiť aj v  náročných časoch, keď bolo právne nastavenie, ako aj celospoločenské vnímanie rovnosti žien a  mužov diametrálne iné. Ruth B. Ginsburg  svojimi postojmi dokázala, že vie čeliť aj inej spoločenskej realite a  posunúť hranice myslenia celej spoločnosti. Jej odkaz o  presadzovaní hodnoty všeobecnej spravodlivosti, slušnosti a  férovosti v  spoločenských či právnych vzťahoch prostredníctvom dostupných právnych inštitútov je platný aj naďalej.

JUDr. Ján Grman, PhD. a Mgr. Tímea Tóthová,

Advokátska kancelária Lysina – Roško & Partners, s. r. o. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite