Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nenechajme to plávať. Mnoho Slovákov ani len netuší, ako sa ich znečistenie vôd dotýka

.sponzorované .promotion .promotion

Každý deň robíme množstvo rozhodnutí, ktoré majú zásadný vplyv na naše životné prostredie. Spoločnosť Lidl urobila novú kampaň so Slovenským vodohospodárskym podnikom, ktorej názov znie „Nenechajme to plávať“. Zapája do nej aj svojich zákazníkov a jej cieľom je prispieť k čistejším slovenským riekam a vodným nádržiam.

Nenechajme to plávať. Mnoho Slovákov ani len netuší, ako sa ich znečistenie vôd dotýka Lidl Naše rieky sú základom prírodného bohatstva.

plasty sa nedajú vo všeobecnosti odsudzovať, aj ony plnia svoju úlohu. Špeciálne v potravinárstve – prispeli k hygienizácii potravín aj zníženiu cien, pomáhajú udržiavať čerstvosť potravín, čiže nepriamo dochádza k znižovaniu potravinového odpadu. Ale už aj firmy považujú za dôležité pozrieť sa, či plasty naozaj potrebujeme v takej miere, v akej sú spotrebitelia zvyknutí na ich používanie, a čo sa s tými plastmi deje ďalej, keď splnia svoju primárnu funkciu. Téma redukcie, recyklácie, obmedzovania plastov je témou, ktorá sa vo verejnom diskurze objavuje pravidelne už niekoľko rokov.

znečistenie vôd

Čím sú najviac znečistené slovenské rieky v súčasnosti? „Hoci sa nevedie evidencia plastov, stavebných odpadov alebo iného znečistenia, pre laikov môže byť bežné rozdelenie na odpad, ktorý vidíme najčastejšie na brehoch vodných tokov a robí problém pri zvýšených prietokoch a druhá skupina je neviditeľné znečistenie organickými látkami, rôznymi chemickými látkami, živinami z polí a od ľudí, ale aj znečistenie mikroplastom, ktorý sa po čase začne rozrušovať a malé mikročastice, ktoré sa dostávajú napríklad do rýb a potom aj do ľudského tela, spôsobujú problémy, na ktoré len začíname prichádzať,“ vysvetlila v diskusii odborníčka na vodné toky Martina Paulíková zo združenia Slatinka. 

Monitoring plastov a mikroplastov je len na začiatku, ale ukazuje sa, že plastového odpadu v prípade Dunaja je objemovo najviac, potom drevo a zvyšky nábytku, atď. Hmotnosťou je plast druhý najrozšírenejší. Plasty sú naozaj problémom v slovenských riekach, ale zatiaľ nemáme dostatok údajov, koľko sa ho tam vlastne nachádza. „Aj na Slovensku, tak ako v iných európskych krajinách, platí tzv. Rámcová smernica o vode, ktorá charakterizuje problémy vôd a odporúča opatrenia s cieľom dosiahnuť dobrý stav vôd. V prípade slovenských riek sú najväčším problémom hydromorfologické zmeny, vyplývajúce z infraštruktúrnych projektov, regulácií, keď narušujeme prirodzený tok riek, následkom čoho vznikajú aj povodňové situácie a škody na majetku,“ dopĺňa Paulíková.

alternatívy spotrebiteľského správania

Alternatívy pri používaní mikroténových vreciek už existujú, a tie Lidl ponúka v sortimente: papierové vrecká na zabalenie pečiva, ale aj viacnásobne použiteľné a prateľné sieťky. V projekte spoločnosti Lidl je však najdôležitejšie práve vzdelávanie. Tomáš Bezák zo spoločnosti Lidl hovorí: „Vrecká, ktoré sú štandardne zadarmo a spotrebiteľ je na ne zvyknutý, máme stále v predajni a nechávame na dobrovoľnom rozhodnutí zákazníka, či si ich vezme, či si ich vezme zadarmo a dobrovoľne prispeje jeden cent na čistenie slovenských riek a vodných nádrží. My sa zaväzujeme potom tú sumu zdvojnásobiť. Chceli sme ponechať ten aspekt dobrovoľnosti, vtedy sa zákazník pri každom jednom momente, keď si to vrecko berie, zamyslí, či ho vôbec potrebuje a možno tak sa podarí zmeniť jeho spotrebiteľské správanie.“ 

Prostriedky z tohto projektu sú účelovo viazané na čistenie riek a vodných nádrží od plastového odpadu, konkrétne štyri povodia: Dunaj, Váh, Hron, Hornád a plus vodné nádrže, ako napríklad Ružín, príznačný symbol vodného znečistenia na Slovensku. 

začnime od seba

Tomáš Bezák zo spoločnosti Lidl popisuje stratégiu: „V roku 2018 sme odkomunikovali náš celoskupinový záväzok, ktorý sa volá REset Plastic, v rámci ktorého sme si nastavili konkrétne a merateľné ciele s výhľadom až do roku 2025, keď chceme dosiahnuť pokles používania plastov v našej dennej prevádzke o 20 % a zároveň dosiahnuť 100 % recyklovanosť obalov našich vlastných značiek.“

Pri znečistení vôd mnoho Slovákov ani netuší, že sa nás to naozaj týka. „Všetci poznáme tie plávajúce ostrovy plastov v oceánoch, všetci poznáme fotky morských vtákov s rôznymi plastami na sebe, ale to, že sa to deje v našich riekach, nie je niečo, čo by sme si uvedomovali. Keď sme boli čistiť časť vodnej nádrže Ružín pri Margecanoch, videl som krásne kopce, prírodu a scenériu, ale keď sme prišli k sútoku Hornádu a Hnilca, to miesto nebolo použiteľné na akúkoľvek turistiku. Bolo zapratané odpadom, a nielen z okolitých osád. Musíme vnímať tento spoločenský problém, ktorý bude každému jednotlivcovi vadiť,“ povedal Tomáš Bezák.

Poslanec Radovan Kazda sa venuje environmentálnej politike a myslí si, že povedomie verejnosti sa veľmi výrazne zlepšuje od roku 1989: „Environmentálne vzdelávanie je presiaknuté do školského systému. Ľudia vedia, že nemajú odhadzovať odpady na miesto, kde to nepatrí. Na Slovensku sa zvyšuje miera triedenia odpadov. V súčasnosti máme už 90 % odpadových vôd čistených. Významne poklesla produkcia odpadových vôd, oproti roku 1995 je to dokonca skoro až o 50 %. Ľudia šetria vodou, efektívnejšie s ňou nakladajú a zvyšuje sa ich ekologické správanie.“ Pokračovať v tomto pozitívnom trende má pomáhať aj kampaň spoločnosti Lidl „Nenechajme to plávať“.

Celú diskusiu si môžete pozrieť na webe .týždňa 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite