podobne ako programové vyhlásenia vlády, ani tento dokument o stave Únie nie je presný ani konkrétny. Je to len dojem z tohto dokumentu?
Ladislav Miko: Paralela s programovým vyhlásením vlády nie je celkom mimo. Bola to totiž prvá reč o stave EÚ Ursuly von der Leyen v jej funkcii a prvýkrát predstavila stav EÚ. K reči je asi 170 strán dokumentov a reč uvádza len všeobecnú situáciu, detaily sú v priložených dokumentoch. Reč naznačila, čo môžeme v ďalšom období očakávať, ale najpodstatnejšie čísla tam padli. Zhodli sme sa, že treba zvýšiť ambíciu pri ochrane klímy a posun z ušetrených 40 percent na 55 percent ušetreného CO2 je konkrétny cieľ s konkrétnymi dopadmi.
dokument uvádza aj to, že pandémia je príležitosťou uskutočniť reformy. Tieto reformy na Slovensku, ako aj v EÚ sme mohli robiť aj predtým. Dokázala nás zobudiť až pandémia?
Martin Klus: No, práve Číňania hovoria, že kríza je príležitosť. Je dobré, že sa na krízu nepozeráme len katastroficky, ale aj spôsobom, čo nám sa snaží príroda naznačiť. Ukazuje sa, že EÚ aj vďaka kríze má šancu reštartovať sa. Jednak možno dokážeme rýchlejšie napĺňať klimatické ciele, ale v prejave Ursuly von der Leyen zaznelo aj vybudovanie Európskej zdravotníckej únie. Tiež hovorila o príležitostiach z hľadiska proaktívnosti a nielen reaktívnosti. Na začiatku krízy sa ukázalo, že EÚ doteraz fungovala v ťažkom reaktívnom móde, keď sme len reagovali na problémy, ktoré sa okolo nás diali, hoci z hľadiska ekonomického a politického sme globálnou mocnosťou. Napríklad proaktívnosť v krízových situáciách či pri vakcíne, jej distribúcii, a tiež proaktívnosť v oblastiach ako sebestačnosť v strategických materiáloch.
ktoré to sú?
MK: Konkrétne Čína ako veľmoc, ktorá sa dostala na začiatku krízy do popredia ako tá, ktorá pomáha a má k dispozícii pre iné štáty rúška....nebola Čína veľmoc, odkiaľ sa vírus práve šíril? Čína dokázala na určitý čas prekryť pôvod, odkiaľ vírus prišiel, tým, že je krajinou, ktorá pomáha. Čo sa im nedá vyčítať a bolo to to najlepšie, čo ako krajina mohli urobiť. Okrem konkrétnych darov bola pomoc komerčná a minimálne na prvých fázach Čína zarobila.
čína mala asi dobré oddelenie propagandy, ak dokázala nastaviť mentálne povedomie v tomto štýle.
MK: Obzvlášť, keď si spomenieme na koniec marca v Taliansku, tak si značná časť verejnosti myslela, že Čína pomáha Slovensku alebo Európskej únii podstatne viac, ako si navzájom pomáhajú jednotlivé členské štáty. Pandémiu sme aj z hľadiska strategickej komunikácie podcenili, a preto som rád za slová, ktoré predsedníčka adresovala na túto tému, pretože to bol vyvážený prejav, v rámci ktorého pomenovala problémy.
pomoc Číny prízvukoval aj prezident Zeman.
LM: Tieto slová zazneli a viezli sa aj na populistickej vlne. Predsedníčka tvrdila, že Európa zaspala, hoci už v januári boli členské štáty Európskym centrom pre nákazlivé choroby upozornené na veľký problém ochorenia a na prípravu, ale nereagovali. Principiálne je to preto, lebo zdravotnícka politika je z 95 percent kompetenčne na národnej úrovni. EÚ mala len poradný hlas. Keď štáty začali prijímať opatrenia, ktoré neboli kompatibilné, ktoré spôsobili problémy na hraniciach a v distribúcii pomôcok, tak Európska komisia odporúčala, že by bolo efektívne mať spoločný formát a kompetenciu v rámci EÚ. A som rád, že predsedníčka spomenula budovanie Európskej zdravotníckej únie, respektíve ide sa hľadať formát, aby sme ako celok mohli konať rýchlejšie a nečakať, že sa všetci lídri štátov zhodnú.
znamená to, že členské štáty odovzdajú časť kompetencie v prospech Európskej komisie?
LM: V zásade áno. V prípade krízy typu pandémie Európska komisia môže urobiť tieto kroky a členské štáty to odsúhlasia a priori..vašou hlavnou témou je reforma EÚ ohľadne životného prostredia a Green Deal? Ako ste sa k týmto témam dostali?MF: Komunikujem tieto témy ľudskou rečou a k témam som sa dostala pred piatimi rokmi na Novom Zélande, keď sme sa o témach bavili na angličtine, a vtedy som si uvedomila, že máme veľký problém. Tiež som spoluorganizovala štrajky Fridays for Future.
keď ste čítali plán reformy vrátane prejavu Ursuly, zdali sa vám zmeny dostatočné v tejto oblasti? Aké sú riešenia?
MF: EÚ je lídrom v tejto oblasti. V správe sa pomenovali problémy jasne ako klimatická kríza vrátane cieľov, ktoré sú dostatočne ambiciózne. Riešením je investovanie do zelených technológií a obnoviteľných zdrojov a nepoužívanie fosílnych palív.LM: Explicitne uvedený je cieľ klimatickej neutrality do roku 2050. Neutralita však neznamená absolútnu nulu v produkcii fosílnych palív, to nie je možné. Znamená to, že rovnaké množstvo skleníkových plynov, ktoré vyprodukujeme, sme schopní aj zachytiť, teda celková bilancia bude nula, prípadne záporná. Neznamená to úplné stopnutie.
kritici týchto reforiem hovoria, že týmito reformami zničíme európsku ekonomiku. Majú pravdu?
MK: Záleží od uhla pohľadu. Napríklad Poľsko má postavenú ekonomiku na iných princípoch a od nich prišiel hlas, že je to príliš ambiciózne. Vieme, že súčasný stav je neudržateľný, a chceme odovzdať lepšiu planétu, než sme ju našli po našich rodičoch. V 80. až 90. rokoch sa o téme hovorilo menej, hoci situácia bola kritická aj u nás. Je to náš záväzok. Ruka v ruke s tým ide podpora výskumu, aby nás nové technológie priviedli na tú cestu čo najrýchlejšie. Kríza nás naučila, že bez múdrych hláv sa nezaobídeme. Perspektívne je to najmä o klimatickej zmene. S technológiami súvisí to, že ak sme automobilovou veľmocou, tak uvažujeme, ako sa tomu prispôsobiť. Na samite odzneli témy batérií a vodíka a chceme to spojiť aj s fungovaním vnútorného trhu.
hovorí sa, že krajiny budú tým zelenšie, čím sú bohatšie. Nie je kľúčom k zelenej ekonomike práve to, aby sme boli čo najbohatší?
VM: Európa je práveže najbohatším regiónom sveta. Podstatné je, že máme jednoznačné dôkazy, že rast ekonomiky nie je nutne zviazaný s rastom emisií. Od roku 1990 HDP vzrástlo o 60 percent, zatiaľ čo emisie klesli o 20 percent. Problémy sú tam dva, prvý, že situácia nie je rovnaká vo všetkých členských štátoch. Druhý je, aby sa na miesta európskych podnikateľov nenasypali podnikatelia z iných krajín, ktorí tým, že európske štandardy nebudú spĺňať, tak budú lacnejší. Práve preto tam bola reč aj o mechanizme na ochranu našich podnikateľov. Návrh európskej uhlíkovej dane, ktorá bude nútiť aj zahraničie, aby sa správali podľa našich noriem.
neznevýhodníme tým našich podnikateľov? Napríklad US Steel začína mať konkurenčnú nevýhodu a chceme to vyriešiť daňami pre tretie krajiny.
LM: Nevýhoda je relatívna. Európsky trh je 500 miliónov ľudí, jeden z najbohatších trhov, na ktorý sa dodávatelia chcú dostať. A buď sa tí zvonku prispôsobia, alebo zostanú zvýhodnení tí vnútri. Takže z vnútornej nevýhody pre US Steel sa môže časom stať výhoda. Lídri sa musia dohodnúť, aby ochrana, teda uhlíková daň, bola nastavená na pákový efekt, aby netlačila náš biznis dolu, ale vonkajší biznis tlačila, aby sa správal podľa nás.
čo by sme mali spraviť my ako Slovensko?
MF: Aby sa téma dostala do škôl, pretože ak nemáme informácie, nemeníme spoje správanie. A jednak je dôležité, aby sme prijali stav klimatickej núdze. Aby vláda brala tento problém vážne..čo sa stane potom?MF: Je to podobné ako prijatie núdze v stave pandémie. A uvidíme, že nielen my aktivisti meníme seba, ale aj vláda to berie vážne a rieši to. Aby sme prijali neutralitu a znížili produkciu emisných plynov.
sú to realistické ciele?
LM: Ak tu máme cieľ ísť na 55 percent, pričom SR je na 41 percentách, tak je pred nami ambiciózny cieľ. Netvrdím, že sa to nepodarí, ale bude to zložitá diskusia. Jednak celá dvadsaťsedmička nie je na jednej vlnovej dĺžke, a po druhé technológie nie sú na to ešte pripravené – energetika, automobilový priemysel atď. Dnes máme na stole enormnú sumu, ktorá sa dá využiť, aby sme sa k tým 55 percentám priblížili. Chceme si pomôcť digitalizáciou a klimatickými témami, aby sme boli v čo najkratšom čase moderným Slovenskom.