slovensko postupne klesá v rankingu Doing Business. Jedna z najzásadnejších kritík je, že Slovensko trpí obrovskou byrokratickou záťažou. Je tento dojem opodstatnený alebo je to mýtus? 

Rastislav Roško: Na základe našej skúsenosti si myslíme, že je to fakt. Pandémia COVID-19 je len katalyzátor prejavov sťaženého podnikania, ktorému čelíme. Všetky neduhy administrácie a byrokracie sa prejavujú v tom, aké ťažké je získať adresnú pomoc v čase krízy. Dlhodobo vnímame, že byrokratické nároky na podnikateľov sa zväčšujú. Vybavovanie žiadostí a komunikácia s úradmi sú archaické a podnikatelia s úradmi komunikujú osobne a papierovo bez ohľadu na to, že sa do informatizácie štátnej správy investovali veľké prostriedky. Spleť zákonov a kompetencií rôznych štátnych orgánov je taká zložitá, že sa v nej malí podnikatelia nie sú schopní vyznať a pochopiť, čo všetko od nich štátne úrady žiadajú a čo všetko majú podnikatelia splniť. Aj preto sa pomoc pre podnikateľov čerpá v nízkej miere. Existuje možnosť, že mnoho podnikateľov je odradených od toho, aby získali aspoň nižšiu, no symbolickú pomoc. Ak sa chcú k tejto pomoci dostať, musia vyplniť lajstrá papierov, ktoré však často vyplniť nevedia. Dôležité je i to, že štát disponuje údajmi, ktoré od podnikateľov žiada.

štát sa k týmto dátam nevie alebo nechce dostať?

Roško: Vie sa k nim dostať. Problém je v tom, že registre nie sú prepojené. Niektoré registre má sociálna poisťovňa, iné finančná správa a ďalšie sú pod ministerstvom vnútra. Tieto úrady spolu nekomunikujú.

prečo?

Roško: Vinou informatizácie spoločnosti a toho, ako sa tie registre (ne)prepojili. No čiastočne je to aj preto, lebo vznikali v nejakom čase a ich architektúra nie je taká, že by umožnila ich vzájomnú komunikáciu. Máme registre, v ktorých sú informácie, ktoré sa dajú zozbierať, no štát ich zozbierať nevie, lebo registre nie sú prepojené. Administratíva spojená s podporou podnikateľov je príliš veľká a odrádza podnikateľov od toho, aby nejakú formu pomoci od štátu získali. 

Halušková: Existujú aj svetlé výnimky v rámci štátnej správy. Finančná správa za uplynulé roky urobila obrovský progres v informatizácii a elektronizácii. Finančná správa dnes disponuje tlačivami, ktoré sú v elektronickej forme a len čo vypíšete vaše DIČ, tak systém sám doplní vaše údaje, ako napríklad sídlo firmy alebo vaše kontaktné údaje. Tým dokážeme tlačivo sprocesovať rýchlejšie. Systém, ktorý finančná správa využíva, je user friendly. Ak počas vypĺňania tlačiva zabudnete vyplniť niektorú z povinných položiek, tak vás systém nepustí do ďalšieho kroku. Pokiaľ máte napríklad chybu vo výpočte, tak systém vás na ňu upozorní, že ste ju urobili. 

funguje klient všetkých úradov podobne ako v minulosti – ako kuriér? Ešte donedávna bolo bežnou praxou, že si dokonca oddelenia sídliace na jednej adrese klienta pohadzovali. Funguje to tak stále? 

Halušková: Ako kde. V posledných rokoch sa prijali niektoré protibyrokratické balíčky. Napríklad nemusíte predkladať potvrdenie o nedoplatkoch, ktoré vie štátny orgán získať sám od iného štátneho orgánu. Určitý progres sme zaznamenali, no ide to veľmi pomaly. Vidíme, že aj štátne orgány proti tomu bojujú, keďže je jednoduchšie, aby občan prišiel na úrad a so sebou priniesol všetky potvrdenia o neexistencii nedoplatkov na zlatom podnose.

nie sú podobné potvrdenia archaickou záležitosťou? Napríklad potvrdenie o návšteve školy je asi jeden z najúsmevnejších formulárov. Štát predsa vie o tom, či dieťa navštevuje školu. V prípade, že by malo dieťa problém s dochádzkou, nastúpila by sociálna poisťovňa, ktorá by sankcionovala rodičov za to, že ich dieťa nechodí do školy. 

Halušková: Áno, je to presne takto. Má to však aj inú stránku z pohľadu zamestnávateľa. Kolega Roško hovoril o byrokratickej záťaži pre podnikateľov. Jeden príklad za všetky: Slovenskí podnikatelia majú povinnosť archivovať mzdové listy počas päťdesiat rokov a osobný spis zamestnanca musíte archivovať až do dosiahnutia sedemdesiatich rokov zamestnanca. Tento zamestnanec u vás navyše nemusí roky pracovať, no povinnosť archivovať jeho spis vám neodpadá. Štát niečo také vyžaduje, samozrejme, pod hrozbou veľkých sankcií. 

určitá miera byrokracie je v štátnom aparáte potrebná. Tento príklad však znie ako byrokracia pre byrokraciu. Čo sa s tým dá robiť?

Roško: Vidíme rôzne propodnikateľské balíčky, ktoré mala v programe aj jedna z politických strán. Dobrým riešením by bol audit byrokratických opatrení. Potrebujeme sa pozrieť na to, aké byrokratické opatrenia máme a aký je dôvod ich existencie. Tento audit tu roky neprebehol. Potrebuje zrevidovať právne predpisy a pozrieť sa na to, či ich skutočne potrebujeme.

verejná správa je moloch, ktorý sa hýbe len veľmi pomaly. Najväčší problém nastáva pri mimoriadnych situáciách, akou je tá, ktorej čelíme dnes. Čo nám ukázala pandémia Covid-19 o našom štátnom aparáte?

Roško: Myslím, že štátny aparát pokračuje v byrokracii ako doteraz. Na všetko potrebuje manuálne vyplnené tlačivá a úsilie, ktoré by mali vynakladať štátne orgány, presúva na podnikateľov. V zásade nie je štátny aparát pripravený na mimoriadnu situáciu a nevie zareagovať flexibilne na meniacu sa situáciu v hospodárstve. Chápem, že nastavenie nie je možné zmeniť zo dňa na deň, no dúfam, že táto kríza donúti štát, aby sa jeho aparát dobudúcna stal menej byrokratickým. 

Štátny aparát pokračuje v byrokracii ako doteraz. Na všetko potrebuje manuálne vyplnené tlačivá.

aké údaje musia podnikatelia dodať úradom, keďže si ich byrokratický aparát nevie zistiť?

Halušková: Napríklad vzorová žiadosť 3B sa týka podnikateľov, ktorí sú zamestnávateľmi, a mali v mesiaci marec pokles tržieb. Tento formulár obsahuje mnoho údajov, ktoré podnikatelia musia vypĺňať napriek tomu, že tieto dáta má sociálna poisťovňa, keďže podnikatelia musia každý mesiac vypĺňať. V týchto formulároch sú aj dáta, ktoré štát pre priznanie podpory pre podnikateľov nepotrebuje. 

Pozrite si celú diskusiu s Andreou Haluškovou a Rastislavom Roškom:

 sú tieto údaje potrebné a relevantné?

Halušková: Na to by mali odpovedať pracovníci ministerstva, ktorí tie formuláre pripravovali. My sa pýtame aj na to, či sú všetky kolónky povinné. Vo formulároch je napríklad kolónka o štatutároch firmy. Na Slovensku pôsobia aj veľké firmy, ktoré majú konateľov v zahraničí a štát od žiadateľov chce, aby uviedli ich emailovú adresu a telefónne číslo. Dôvod je, že pracovníčka na úrade môže týchto konateľov kontaktovať ohľadne tejto žiadosti – napriek tomu, že sa samostatne uvádzajú aj údaje kontaktnej osoby. Potrebuje však štát pre podporu tejto firmy poznať mobilné číslo predsedu predstavenstva nadnárodnej spoločnosti? Ak áno, tak načo? To sú otázky, ktoré si podnikatelia kladú.

tento formulár by mal byť jednoduchý a v takej podobe, aby ho dokázala vyplniť veľká korporácia aj malý živnostník. 

Halušková: Je to komplikované. Tlačivá, ktoré sú určené pre SZČO, ktorí nie sú zamestnávateľmi, hneď v druhej kolónke vyžadujú identifikačné číslo zamestnávateľa pridelené sociálnou poisťovňou. Živnostníkov to akurát zneistí, keďže so skratkou IČZ sa nemali dôvod stretnúť. 

s pandémiou sú spojené aj zákony, ako pomôcť podnikateľom a ekonomike. Boli tieto zákony prijaté dostatočne rýchlo a je ich následná aplikácia spojená so žiadosťou o podporu na boj s pandémiou user friendly?

Roško: Čo sa týka adresnosti, tak tam sa vláda snažila vyfiltrovať podnikateľov, ktorí boli v ťažkostiach alebo ktorí mali problémy už pred tým, ako vypukla kríza. Na druhej strane, aby túto požiadavku naplnili, skomplikovali natoľko proces podpory, že ani tí, ktorí by sa k tejto podpore mali dostať, sa k nej nevedia dostať, alebo nie tak rýchlo, ako si to predstavovali. Otázka teda je, či tieto opatrenia stáli za to a či nebola adresnosť príliš prísna. Je teda legitímna otázka, či by nebolo jednoduchšie dať podporu všetkým. Ďalšia dôležitá vec je výška podpory. Štát sa prioritne snaží podporovať z prostriedkov Európskej únie, čím sa byrokracia ešte zvýši. Ukázalo sa, že žiadostí o podporu je málo a nenapĺňajú sa predpoklady, výška podpory by sa teda dala zvýšiť. Ak sa podnikateľ pozrie na to, koľko byrokracie musí prekonať na to, aby dostal podporu, tak si neraz zváži, či mu tá podpora vôbec stojí za to, aby sa touto byrokraciou prehrýzol.

andrea Halušková

Špecializuje sa na oblasť daňovej kontroly a prevenciu daňových rizík v spoločnostiach. Ako odborníčka sa dlhodobo zúčastňuje na pripomienkovaní legislatívy prostredníctvom zamestnávateľských zväzov, združení a odborných komôr. Venuje sa boju proti administratívno-byrokratickému zaťaženiu podnikateľov. 

rastislav Roško

Zameriava sa na fúzie a akvizície, investície rizikového kapitálu, reštrukturalizáciu spoločností, podnikové financie, bankové a finančné transakcie a na právo kapitálového trhu. Je partnerom a spoluzakladateľom advokátskej kancelárie Lysina – Roško & Partners.