od 30. septembra 2023 si politické strany veľa sľubujú. Niektoré z nich dokonca ašpirujú na tzv. „politické prvenstvo“, a teda víťazstvo vo voľbách. Základom pre každú politickú stranu a hnutie je však získanie minimálne 5 % z celkového počtu platných voličských hlasov odovzdaných vo voľbách. Ich dosiahnutie garantuje miesto v parlamente na najbližšie štyri roky.
kto zostaví vládu?
Rezonovanou témou, ktorá v médiách a na tlačových konferenciách niektorých politických strán zaznievala v uplynulých týždňoch na pravidelnej báze, bola aj problematika zostavovania vlády. Riaditeľ odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR, Jozef Matej, sa pre médiá nedávno vyjadril, že prezidentka poverí zostavením vlády predsedu politickej strany, ktorá voľby vyhrá, tzn. získa najviac hlasov. Otázkou zostáva, či uvedený postup možno vnímať len ako akúsi prax alebo ide o ústavnú zvyklosť. V Ústave SR či v inom platnom právnom predpise by sme však takúto ústavnú zvyklosť hľadali márne. Ide totižto o nepísaný prameň práva, nepísanú ústavnú normu.
Práve v dôsledku tejto skutočnosti sa prevažná časť širokej verejnosti môže domnievať, že prezident vyššie uvedeným postupom nie je viazaný. Nepísaná ústavná norma však disponuje rovnakou právnou silou ako napríklad každý z článkov Ústavy. V zásade teda platí, že ak by išlo o ústavnú zvyklosť, prezident SR by bol povinný poveriť zostavením vlády predsedu politickej strany, ktorá vo voľbách získa najviac hlasov voličov. Keďže by však právo malo byť stručné a jasné, v tomto prípade sa dostávame do akéhosi „právneho pomykova“.
zvykom býva
Ústavná zvyklosť je v mnohom prirovnávaná k právnej obyčaji. Prvou podstatnou podmienkou na to, aby bolo možné hovoriť o ústavnej zvyklosti, je, aby bola zvyklosť dostatočne určitá, v praxi opakovaná, ustálená a dlhodobá. Ak by sme sa sústredili len na obdobie trvania SR, septembrové voľby do Národnej rady sú deviatymi v poradí. Vzhľadom na určitosť požiadavky na prezidenta, týkajúcu sa poverením zostavenia vlády predsedom politickej strany, ktorá voľby vyhrá, v spojení so skutočnosťou, že nás čakajú už deviate parlamentné voľby, pričom táto prax sa dlhodobo opakuje, možno na prvý pohľad tvrdiť, že by boli všetky z podmienok splnené. V teoretickej rovine sa však môže naskytnúť otázka, či je 30 rokov dostatočne dlhý čas na splnenie predpokladu dlhodobosti.
Problematika ústavných zvyklostí sa pri tomto bode nekončí. Kvarteto vyššie uvedených znakov predstavuje len prvok materiálny a až v spojení s nemateriálnym prvkom možno hovoriť o ústavnej zvyklosti. Práve nemateriálny prvok je v prípade nepísaného práva náročnejšie posudzovaný, keďže pod týmto prvkom sa rozumie všeobecné presvedčenie o záväznosti ústavnej zvyklosti. Až v tomto momente možno hovoriť o naplnení všetkých predpokladov na existenciu ústavnej zvyklosti a jej možnú využiteľnosť v praxi.
Pri obzretí sa do minulosti bol predseda víťaznej politickej strany po každých voľbách do Národnej rady SR prezidentom poverený zostavením vlády. Prezidenti túto prax dodržali, aj keď bolo možné mať dôvodné pochybnosti o schopnosti víťaza volieb zostaviť vládu. Za všetky prípady možno spomenúť parlamentné voľby, ktoré sa konali v roku 2010, keď víťaz volieb síce poverenie od prezidenta dostal, no vzápätí ho vrátil prezidentovi späť, keďže nebol schopný zostaviť vládu, ktorá by získala dôveru aspoň 76 poslancov v novokreovanom zložení parlamentu. Následne preto poverenie obdržala v tom čase volebná líderka a podpredsedníčka politickej strany, ktorá obsadila vo voľbách druhé miesto, ktorej sa následne podarilo zostaviť vládu schopnú získať dôveru parlamentu.
čo na to hlava štátu?
Vzhľadom na to, že Kancelária prezidenta SR potvrdila, že predseda strany, ktorá získa vo voľbách najvyšší počet hlasov voličov, bude poverený zostavovaním vlády, k možnému porušeniu doterajšej praxe zrejme nedôjde ani v tomto prípade. Určitosť, opakovanosť, ustálenosť a dlhodobosť budú zachované aj na najbližšie roky a do značnej miery dôjde aj k posilneniu už spomínaného nemateriálneho prvku, a teda ku všeobecnému presvedčeniu, že spomínaný postup poverenia víťaza volieb zostavovaním vlády je právne záväzným.
Pri tejto príležitosti je vhodné opätovne sa zamerať aj na možnosť, že by poverený víťaz volieb vládu nezostavil. Volebné prieskumy predikujú, že voľby môžu dopadnúť skutočne tesne. Predvolebné debaty a vzájomné vyhraňovanie sa voči iným politickým súperom naznačujú, že zostaviť vládu a nájsť kompromis medzi stranami môže byť ťažšie ako obvykle. Uvedené sa doteraz stalo v troch prípadoch.
Roky 1998, 2002 a 2010 boli špecifické v tom, že strana, ktorá získala najviac volebných hlasov, nakoniec nebola vládnou stranou, ale stranou opozičnou. Aj v týchto prípadoch však najprv vtedajší prezidenti poverili zostavením vlády najprv predsedu víťaznej strany. Ak aj existujú pochybnosti o existencii ústavnej zvyklosti v prípade povinnosti prezidenta poveriť zostavením vlády predsedu víťaznej strany v parlamentných voľbách, tak za ústavnú zvyklosť rozhodne nemožno považovať povinnosť prezidenta poveriť v druhom kroku zostavením vlády stranu, ktorá skončila vo voľbách na druhom mieste.
aká je realita
Samozrejme, všetky pochybnosti po 30. septembri zmiznú v prípade, ak víťaz volieb zostaví vládu. Ak sa tak však nestane, možno tvrdiť, že neexistuje žiadna písaná alebo nepísaná norma, ktorá by upravovala postup prezidentky v takejto situácii. Zopakovala by prezidentka postup svojich predchodcov? Poprípade by poverila zostavením vlády predsedu inej strany, ktorá má najväčšiu šancu zostaviť vládu, a to bez ohľadu na jej výsledok vo voľbách? Tak či onak, ide o otázky, na ktoré právo odpovede nedáva. Hoci ide o hypotetickú situáciu, jej pravdepodobnosť vzhľadom na dianie pred voľbami nie je nízka a možný postup prezidentky by v tomto prípade bol rozhodne na ďalšiu úvahu.
- Mgr. Tomáš VALL LL.M.,advokát,
- Bc. Martin BALEGA, študent práva,
- L/R/P advokáti, s.r.o.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.