vlastne to pôvodne ani nebolo námestie, len taký obrovský pľac. Najväčší voľný priestor v meste. Hovorili mu Firšnál a konali sa tu vojenské prehliadky, cirkusy, deti si tu púšťali šarkany. V roku 1945 ho vyčistili a začalo sa s búraním okolitých vinárskych domčekov. Postavila sa budova novej pošty a ústavy Slovenskej technickej univerzity. V roku 1958 v spodnej časti priestoru vyrástla Strojnícka fakulta STU. Neskôr tu vzniklo parkovisko, ktoré však bolo málokedy využité.
Koncom 70. rokov sa prašná plocha, ktorej hovorili príznačne Sahara, zmenil na betónové námestie a kvety aj tráva sa ocitli v betónových kvetináčoch. Ktovie komu napadlo zasvätiť tento priestor komunistickému vrahovi Gottwaldovi aj inak, ako jeho menom. Akoby nestačila neforemná socha „robotníckeho prezidenta“, autori, Tibor Bártfay, Juraj Hovorka a Karol Lacko, vytvorili monument aj s Gottwaldovými bodyguardami. Tí sa mračili z kraja. Centrom námestia bola fontána Družba, ktorej autormi sú okrem zmienených aj renomovaní architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica.
Pamätník bol odhalený 13. novembra 1980. Nezotrval dlho. Presne o desať rokov ho museli pyrotechnici odstreliť, lebo inak sa rozobrať nedal. Kamene odviezli na Školu úžitkového výtvarníctva na Palisádach, aby sa na nich trénovali sochári, fontána ostala. Ale priestor ostal bezprizorný a to nie kvôli tomu, že ho Gottwald opustil. Komunisti a urbanistika, to skrátka nešlo dokopy, viď Trnavské mýto (Istropolis, Nová tržnica), či Kamenné námestie. Solitéry, uprostred priestorov, ktoré úplne zdegenerovali.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.