Prezidentka SR Zuzana Čaputová vetovala novelu Správneho súdneho poriadku. Má vážne pochybnosti aj o súlade niektorých ustanovení novely s Ústavou SR.
„Som presvedčená, že zavedené spresnenie môže viesť k žiaducemu výsledku iba v prípade, že pôjde o demonštratívne, a nie taxatívne pozitívne či negatívne vymedzenie pojmu nesprávny úradný postup,“ uviedla prezidentka.
Kancelária hlavy štátu skonštatovala, že schválená právna úprava mala podľa dôvodovej správy zaviesť komplexnejšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup s cieľom zabezpečiť presné vymedzenie toho, čo možno pod tento pojem zahrnúť, ale tiež zvýrazniť to, čo za nesprávny úradný postup nemožno považovať.
Prezidentka sa vzhľadom na komplexnosť a rôznorodosť právnych vzťahov a situácií, ktoré sa riešia v rámci výkonu verejnej moci, domnieva, že zavedenie taxatívneho výpočtu situácií je kontraproduktívne, obmedzujúce a neúplné riešenie. Podotkla, že by mohlo súdom skomplikovať implementáciu týchto ustanovení v rozhodovacej praxi.
„Schválené znenie podľa prezidentky protiústavne stotožňuje inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, resp. spravodlivého zadosťučinenia, ako formy postihu orgánu verejnej moci, s inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy, ako formy náhrady škody, “ dodal hovorca hlavy štátu s tým, že znenie legislatívy tak dopadá v neprospech všetkých fyzických osôb a právnických osôb ústavne nesúladným spôsobom.
Zo schválenej novely podľa slov predkladateľa vyplýva, že žalobou proti nečinnosti orgánov verejnej správy by sa dalo po novom domáhať aj finančnej kompenzácie. Podľa doterajšieho znenia zákona sa mohol žalobca v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy domáhať len odstránenia tejto nečinnosti. „Návrhom zákona sa rozširuje možnosť domáhať sa aj primeraného zadosťučinenia vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou orgánu verejnej správy, “píše sa v dôvodovej správe.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy nemá byť podľa autora novely stav, kedy z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo konkrétny orgán v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
Tak isto do parlamentu vrátila aj zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
„Z ústavy vyplýva, že ak slovenský zákon ustanoví niečo iné, ako právne záväzný akt EÚ, dostáva sa nielen do rozporu s našimi záväzkami voči EÚ, ale súčasne aj do priameho rozporu s ústavou, “ uviedli z kancelárie hlavy štátu. Hoci cieľom smernice EÚ bolo dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, schválená právna úprava prispieva podľa nich skôr k zníženiu tejto úrovne ochrany, a to najmä zavedením inštitútu žalobného zámeru, ktorý by zvýšil byrokratické zaťaženie spotrebiteľov.
V praxi by to podľa Strižinca znamenalo, že ešte pred podaním žaloby na súd by sa spotrebiteľ musel v relatívne krátkom čase prihlásiť u notára s povinnosťou úhrady poplatku. „O žalobnom zámere sa oficiálne informuje v Obchodnom vestníku, ktorý však prevažná väčšina spotrebiteľov nesleduje, čo zvyšuje predpoklad, že relevantní spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia, a teda nebudú môcť svoje nároky uplatniť prostredníctvom kolektívnej ochrany,“ dodali z kancelárie prezidentky.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.