ak vás to zaujíma, (až) do vypuknutia druhej svetovej vojny získali ženy volebné právo v 32 krajinách sveta vrátane Kanady (1918), Československa (1919) či USA (1920). Až po vojne získali ženy právo voliť aj vo Francúzsku či v Taliansku.
Ak si nahradíme slovo „žena“ slovom gay/lesba/trans človek, počúvame to všade. Je to ten známy ale-izmus. Nemám nič proti Rómom (Ukrajincom, gejom, Židom), ale..., ale... ale... A potom to príde. A zrazu zistíme, že dotyčný MÁ proti nim niečo. Možno ich pradedovia hovorili, že volebné právo žien je proti prírode a že svet musia riadiť muži a ich prapradedo považoval hrdzavých ľudí za nečistých a opantaných diablom a bez duše (hej, ryšaví ľudia vraj nemali dušu).
A nejakí prastrýkovia bili ľavákov po ruke trstenicou, lebo ľaváctvo je tiež proti prírode.
Marian Jaslovský
Zároveň hádam neprejde ani mesiac aby sme sa nedozvedeli, že v ďalšej krajine schválili sobáše LGBTI ľudí. Na Slovensku stále nič, ani registrované partnerstvá. Keď dvaja ľudia rovnakého pohlavia žijú spolu a nemajú naozaj dôkladne urobené závety a jeden z nich zomrie, rodina druhého/druhej môže zhrabnúť všetko. Alebo aj keď závety majú a rodina zosnulého má lepších právnikov. Dôverné informácie v nemocnici... mám pokračovať? Tu je svetová mapa krajín podľa manželstiev/zákonných partnerstiev.
Marian Jaslovský
A tak som sa s priateľkou, s ktorou už desať rokov úspešne testujeme našu heterosexualitu, vybrali podporiť Dúhový pride. Mimochodom, je ľaváčka, ale inak úplne v pohode (to bol žart). Nejako máme v sebe, že diskriminovaných treba podporovať. Tí, ktorí nikdy na takejto akcii neboli, si ju zrejme predstavujú ako nejaký mix karnevalu v Riu a úchylného fetiš klubu, kde najobľúbenejším outfitom sú pierka v zadku. No... vidíme tu mladých ľudí, starších ľudí, rodiny. Usmiatych, aj keď teda v tom teple je dobrá nálada riadny výkon. Ja sa teda vlečiem ako suchý salamander.
Sú tu aj Dúhoví kresťania. Lebo, verte, či nie, aj medzi veriacimi je dosť LGBTI ľudí, a ťažko sa žije v komunite, podľa ktorej páchate smrteľný hriech. Občas samozrejme prejdú nakostýmovaní jedinci, je to fajn performance, vidím presne troch, ale nechcem ich fotiť, lebo presne tieto fotky potom budú rozoberať na dezolátskych weboch, je to podobné ako všelijaké kreácie na módnych prehliadkach - a jasné ruská propaganda potom vybľakuje, že aha, to je tá gejropa. Im sa viac páčia onuce. No ale späť k Hviezdoslavovmu námestiu – nevidíme žiadne protikresťanské transparenty, podľa mňa toto si usporiadatelia dobre ustrážili. Fajn. Na pódiu idú pokojné a miestami silné prejavy a v jednom momente sa naplní rodičmi LGBTI ľudí. Je nás tu niekoľko tisíc, rozlezených do tienistých kútov Hviezdoslavovho námestia.
Treba povedať, že som nemal pocit nejakého aktivistického tlaku. V sobotu odznelo: Sme tu a aj toto je téma, ktorú treba riešiť. Legislatívne.
Marian Jaslovský
Marian Jaslovský
Marian Jaslovský
Neviem koľko bolo účastníkov trucpodniku. Konkurenčný pochod za rodinu bol v monochromatickej červenej a na transparente niečo v zmysle že mama a otec na večné časy a nikdy inak. No dobre, to „nikdy inak“ tam nebolo, len „navždy“ (viď foto), ale dizajn podujatia naozaj niečo pripomínal. No a poďme k tým večným „mamám a otcom“. Čo rodiny, kde dieťa vychovávajú dve ženy – matka samoživiteľka a jej mama? Je ich málo? Čo rodiny, ktoré nemôžu mať deti? Čiže sú partneri, ale nie sú mama a otec? Čo keď jeden s manželov zomrie? Čo to je potom za vzorec? A čo keď má niekto desať matiek svojich detí?
ešte niečo k histórii Pride (zdroj Jakub Jošt).
História Pride siaha k tzv. stonewallským nepokojom v roku 1969. Dňa 28. júna 1969 sa totiž v Newyorkskej krčme „Stonewall Inn“ konala jedna z mnohých razií, ktorej cieľom bolo rozohnať a pozatýkať ľudí podozrivých zo „sodomie“, homosexuálneho správania, preobliekania sa za ženy a pod., a podnik definitívne zatvoriť. Formálnym dôvodom tejto razie, ako i množstva iných, predošlých, bola vtedajšia legislatíva a prax, ktorá homosexualitu a jej vonkajšie prejavy (čokoľvek si pod tým predstavíme) perzekvovala - ľudia boli vyhadzovaní z armády, z verejných a súkromných povolaní, pokutovaní, zatváraní, vydieraní, a to všetko preto, že buď homosexuálmi boli alebo sa tak nejakým vonkajším znakom (napr. oblečením) javili. Neformálnym dôvodom razie bola zrejme skutočnosť, že vtedajší vlastníci baru, mafiánsky klan Genovese, odmietol polícii vyplatiť dovtedy pravidelne vyplácaný podiel na peniazoch získaných z vydierania majetnejších návštevníkov klubu (homosexuálne orientovaných financikov z Wall Street).
Marian Jaslovský
Marian Jaslovský
Marian Jaslovský
Tak či onak, to, čím bola tzv. Stonewallská razia odlišná od mnohých predošlých bolo, že na rozdiel od nich sa 28. júna hostia tohto baru polícii nepodvolili. Osadenstvo baru totiž začalo spontánne klásť násilný odpor voči cca desiatke príslušníkov polície, ktorým nedovolili opustiť priestory baru a polícia musela povolať špeciálne taktické komando na ich vyslobodenie. Násilie samozrejme eskalovalo (pamätníci uvádzajú, že jedným z dôvodov eskalácie bola bezprecedentná situácia, keď sa voči polícii vzbúrila skupina ľudí, ktorá mali byť stereotypná „zženštilá, „slabá“, „zhýralá“ - tzv. fairies). Násilie potom pokračovalo niekoľko dní a viedlo k spontánnym prejavom protestu proti diskriminácii homosexuálne orientovaných ľudí a k posilneniu ich emancipačného hnutia. Dňa 6. júna 2019 sa komisár newyorkskej polície oficiálne ospravedlnil za Stonewallské udalosti.
Pochod Pride je teda spomienka na túto udalosť, keď sa gayovia vzbúrili proti perzekúciám. Čiže „hrdosť“ v názve nie je v zmysle pretŕčania sa (sexuálna orientácia, nech je akákoľvek, nie je zrejme nejaký veľký dôvod na hrdosť, veď ju máme vrodenú), ale uvedomenie si, že sme rovnakí ľudia ako ostatní. V hre bolo aj slovo „power“, ale to je predsa len agresívnejšie.
Marian Jaslovský
Marian Jaslovský
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.