mali sme tu vraj iba tvrdú diktatúru s rôznymi stupňami brutality, ktorá bola podľa Hvoreckého presným opakom pôvodného utopického ideálu. Utópia v tomto slova zmysle je dnes, paradoxne, často vnímaná ako akési nedosiahnuteľné dobro a romantická, nerealizovateľná predstava dokonalej spoločnosti. Pri vyslovení slova utópia vám nenaskakujú zimomriavky hrôzy a zdesenia. Zasnene hľadíte do ružovej budúcnosti. Keď namiesto nej prídu slzy a krv, poviete si sklamane, že to bol presný opak ideálu, ktorý ste si vysnívali. Rovnako to urobili intelektuáli vo francúzskych kaviarňach pri Stalinovi v 50. rokoch. Alebo švédski romantici, ktorí v 70. rokoch oslavovali Pol Pota ako toho, kto ten povestný „raj na zemi“ v Kambodži konečne vybuduje. Prípadne aj naši slovenskí ľavicoví intelektuáli, ktorí ešte v roku 2012 ospevovali Chávezovu Venezuelu ako žiarivý príklad toho, že socializmus funguje. Nádeje a nadšenie vždy napokon vystriedalo sklamanie a následné zistenie, že to bol opäť raz opak pôvodných ideálov. 

Aký je teda ten pôvodný utopický ideál? Beztriedna spoločnosť? Ak sa dohodneme, že základným zdrojom týchto myšlienok sú Marx a Engels a ich Komunistický manifest, stačí si ho prečítať a ľahko zistíte, ako sa mala takáto beztriedna spoločnosť dosiahnuť. Kradnutím a vraždením. Kým kradnutie autori vo svojom priamočiarom pamflete vznešene nazývajú konfiškáciou či vyvlastnením, nevyhnutnosťou násilia sa nijako netaja. Po násilnej revolúcii by v predstavách Marxa a Engelsa víťazi najskôr prevzali moc, zrušili dovtedajšie pomery a následne zrušili seba ako vládnucu triedu a dovtedy nadobudnutú moc rozpustili v beztriednej spoločnosti. Že si tento, do očí bijúci, nezmysel neuvedomovali už ľudia v 19. storočí, je ťažko pochopiteľné a ospravedlniteľné zrejme iba krutými životnými podmienkami a svetom fantázie, kam sa pred nimi utiekali. Že si to neuvedomuje Michal Hvorecký v roku 2021, po krvavom 20. storočí a pri všetkých informáciách, ktoré dnes o fungovaní totalít a totalitného myslenia máme, to už je asi aj dosť hrôzostrašné.