počas nasledujúcich pár rokov dostane Slovensko možnosť čerpať obrovský objem peňazí zo spoločných verejných zdrojov Európskej únie. Sektor zdravotníctva bude jedným z najväčších prijímateľov. Hoci sa o tom teraz tak často nehovorí, lebo je to nepopulárne, je jasné, že tieto peniaze budú musieť byť raz vrátené vo forme nových a vyšších daní, ciel a rôznych povinných poplatkov, preto by malo byť v eminentnom záujme každého štátu, aby boli použité čo najlepšie – s najvyššou hodnotou pre spoločnosť. Vieme povedať, akú hodnotu, aký prínos má zabezpečiť vyše 1,5 miliardy eur vyčlenených pre oblasť zdravia v slovenskom Pláne obnovy a odolnosti pre pacienta? Nie, lebo to neplánujeme merať.
diskriminačné pravidlá
Začnime metaforicky. Pri poskytovaní pomoci sa často hovorí, že namiesto darovania rýb je lepšie ľuďom rozdať udice a naučiť ich ryby chytať. Slovenský Plán obnovy v zdravotníctve obsahuje v sebe oba princípy, avšak výrazne prevláda princíp darovania rýb. Sanuje sa tým rokmi neriešený obrovský infraštruktúrny investičný dlh. Viaceré konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Pláne obnovy identifikované, avšak tie najpodstatnejšie problémy a ich riešenia chýbajú. Absentujú riešenia problémov s definovaním udržateľného nároku pacienta a rozsahu zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, so zdravými motiváciami aktérov v zdravotníctve, dlhodobo udržateľným financovaním a s meraním a vyhodnocovaním kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Ak je človek v núdzi, na začiatok mu istotne pomôžu aj darované ryby, aby neumrel hladom. Náš Plán obnovy navrhuje kúpiť si ryby. Vieme presne, koľko rýb si chceme zadovážiť. Prvý vážny hroziaci problém je, že štátny nákupca na základe diskriminačných pravidiel vytypuje konkrétnych, napríklad štátnych dodávateľov, ktorí majú ryby distribuovať ľuďom. Môže tak vytláčať z trhu neštátnych dodávateľov, ktorí na ňom pôsobia (tzv. Crowding-out Effect). V podmienkach zdravotníctva tak môžu byť z trhu umelo vytláčané, resp. znevýhodňované nemocnice, ktoré nebudú môcť byť z aktuálnych európskych prostriedkov rekonštruované a modernizované, ďalej nedotované súkromné ambulancie všeobecných lekárov, súkromné záchranky či existujúci poskytovatelia dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Hrozí neefektívnosť.
Druhým obrovským problémom je nevedomosť a zamieňanie si nástroja s cieľom. Keďže nemeriame efekt kúpy rýb pre konečných adresátov – či sa ryby vôbec dostanú k ľuďom, ku koľkým, či budú medzi prijímateľmi tí najnúdznejší, koľkí z nich neumrú hladom a budú zdravotne prosperovať, nebudeme ani vedieť posúdiť, či nákup týchto rýb a distribúcia týmto spôsobom bol ten najvýhodnejší variant.
V slovenskom Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje, bohužiaľ, často vydávajú za ciele.
Pri posudzovaní jednotlivých opatrení v zdravotníctve potrebujeme merať prínos pre pacienta a pre spoločnosť. To v Pláne obnovy nedefinujeme, ale zato určujeme, koľko rýb celkovo nakúpime a koľkí distribútori ich dostanú. A tu v Pláne obnovy končíme. Končíme pri nástroji, ktorý by mal slúžiť „len“ na napĺňanie skutočných cieľov rozmenených na merateľné, a tým pádom kontrolovateľné ukazovatele kvality a efektívnosti so spoločným menovateľom dosiahnutia dlhšieho života ľudí v dobrom zdraví. Tie však, bohužiaľ, chýbajú a ani Európskej komisii (EK) to evidentne neprekáža. Neprekvapuje to príliš, keďže aj architektúra a následné reportovanie a kontrola mnohých eurofondových projektov sa sústreďujú viac na počty vytlačených strán publikácií, na počty distribuovaných výtlačkov, počty zúčastnených osôb na vzdelávacej aktivite, počty uskutočnených konferencií a menej na skutočný prínos pre spoločnosť, komunitu z uskutočnených aktivít. Treba priznať, že zamyslieť sa nad kvalitným meraním skutočného prínosu vynaloženého eura z verejných zdrojov pre ľudí vyžaduje viac intelektuálneho úsilia a zároveň to pre politikov, našich aj európskych, predstavuje oveľa väčšie riziko nesplnenia cieľov, preto sa často presadzuje jednoduchšie realizovateľný formalistický prístup. A aj z tohto dôvodu potom vznikajú rôzne neefektívnosti pri využívaní európskych zdrojov.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.