na Slovensko prišla prvá vakcína proti covid-19. Vzbudila nádej, ale aj obavy. Patríme medzi tie krajiny, ktoré dlhodobo ignorujú výhody imunizácie dospelej populácie. V prípade covid-19 nemôžeme očakávať prekvapivý záujem obyvateľstva. Vakcíny sú dlhodobo predmetom živej diskusie na internetových stránkach farebných koníkov, o ich škodlivosti sa rozprávajú študenti pri čapovanom pive ako aj učitelia vyškolení zemou a vekom. Nie je žiadnym prekvapením, že prieskumy verejnej mienky prinášajú informácie o skeptickom prístupe našincov voči prichádzajúcej vakcíne. Nemálo je tých, ktorí neveria v existenciu samotného vírusu, možno práve preto, že nie je viditeľný voľným okom.
Je veľmi pravdepodobné, že na jar 2021 budeme mať k dispozícii hneď niekoľko odlišných typov vakcín a budeme si môcť vybrať, ktorá je pre nás príťažlivejšia. Na rozdiel od potravín či oblečenia nebude pri rozhodovaní zohrávať kľúčovú úlohu design produktu, rok výroby a asi ani meno výrobcu. Budeme sa rozhodovať na základe informácií, ktoré sa na nás budú rútiť zo všetkých strán. Ako sa zorientovať v novej situácií, keď manuál na výber vhodnej vakcíny nie je po ruke? Skúsme sa preto na chvíľu pozrieť pod pokrievku súčasných trendov vo vývoji vakcín proti covid-19.
a – Ako správne vyškoliť imunitný systém
Keď sa patogén – vírus, baktéria alebo parazit – dostane do ľudského tela, imunitný systém spustí paľbu. Na svoju obranu používa nástroje vrodenej a získanej imunity. Prvú líniu zabezpečujú bunky vrodenej imunity, ktoré pália na nepriateľa bez ohľadu na jeho identitu. Leukocyty pracujúce pod hlavičkou vrodenej imunity rozpoznávajú archaické vzorce nachádzajúce sa na povrchu patogénov. Prvá línia spúšťa zápalovú reakciu, začne nás bolieť hlava, máme zvýšenú teplotu, miesto zápalu nadobudne červenú farbu a može byť bolestivé. Prvá reakcia je rýchla, nemilosrdná, ale nie je dostatočná na to, aby sme sa s patogénom dokázali vysporiadať. Na scénu preto prichádzajú profesionálni hltači mikroorganizmov, nenápadní hrdinovia získanej imunity. Po tom ako si s chuťou pochutnajú na votrelcoch, ich natrávené zvyšky ponúkajú na svojom povrchu T lymfocytom. Tie následne informujú B lymfocyty, ktoré začnú na základe ponúknutých informácií produkovať protilátky. Druhý úder je presne cielený, získaná imunitná rozpoznáva jednotlivé druhy patogénov a zapisuje si ich údaje do pamäti. V prípade, že sa imunitný systém s daným patogénom opäť stretne, do hry vstupujú pamäťové lymfocyty, ktoré majú za sebou školenie a vedia ako majú nepriateľa zneškodniť. Vďaka tomu potrebuje imunitný systém podstatne kratší čas na to, aby dokázal zneškodniť nepozvaných návštevníkov.
Práve tento princíp imunitnej odpovede využíva vakcinácia. Na miesto skutočného patogénu ponúkne imunitnému systému jeho bezpečnú variantu, ktorá pripraví podmienky na stretnutie so skutočným páchateľom. Vakcína sa tvári ako nebezpečný mikroorganizmus, ktorý nemá povolenie zabíjať a ubližovať. Je to funkčná atrapa, na ktorej si imunitný systém trénuje svoju armádu. Vakcíny sú rovnako bezpečné ako mnohé iné lieky, ktoré chránia ľudské zdravie. Ich výhodou je, že pôsobia preventívne. V prípade nebezpečných infekčných ochorení ťaháme za kratší koniec, bez trénovaného imunitného systému sme veľmi zraniteľní.
Vakcíny už mnohokrát ukázali svoj potenciál, sú schopné vymazať patogény z našej planéty, pokiaľ sa zvolí vhodná stratégia. Príkladom je vírus pravých kiahní, ktorý pripravil o život 300 miliónov ľudí v minulom storočí. Dlhodobá a strategicky dobre plánovaná vakcinácia viedla k tomu, že v roku 1980 bol vírus úspešne vyhubený.
b – Vakcíny z unavených a popravených patogénov
Oslabené živé vírusy sa na imunizáciu používajú už 3000 rokov, v Starovekej Číne sa ľudia chránili proti pravým kiahňam prostredníctvom oslabených vírusov získaných z rán pacientov. Tento prístup sa v stredoveku preniesol aj do Tureckej ríše. Do Európy dorazil až v roku 1721, keď anglický lekár Charles Maitland uskutočnil prvú varioláciu u 4-ročného dievčatka. Skutočnú revolúciu však spustil o čosi neskôr až Edward Jenner. Práve jeho priateľ Richard Dunning prišiel s nápadom premenovať nový liečebný prístup na vakcináciu (z latinského slova vacca, krava). Zaujímavosťou je, že práve vedci z oxfordského Jennerovho inštitútu sa podieľajú na príprave vakcíny proti covid-19. História sa občas dokáže vhodne recyklovať.
Skutočný rozmach nastal v 20. storočí, keď sa objavili prvé vedecké koncepty účinných vakcín proti nebezpečným patogénom. Živé oslabené vírusy imitujú správanie svojich patogénnych bratrancov. Na rozdiel od nich však oslabené vírusy nespôsobujú žiadne ochorenie, svoje kúzlo stratili počas výrobného procesu. Vírusy ako aj baktérie sa množia v pre nich veľmi nepriaznivých podmienkach. Vďaka tomu zmenia svoje návyky a stanú sa z nich mierumilovné mikroorganizmy, ktoré už nemajú ambíciu ubližovať.
Najznámejšia vakcína, ktorá v sebe nesie skrotenú triádu RNA vírusov, nás chráni pred osýpkami, príušnicami a ružienkou (MMR vakcína). Podobným spôsobom sa vyrábajú aj vakcíny proti besnote. Pri chrípke sa používajú aj oslabené vírusy v podobe nosového spreja, pomocou ktorého sa vírus dostáva priamo na miesto určenia, do dýchacích ciest.
Jednou z najväčších výziev minulého storočia bola eradikácia vírusu detskej obrny. Dobre vedená stratégia viedla k tomu, že sa počet prípadov zredukoval na minimum, ale vírus sa doposiaľ nepodarilo úplne eliminovať. V súčasnosti sa mu darí iba v Pakistane a Afganistane, a občas v menšej miere prepukne aj v niektorých ďalších krajinách. Jeden z prvých priekopníkov vo vývoji vakcín proti detskej obrne bol Hilary Koprowski. V roku 1948 si v kuchynskom mixéri pripravil skutočnú delikatesu, ktorá obsahovala okrem iných ingrediencií aj vírus, ktorému sa venoval. Mazľavú hmotu si vylial do kadičky a vypil ju na jeden dúšok. Jeho vakcína mala chuť podobnú oleju z treščej pečene, takže si na nej priveľmi nepochutnal. Koprowski je autorom vôbec prvej vakcíny proti detskej obrne, ktorá sa však nedokázala presadiť. Svetovú slávu napokon získali vakcíny Jonasa Salka a Alberta Sabina.
Vakcíny s oslabenými vírusmi majú niekoľko výhod, dokážu nabudiť dlhodobú imunitu už po prvom podaní, sú efektívne v stimulovaní oboch ramien imunitného systému a preto nás efektívne chránia pred zlomyselnosťami nebezpečných vírusov. Na druhej strane vyvolávajú nežiadúce príznaky, ako bolesť hlavy, teplota, nevoľnosť, bolesti kĺbov či svalov. U ľudí s problematickou imunitou alebo u pacientov s onkologickými ochoreniami sa môžu vyskytnúť aj závažnejšie nežiaduce príznaky, ale tie vyplývajú z povahy samotného ochorenia. V takých prípadoch sa samozrejme neodporúča podávať vakcíny.
Najmenšej obľube sa teší MMR vakcína, je zdrojom mýtov a povier, ktoré jej dodávajú priam čertovské vlastnosti. Azda najznámejším príkladom je autizmus, ktorého príčina sa spájala práve s MMR vakcínou. Rozsiahle epidemiologické štúdie nikdy nepotvrdili kauzalitu medzi vakcínou a autizmom, napriek tomu sa neprajníci radi odvolávajú na publikáciu anglického gastroenterológa Andrew Wakefielda, ktorá popisuje 8 detí, u ktorých sa objavil autizmus mesiac po podaní MMR vakcíny. Neradi však spomínajú pokračovanie príbehu doktora Wakefielda, ktorý bol usvedčený z vedeckej nepoctivosti a prehreškov voči etike. Spoluautorský kolektív sa neskôr od publikácie dištancoval. V roku 2010 bola po dôkladnej analýze jeho vedecká publikácia stiahnutá z prestížneho vedeckého časopisu Lancet. Aj dnes tento príbeh slúži ako varovný prst pre tých bádateľov, ktorí majú tendencie prispôsobovať výsledky svojim predstavám.
V ostatnom čase sa používajú vakcíny obsahujúce mŕtve patogény. Poprava sa vykonáva prostredníctvom fyzikálnych alebo chemických prístupov. Často sa s nimi stretávame pri chrípkových vakcínach, kde môže byť vírus posekaný na menšie časti, aby si s ním imunitný systém lepšie poradil. Vakcíny s neaktívnymi (mŕtvymi) vírusmi sa tiež používajú na prevenciu proti detskej obrne, hepatitíde A a besnote. Niektoré vakcíny s neaktívnym alebo oslabeným SARS-CoV-2 vírusom sa snažia presadiť v procese klinického skúšania proti covid-19 (Codagenix, Sinovac, Sinopharm a iné.).
c – Fitnes bielkoviny pre tréning imunity
Používanie celých alebo rozsekaných patogénov môže mierne zaťažiť imunitný systém, ktorý sa snaží zasiahnuť každú časť vírusu alebo baktérie. Moderné koncepty sa zameriavajú na bielkovinové alebo cukrové zložky vybraných patogénov, ktoré slúžia na stimulovanie imunitnej odpovede, ktorá je cielená a sústredí sa výhradne na vybranú časť mikroorganizmu.
Samotné bielkoviny však nemusia byť vždy dostatočne atraktívne pre imunitný systém, ktorý ich prehliada alebo im venuje nedostatočnú pozornosť. Z toho dôvodu sa používajú tzv. adjuvantné alebo pomocné látky. Ich úlohou je prebudiť väčší záujem imunitného systému o vybranú bielkovinu. Najčastejšie sa používajú adjuvantné latky obsahujúce hliník. Samotný hliník vyvoláva zdesenie a strach, média dlhé roky informujú o jeho nežiaducom vplyve na ľudský organizmus. Množstvo hliníka vo vakcínach je však prísne kontrolované, norma nepovoľuje viac ako 0.85 mg na jednu dávku vakcíny. Na porovnanie, celkové množstvo hliníka, ktoré denne skonzumujeme v strave sa pohybuje okolo 7-9 mg. Spracované potraviny ho obsahujú násobne viac ako prirodzená neupravená strava. Niektoré lieky ako napríklad antacidá (neutralizujú kyselinu chlorovodíkovú v žalúdku) obsahujú 100-200 mg hliníka v jednej tablete. V roku 2008 vydala poradná komisia odborníkov Svetovej zdravotníckej organizácie oficiálne vyhlásenie o tom, že hliník používaný vo vakcínach nespôsobuje ochorenia, ktoré mu boli pripisované.
Vakcíny obsahujúce bielkoviny sa dnes používajú proti rôznym vírusovým, ale aj bakteriálnym ochoreniam. Chránia nás pred hepatitídou typu B, pneumokokmi alebo meningokokmi. Hoci sa o nich často rozpráva, že nie sú tak úspešné pri stimulovaní dlhodobej imunity ako živé oslabené vírusové vakcíny, ich preventívny potenciál overil čas. Aj preto sa niektorí výrobcovia bielkovinových vakcín snažia presadiť aj vo vývoji covid-19 vakcín (Sanofi, GSK, Novavax a iné.)
d – Falošné vírusy s posolstvom
Génoví inžinieri dnes dokážu poskladať nový typ vírusu na želanie. Na tieto účely sa najčastejšie používajú adenovírusy, ktoré u ľudí spôsobujú ľahké prechladnutie. Do ich genetického kódu sa vloží krátka informácia o bielkovine pochádzajúcej z nebezpečného patogénu. Samotný vírus, ktorý sa správa ako prenášač – vektor, potom na svojom povrchu prezentuje cudziu bielkovinu. Imunitný systém rozpozná nevítaného hosťa a snaží sa ho zlikvidovať. Popri tom dostane informácie o bielkovine, ktorú nesie vírus na svojom povrchu. Prvé vektorové vakcíny boli už úspešne schválené proti vírusu Ebola.
Adenovírusy sa bežne vyskytujú v ľudskej populácií a preto sú pre imunitný systém známou tvárou. Vďaka tomu môže byť vakcína zničená skôr, ako stihne naplno ukázať svoj potenciál. Existujúca imunitná reakcia proti adenovírusom sa môže líšiť medzi rôznymi krajinami a vekovými kategóriami. Výrobcovia sa snažia prekabátiť imunitný systém tým, že používajú opičie adenovírusy, alebo kombinujú rôzne druhy ľudských adenovírusov.
V súboji o víťaznú vakcínu proti covid-19 využilo tento prístup hneď niekoľko firiem a vedeckých inštitúcií, či už z britskej univerzity v Oxforde (ChAdOx1), z moskovského Gamalejovho výskumného inštitútu epidemiológie a mikrobiológie (Sputnik V) alebo z Číny. Prvá menovaná vakcína zatiaľ v pretekoch zaostáva, účinnosť sa pohybuje okolo 70%, čo je v porovnaní s konkurenciou výrazne horší výsledok, ako sa očakávalo.
V prípade, že by vektorová vakcína napokon uspela a začne putovať svetom, mierne to skomplikuje využívanie adenevírusových vektorov pre ďalšie typy vakcín, keďže veľka časť ľudskej populácie bude mať po imunizácii protilátky. Riešením môžu byť iné vírusové nosiče, ktoré sú v procese vývoja.
e – Domáca výroba patogénnych bielkovín
Všetky predchádzajúce vakcíny využívajú rovnaké princípy ako samotné patogény, snažia sa do tela dostať samotného páchateľa, alebo aspoň jej bielkovinové zložky. V ostatných rokoch sa začala hľadať nová cesta, ktorá prináša rýchle riešenia a jednoduchú výrobu. Vakcíny pozostávajúce z genetickej informácie patogénu, či už RNA alebo DNA, slúžia ako recept podľa ktorého dokážu ľudské bunky produkovať bielkoviny pochádzajúce z nebezpečného patogénu.
DNA vakcíny sa potrebujú dostať do jadra bunky, čo si vyžaduje používať pomerne vysoké množstvo DNA a špeciálne technológie, ktoré pomáhajú transportovať genetickú informáciu na miesto určenia. V prípade RNA vakcíny je to podstatne jednoduchšie, všetko sa odohráva v cytoplazme ľudskej bunky. Po podaní vakcíny, sa RNA dostane do svalových a imunitných buniek, kde sa zapojí do výrobného procesu. Bunky okrem vlastných komponentov vyrábajú aj bielkovinové časti vírusu podľa dodanej predlohy.
Dlhé roky boli RNA vakcíny v úzadí, ich najväčšou slabinou bola krátka životnosť. RNA sa pomerne rýchlo degraduje, enzýmy štiepiace RNA sú všade prítomné. Nové technológie však priniesli zaujímavý prístup, RNA sa obaľuje do nanočastíc, ktoré ich chránia pred predčasným zničením. Výhodou tohto prístupu je aj jednoduchší prestup do buniek. Napriek tomu ich skladovanie a transport si vyžaduje veľmi nízke teploty (-20 až -80 °C), čo výrazne komplikuje ich distribúciu.
Keďže RNA nemajú ambíciu vstupovať do jadra buniek, nestávajú sa súčasťou nášho genetického dedičstva. Do tela sa nepodáva celá genetická informácia vírusu, iba krátka časť zodpovedná za výrobu vybranej bielkoviny. RNA vakcíny nemenia ľudskú povahu, ich pole pôsobnosti je predovšetkým v mieste vpichu, nepotulujú sa bezcieľne po ľudskom tele a nehľadajú svoje uplatnenie v riadiacich funkciách ľudského mozgu.
RNA vakcíny uspeli až v roku 2020, keď sa presadili v veľkej konkurencii a boli schválené na imunizáciu ľudí proti covid-19. Americká farmaceutická spoločnosť Pfizer (v spolupráci s nemeckou biotech firmou BioNtech) a biotechnologická firma Moderna zrealizovali vývoj, výrobu a testovanie v rekordne krátkom čase. Nezodpovedaná zostala jedna dôležitá otázka, ako dlho nás bude chrániť RNA imunizácia pred ochorením.
RNA vakcíny sú príkladom vynaliezavosti a vedeckej kreativity, ich schválením sa odštartovala nová éra vo vývoji vakcín. O tom, či sa im podarí vyriešiť súčasnú pandemickú situáciu, sa dozvieme až nasledujúce mesiace. V každom prípade sa budú hlásiť o slovo aj ďalší kandidáti, ktorí ponúknu odlišné koncepty riešenia. Aj v prípade covid-19 môže platiť, že prví na štarte nemusia byť vždy víťazmi, napriek tomu dnes jednoznačne môžeme povedať, že nebudú nikdy medzi porazenými.