dvojnásobná vražda prebudila Slovensko, ale nie celé. Toho zaspatého Slovenska je stále viac ako polovica – 60 percent oprávnených voličov sa neunúvalo k druhému kolu volieb, 17 percent volilo kandidáta mafiánskeho štátu. Pred piatimi rokmi bolo v druhom kole voličov mafie a nevoličov spolu 70 percent, teraz ich bolo o sedem percent viac. Neradostný trend.
Ešte viac než čísla o nás povedali slová. Napríklad slová istého Martina Daňa o Mariánovi Kočnerovi: „Musím mu dať za pravdu, že to, čo hovoril o tých novinároch, že to sa potvrdzuje doslova.” Daňo to povedal mesiac po vražde novinára, Kočner je dnes obvinený z objednávky tej vraždy. Napriek tomu sa Daňo stal prezidentským kandidátom, vďaka podpisom poslancov strany Sme rodina a poslancov vládnych strán Smer, SNS a Most (plus nezaradených poslancov, hlasujúcich s koalíciou).
Daňo nakoniec získal v prvom kole len pol percenta hlasov, takže jeho prípad hovorí viac o poslancoch než o voličoch. Ale nebol jediný, kto sa prezentoval svojským postojom k pamiatke Jána Kuciaka. Maroš Šefčovič sa nechal podporiť Milošom Zemanom, ktorý Vladimírovi Putinovi v máji 2017 povedal: „Novinářů je zbytečně moc, bylo by třeba je likvidovat.“ A tohto Šefčoviča volilo v prvom kole takmer pol milióna ľudí, v druhom kole dokonca trištvrte milióna. Neslušné Slovensko má ešte stále masovú podporu. A to sme zatiaľ nehovorili o kandidátoch, ktorí sa umiestnili medzi Šefčovičom a Daňom.
šašovia a monštrá
Pomerne blízko k Daňovi skončili tri postavy ako vystrihnuté zo zlých komédií. Dvom z nich – Eduardovi Chmelárovi a maďarskému politikovi, ktorého meno si onedlho bude už len málokto pamätať – sme v tomto texte venovali presne o jednu vetu viac, než by si zaslúžili. Tretí však stojí za krátky komentár. Milan Krajniak je taká politická anomália, že sa pri ňom oplatí na chvíľku zastaviť. Konzervatívny politik v strane človeka, ktorý má desať detí s deviatimi ženami – to ani nie je politická anomália, to je čierny humor najhrubšieho zrna. Celá táto strana, ktorej majiteľ a predseda má vlastný hárem a zároveň bojuje proti islamu, je v podstate jedným kolosálnym kanadským žartom. Problém je, že smiešnu stranu a jej prezidentského kandidáta nevolia ľudia z recesie. Volia ich ako reálnu politickú stranu a ako skutočného prezidentského kandidáta. Neradostné konštatovanie.
Pomerne blízko k Šefčovičovi skončili dve postavy ako vystrihnuté z béčkových hororov. Štefan Harabin je klasická príšera, ktorá sa tvári ako u-ša-tý de-duš-ko, ale pod touto maskou sa skrýva strašidelné zlo (s podporou Mariána Kuffu). Marián Kotleba je čistý neonacista, ktorého mnohí volia z démonicky rafinovaného dôvodu: lebo nie je neonacista. Harabinovi voliči volia v Harabinovi HZDS, Kotlebovi voliči volia v Kotlebovi HSĽS. Spolu ich je viac ako pol milióna.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.