Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hrozba stále trvá

.štefan Hríb .slovensko .diskusia

Tento týždeň by mal parlament navoliť niekoľko kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých bude ešte vyberať prezident Andrej Kiska. Bude mať vôbec z čoho vyberať? Diskutujú poslanec Ondrej Dostál, Kamil Baraník z katedry ústavného práva a Juraj Šeliga.

Hrozba stále trvá BRANISLAV BIBEL/SITA

takéto verejné a rozsiahle vypočutia na kandidátov na Ústavný súd ešte neboli. Existujú dva pohľady. Jeden, že je dobré, že také niečo bolo. Druhý, že to bolo aj tak povrchné, o triviálnostiach a nemalo to význam. K čomu sa prikláňate vy?

Juraj Šeliga: Podľa mňa to malo veľký význam. Je to začiatok. Áno, tie híringy mohli byť dlhšie, v princípe to vychádzalo na jedného kandidáta či kandidátku osemdesiat či deväťdesiat minút v priemere, možno menej. Ale je to cesta. Keď sme naposledy volili sudcov ÚS, Ústavnoprávny výbor bol schopný vypočuť azda siedmich kandidátov počas hodiny a pol. Bolo to veľmi formálne. Teraz to trvalo tri dni, z toho dva do nočných hodín. Verejnosť to sledovala a je to veľký posun. Možno nabudúce, keď budeme voliť sudcov, bude na jedného kandidáta aj pol dňa. V tom je to posun vpred.

Kamil Baraník: Tiež si myslím, že híringy boli veľmi pozitívnym krokom. Bola to verejná hodina ústavného práva, a to nielen pre odborníkov, ale predovšetkým pre celú spoločnosť. Súčasne to bol priestor pre jednotlivých kandidátov pre to, aby sa vyjadrili k otázkam, ktoré v spoločnosti vzbudzujú pochybnosti. Mohli sa k nim vyjadriť a tým ustáť alebo neustáť tlak vypočúvania. Druhá dôležitá vec, prečo bolo vypočutie dôležité, bolo poukázanie na to, že niektorí kandidáti pomerne jasne preukázali, že na túto pozíciu po odbornej stránke vôbec nemajú. Verím, že minimálne polovica ďalších kandidátov, ktorí mali práve z vypočutia pred celým národom oprávnené obavy, sa radšej ani neprihlásila. To vyfiltrovalo nevhodných kandidátov. Verejnosť mala transparentnú možnosť vidieť, kto sa o post sudcu ÚS uchádza.

Ondrej Dostál: Som jednoznačne presvedčený, že bolo dobré, že také vypočutie prebehlo. Je to krok dobrým smerom, dobré opatrenie, ktoré by sa možno ešte dalo vylepšiť, ale určite aj v tejto podobe umožňuje urobiť si názor o kandidátoch poslancom, ktorí ich budú voliť, odbornej verejnosti, ktorá môže posudzovať, kto sa uchádza o tento post, ale aj širokej verejnosti, ktorá to sledovala možno aj vďaka tomu, že sa tam rozvírila kauza okolo Roberta Fica. No viem, že ľudia sledovali aj iných kandidátov a malo to význam, lebo pri tých slabých sa väčšinou odhalilo, že sú slabí, nedokázali presvedčivo odpovedať na niektoré otázky, na ktoré by mal uchádzač o post ústavného sudcu vedieť súvisle odpovedať aj o polnoci, keď ho zobudia. 

25. január 2019: Kandidát na sudcu Ústavného súdu Radoslav Procházka počas vypočúvania pred výborom NR SR.MARKO ERD/PETIT PRESS/PROFIMEDIA25. január 2019: Kandidát na sudcu Ústavného súdu Radoslav Procházka počas vypočúvania pred výborom NR SR.

prial by som si, aby sme na Slovensku mali aj v oblasti Ústavy a ústavného práva nejakú úroveň. Keď čítam západné diskusie na túto tému, tak je to úroveň náročná. Toto u nás som za dobrú úroveň nepovažoval. Vy?

Baraník: Otázkou je, čo sa pod tým myslí? Kvalita či nekvalita? To je veľmi subjektívna vec. Z tohto hľadiska sa často kládli tzv. absolútne otázky a na ne  boli občas dávané absolútne odpovede. Teda buď áno alebo nie. To však vonkoncom nemusí znamenať ako prípadný sudca rozhodne o danej veci v konkrétnom prípade. Do úvahy sa pritom budú musieť zobrať konkrétne špecifiká daného prípadu. Otázky a odpovede typu som za to, alebo som proti tomu až tak veľa pre budúci výsledok nenapovedajú.

Šeliga: Tieto typy otázok podľa mňa poskytujú priestor aj na to, aby kandidát niečím „zahviezdil“. Iste, verejnosť sa v tom môže stratiť, keď ide o otázky o materiálnom jadre. Ale videli sme, ako ÚS rozhodol, že časť ústavného zákona je v rozpore s Ústavou. A tam súd začal argumentovať materiálnym jadrom, ktoré u nás nie je explicitne uvedené. Tá diskusia možno nie je taká intenzívna alebo na takej úrovni ako v západných krajinách, no to neznamená, že sa nedeje. Podľa mňa niektorí kandidáti sa týchto otázok veľmi dobre zhostili. 

skúsenosť za posledných tridsať rokov je, že pre väčšinu v parlamente, aká je u nás dnes, je kvalita uchádzačov na akýkoľvek post irelevantná. Môžete urobiť aj vynikajúce vypočúvanie, no parlament si zvolí iných, lebo sú mu bližší. Z tohto hľadiska to malo zmysel?

Dostál: Malo. Lebo aspoň sa ukázalo, že ak si parlament zvolí uchádzačov, ktorí na vypočúvaní pohoreli a ukázali sa ako slabí alebo takí, ktorí nedokázali adekvátne zareagovať na pochybnosti o ich minulosti, tak bude zjavné, že je to čisto politické rozhodnutie a že síce vládna koalícia súhlasila s tým, že sa nastavia nejaké pravidlá výberu kandidátov na ústavných sudcov, ale je to čisto formálne.

existuje medzi vami poslancami nejaká nádej, dohoda, koho voliť nebudete a koho áno na základe tých vypočúvaní?

Dostál: Nechcem sa veľmi vyjadrovať ku konkrétnym menám, aby som nedával bozky smrti. Ale vnímal som, že napríklad Peter Straka, sudca, ktorý sa venuje spotrebiteľským témam, zapôsobil na prítomných poslancov a informácie o ňom boli už aj predtým pozitívne. No myslím, že urobil taký dojem, že ak sa koalícia nebude rozhodovať iba spôsobom, že tam dosadíme iba svojich, ktorých sme nominovali, ale budú brať do úvahy aj odbornosť, tak on by mohol mať veľké šance. 

Šeliga: Tá otázka o politike a o tom,  kto a ako rozhodne, by znamenala, že niekoho sme si zvolili a počkajme si do ďalších volieb, lebo všetko ostatné je len politika. Súhlasím s tým, čo povedal Ondrej Dostál, že tam boli uchádzači, ktorí totálne vybuchli pri rôznych základných odborných otázkach, čo ich úplne diskvalifikovalo. Potom, samozrejme, je otázka aj to, čo si verejnosť najviac všímala, a to, či Robert Fico vôbec spĺňa požadovanú prax. 23. január 2019: Štátna tajomníčka Monika Jankovská ako kandidátka na sudkyňu Ústavného súdu pred výborom.MARKO ERD/PETIT PRESS/PROFIMEDIA23. január 2019: Štátna tajomníčka Monika Jankovská ako kandidátka na sudkyňu Ústavného súdu pred výborom.

máte teda nádej, že koalícia zohľadní kvalitu vypočúvaných kandidátov?

Baraník: V prvom rade je to podľa mňa príležitosť pre to, aby bola pri výbere zabezpečená lepšia kontrola. Keď počujeme, ako o ťažkých otázkach odpovedajú jednotliví kandidáti verejne, ide o niečo úplne iné ako v čase, keď boli vypočúvaní za zatvorenými dverami. Ťažko sme vtedy mohli konštatovať, že konkrétny kandidát je neschopný, resp., že netuší, čo je náplň práce ústavného súdu. Teraz to mali preveriť verejné otázky, často aj pomerne nepríjemné. Z toho hľadiska verejné vypočutie splnilo svoj účel. V konečnom dôsledku to verejnosti dáva možnosť si spraviť obraz o kandidátoch, ktorí budú navrhnutí. Na základe tejto zvýšenej transparentnosti verejnosť môže aj tieto dôležité rozhodnutia politikov premietnuť do svojho rozhodovania v ďalších voľbách. Politici teraz musia, na rozdiel od minulosti, brať do úvahy aj tento faktor verejného tlaku.

Šeliga: Volíme 18 kandidátov zo 40 kandidátov. A podľa mňa aj tieto verejné vypočúvania ukázali, že keby už dnes vládna koalícia chcela, vie zvoliť aj 18 dobrých kandidátov. To sa dá zistiť bez ohľadu na to, či sú ľavicovo, alebo pravicovo orientovaní. Toto podľa mňa politikom vyráža karty z rúk. Viem, že sa napriek tomu zachovajú tak, ako chcú, ale už nemôžu povedať, že nemali 18 kvalitných a musia urobiť ďalšie kolá.

keď sa schyľovalo k tejto zmene zákona, Fico hovoril, že zvoliť 18 kandidátov je náročné, že znalosť angličtiny ich diskvalifikuje a podobne. Inými slovami, nevyjadril veľkú dôveru v kvalitu našich kandidátov na ÚS. Nakoľko sa tieto Ficove kuvičie hlasy naplnili?

Dostál: Vedel by som si vybrať 18 kandidátov, ktorých by som volil. Ako prezident by som si určite vedel vybrať azda až 11 kandidátov, ktorých pozíciu na ÚS by som považoval za veľmi veľký posun v tom, ako doteraz ÚS fungoval a bol by som spokojný. Rovnako si viem predstaviť aj osemnástku, z ktorej sa inak ako hrôzostrašne vybrať nedá.

čiže chceš povedať, že z tých 40 bola približne polovica kvalitných a polovica nekvalitných?

Dostál: Približne polovica, alebo o niečo menej ako polovica vo mne vzbudzovala obavy z hľadiska ich doterajšieho pôsobenia, alebo ich názorov či odbornej kompetencie. A približne polovica je taká, že ich síce považujem nie všetkých za úplne špičkových, ale povedzme, že sú voliteľní a keby takých dostal prezident na výber, tak by si isto vybral bez toho, aby riešil dilemy, že musí vymenovať niekoho nekompetentného alebo niekoho, kto má na krku vážne kauzy.25. január 2019: Súdny poradca Ján Štiavnický počas vypočúvania ako kandidát pred Ústavnoprávnym výborom.BRANISLAV BIBEL/SITA25. január 2019: Súdny poradca Ján Štiavnický počas vypočúvania ako kandidát pred Ústavnoprávnym výborom.

Baraník: Myslím, že 18 kandidátov by som v zozname našiel. Kvality u nich sú odlišné. Predsa len ide o ľudí venujúcich sa rôznym oblastiam práva. Myslím si však, že vyskladať osemnástku by pre Národnú radu SR nemal byť problém. 

Šeliga: Aj ja si myslím, že sú tam osemnásti takí, ktorí sú pokojne zvoliteľní. Mne vyšlo číslo 13. Trinásť takých, ktorých by bolo dobré vymenovať. Navyše dodám, že sme sa rozprávali s viacerými špičkovými právnikmi a pýtali sa ich, prečo aj oni nekandidujú. Povedali, že preto, lebo je tu teraz táto vládna koalícia. Vnímali to tak, že keby to naozaj bola len súčasť vedomostí, kompetentnosti a schopností ukázať, že taký človek má charakterové aj odborné znalosti, kandidátov by sa zrejme prihlásilo viac. 

Baraník: Už dlho pred začiatkom procesu bolo možné zaznamenať „strašenie“ rôznych politikov o tom, že nebude ani len možné nazbierať dostatočný počet vhodných uchádzačov. Myslím si však, že to boli neprimerané obavy a možno aj snahy o ospravedlňovanie potenciálneho nekvalitného obsadenia ÚS.  Myslím si, že pri súčasnom zozname vieme nájsť dobrých deväť sudcov. Otázkou však zostáva, či o to bude aj záujem.

ak približne polovica je kvalitná, tak tá druhá je logicky nekvalitná. Ale aj tú niekto navrhol? Čo to o tých inštitúciách vypovedá? Kto ich navrhol?

Dostál: Niektorých navrhla napríklad Notárska alebo Exekútorská komora. V nich sú právnici, ktorí majú nespornú právnickú prax a možno sú aj dobrí notári či exekútori. No nemajú skúsenosť s ústavným právom, takže je otázne, na základe čoho by mali byť pokladaní za dobrých kandidátov na ústavných sudcov. Ale i medzi nominantmi týchto komôr boli takí, čo mali rozhľad aj v ústavnom práve. 

to však znamená, že zlých kandidátov navrhovali viaceré inštitúcie. Prečo? 

Baraník: Je to možné paralelne prirovnať k prezidentským voľbám. Jednotlivé profesné komory pravdepodobne nechceli potenciálnym kandidátom brániť ísť do nominačného procesu. To znamená, že navrhovatelia svoju úlohu nepovažovali za filtračnú, čo je určite chyba.

Dostál: Niektorí sudcovia dostali otázku, prečo Harabina kedysi navrhli za predsedu Najvyššieho súdu. Argumentovali tým, že mu chceli dať šancu, aby sa ukázal. 

24. január 2019: Koaličný poslanec a kandidát Peter Kresák odpovedá na otázky svojich kolegov počas vypočúvania.JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIA24. január 2019: Koaličný poslanec a kandidát Peter Kresák odpovedá na otázky svojich kolegov počas vypočúvania.

ale to je alibizmus, nie?

Šeliga: Samozrejme.

kto navrhol sudcu Sopoligu a pani Jankovskú?

Šeliga: Pani Jankovskú navrhla predsedníčka súdnej rady a Sopoligu Čižnár. To ma prekvapilo. Pán Sopoliga je aj v týchto kruhoch známy svojím pôsobením. Neviem, prečo ho generálny prokurátor navrhol. Ja by som to neurobil, no do hlavy generálneho prokurátora nevidím. Pri Jankovskej je motivácia politická. Chceli tam mať človeka, ktorý ich potlačí. 

a to má byť šéfka súdnej rady nejaká smeráčka?

Šeliga: To netvrdím, ale určite sú spolu s ministerstvom v nejakej interakcii, takže by som to videl takto. Tiež neviem, čo na to povedala pani Praženková, a prečo ju navrhla. 

Dostál: Pani Jankovská chcela kandidovať aj do súdnej rady, je to sudkyňa. Názorovo to môže byť jeden svet, táto nominácia však neprekvapuje. Skôr ma naozaj prekvapila nominácia pána Sopoligu pánom Čižnárom. 

kto z tých sudcov bol podľa vás najlepší?

Šeliga: To sú tie bozky smrti, ktoré nechceme dávať, no veľmi dobrý bol sudca Straka, sudca Šorl a sudca Štiavnický. 

kto sú títo ľudia? Pre mňa sú úplne neznámi.

Šeliga: Sudca Straka je legenda ochrany spotrebiteľa na Slovensku. Robí veľa dobrej roboty tým, ako nastavuje judikatúru v otázkach ochrany spotrebiteľského práva. Sudca Šorl je civilista, ktorý vedie Okresný súd v Prievidzi, a ten súd si v štatistikách vedie veľmi dobre, má bohatú publikačnú činnosť a pre mňa je ukážkou zaujímavého myslenia. Doktor Štiavnický je poradcom sudcu Meszárosza na Ústavnom súde, je to výborný ústavný teoretik. 

Baraník: Osobne som nepoznal až toľkých a niektorí ma naozaj milo prekvapili. Tiež poznám Petra Straku. Na neho som mal zo všetkých strán vždy len pozitívne reakcie. Každý kto ho pozná povie, že je dobrý človek. Keby sme mali na Ústavnom súde trinásť Petrov Strakov, tak môžem každý deň pokojne spávať.

Dostál: Ja naozaj nemôžem ani nechcem rozdávať bozky smrti, lebo keď opozičný politik povie, že toto sú dobrí kandidáti, tak aj keby koalícia zauvažovala, že takých by podporila, už len preto to sotva urobí. 

ale keby si mal povedať troch, tak tí traja by sa našli?

Dostál: Je to mix. Nepoznal som všetkých uchádzačov. Petra Straku som spomínal predtým, tak dúfam, že on je ten typ, pri ktorom by prípadná podpora opozície nemusela znamenať, že príde o podporu koalície. To hovorím ako človek, ktorý nie je vyhranený, že treba rozširovať práva spotrebiteľov. Ako pravičiar som skôr za to, aby sa aj tu tieto vzťahy nechali čo najvoľnejšie, no presvedčil ma svojou kompetentnosťou aj svojou morálnou integritou. 

23. január 2019: Členovia Ústavnoprávneho výboru Alojz Baránik, Ondrej Dostál, Tibor Bernaťák a Róbert Madej.BRANISLAV BIBEL/SITA23. január 2019: Členovia Ústavnoprávneho výboru Alojz Baránik, Ondrej Dostál, Tibor Bernaťák a Róbert Madej.

z tých, ktorí mne napadnú a ktorí boli známi odborníci, čo sa venujú ústavnému právu, boli Kresák, Drgonec a Procházka. Všetci traja sú pre mňa kontroverzní, no povedzte mi, ako obstáli z vášho pohľadu? Začnime Kresákom.

Šeliga: Poslanec Kresák je nepochybne odborník na ústavné právo. Ľudia ho stále vnímajú ako človeka, ktorý je expertom, no ja osobne som aj počas tých marcových udalostí čakal, že Peter Kresák nebude viac hlasovať s vládnou koalíciou a že sa stiahne. Toto bola pre mňa akoby jeho skúška. Teraz stojí pred druhou ťažkou úlohou. Andrej Danko sa ako predseda parlamentu rozhodol vymyslieť pravidlo, že vráti Ústavnoprávnemu výboru opäť na prerokovanie poslanca Fica, no a Peter Kresák predtým povedal, že on nebude v tejto veci hlasovať. A potom sa vzdal členstva vo výbore. Tá politická otázka je, že Kresák tam mohol ísť a hlasovať, no zároveň by to znamenalo, že by sa musel vzdať kandidatúry. Toto sa vo mne bije. Sú to politické otázky, nie odborné. Mohol to urobiť a neurobil to. Nepochybne má odborné znalosti a mohol by byť dobrým ústavným sudcom, len pre mňa je tam tento problém. 

Baraník: Čo sa týka výstupu a odbornosti, za mňa Peter Kresák určite áno. Samozrejme, že v súvislosti s jeho osobou treba do úvahy vziať aj kariéru v politike. Politická história určite vplýva na zvažovanie o jeho osobe, tomu rozumiem. Podľa mňa však určite patrí na Ústavný súd.  

Dostál: Všetci tí traja, ktorých si menoval, svojím spôsobom vyčnievajú z hľadiska svojej odbornosti, erudície aj verejnej známosti. Všetci traja mali zaujímavé vystúpenia, všetci traja iným spôsobom. Petra Kresáka nemám potrebu vnímať prostredníctvom jeho vystúpenia, pretože s ním sedím tri roky vo výbore a mám možnosť sledovať spôsob jeho uvažovania. Viem, že keď sa vyjadrí k nejakému zákonu, tak to má hlavu aj pätu, no aj to, že sa správa ako koaličný politik, ktorý má pochybnosti o tom, či ide koalícia vždy správnym smerom. A napriek tomu ostáva jej súčasťou.

čo z toho vyplýva pre tvoje hlasovanie?

Dostál: Ostáva tam táto dilema a budem ju musieť ešte nejako vyriešiť. 

máš ju vyriešenú?

Dostál: V tejto chvíli áno, ale to sa ešte môže do hlasovania zmeniť. 

čo hovoríte na docenta Drgonca?

Šeliga: Drgonec je stálica slovenského ústavného práva. Bol v politike, ale dávno. Uňho nevnímam pochybnosť, že by bol tak napojený na politiku, že by sa niekomu mohol javiť ako zaujatý. Nemám k nemu nijakú výhradu. 

Baraník: Čo sa týka odbornosti Jána Drgonca, tak je pravdepodobnejšie najlepšie pripravený zo všetkých kandidátov. Predpokladám, že v oblasti ústavného práva napísal toľko publikácii ako všetci ostatní kandidáti spolu. Dlhodobo na národnej úrovni posúval vedu ústavného práva vpred. Čo sa týka politiky, tak si nemyslím, že pri ňom existuje pochybnosť, že by mohol byť týmto ovplyvniteľný. Každý kto ho pozná vie, že si ide svojou cestou a nikto mu do toho nebude skákať. On povie nie hocikomu. 

Dostál: O odbornosti tu naozaj niet pochýb. Vystúpil s prehľadom a takto nejako by mal vyzerať ústavný sudca, a ani ja by som sa nejakej závislosti v jeho prípade neobával. 

23. január 2019: Kandidát na post Ústavného sudcu Robert Fico počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom NR SR.JOZEF JAKUBČO/PETIT PRESS/PROFIMEDIA23. január 2019: Kandidát na post Ústavného sudcu Robert Fico počas vypočutia Ústavnoprávnym výborom NR SR.

radoslav Procházka?

Šeliga: Docent Procházka je pre mňa jeden z najlepších ústavných právnikov na Slovensku. Jeho spisba slúži ako základ či už pre ústavné sťažnosti, alebo na formovanie diskurzu. Pri jeho vystúpení bolo zaujímavé, že si na sebe nesie biľag politiky. Vymedzil to cez optiku toho, že v ústavnom práve nikdy nemenil svoj názor. Je otázka, či to zafungovalo v očiach verejnosti. Viem si ho predstaviť ako sudcu Ústavného súdu, no je otázne, či bol dostatočne dlho preč z politiky alebo nie. 

keď kandidoval do všeobecného súdu Európskej únie, neprijali ho tam s odôvodnením, že na to nemá povahové, respektíve charakterové vlastnosti. Keď na to nemá tam, môže na to mať u nás?

Šeliga: Miešajú sa tu dve veci: jedna je tá akademická, druhá osobnostná. To, že Rado Procházka nejako vystupoval na verejnosti, to všetci vieme. Napriek tejto dileme by som mu dal šancu a verím, že by ma nesklamal. Jeho odbornosť to prevyšuje. Vidím tam stále aj to morálne riziko a aj chápem iných, prečo to tak vidia, no keby som sa mal teraz rozhodnúť, tak by som ho tam dal. 

Baraník: Docenta Procházku osobne nepoznám, no z akademickej spisby môžem potvrdiť, že ide o špičku. Je za horizontom väčšiny ľudí, ktorí sa ústavnému právu na Slovensku venujú. Politické konotácie nepochybne zohrali kľúčovú úlohu pri jeho predchádzajúcej nominácii na Všeobecný súd EÚ. V tomto ohľade je dôležité uvedomiť si, že Európska únia pôsobí na inej úrovni legitimity ako národné inštitúcie. Pri dôležitých rozhodnutiach EÚ môže byť každá pochybnosť o sudcoch veľmi silno odsudzovaná na úrovni jednotlivých členských štátoch. Súdny aparát EÚ má z čoho vyberať a veľmi silno sa snaží zamedziť akémukoľvek náznaku pochybnosti jej legitimity.

Dostál: Pri Radovi Procházkovi je najväčší rozpor medzi jeho nespochybniteľnou odbornosťou a morálnymi pochybeniami súvisiacimi s jeho politickým pôsobením. Spýtal som sa ho, čo pokladá za dôležitejšie, či odbornosť alebo morálnu integritu. Vo svojom vystúpení sa snažil oddeliť svoju integritu právnika od integrity politika. Priznal, že ako politik dopadol neslávne, no snažil sa obhájiť, že v právnych názoroch si zachovával svoj názor. Ak by Ústavný súd rozhodoval iba o abstraktných veciach, kde nie sú konkrétne záujmy, tak Rado Procházka by bol nesporne výborný, ale tie pochybnosti vyplývajúce z jeho politického pôsobenia sa prenášajú do pochybností o tom, ako by rozhodoval v kauzách, ktoré by neboli až také sledované, no mohol by tam byť nejaký konkrétny tlak či pokušenie. 

nevyzerá to na nejakú celoparlamentnú dohodu na dobrých kandidátoch, ale bude hľadanie dohody najprv v koalícii a potom možno v časti opozície. Čo z toho podľa vás vyplýva pre zloženie Ústavného súdu?

Šeliga: Už dnes tam máme osemnásť mien, z ktorých vyberať si by bola nočná mora, hoci koalícia tiež nie je jednoliata. Je tam Smer, je tam SNS a je tam Most. Tu sa podľa mňa všetky oči upierajú na Most. Treba im dať nejaký kredit, že keď chcú, tak sa vedia postaviť za správnu vec. Od toho bude potom závisieť, ako koalícia navolí alebo nenavolí. Predpokladať sa to však nedá. Jedno zo systémových opatrení, na ktoré vie Most zatlačiť, je verejná voľba. Aspoň tak, že v prvom kole budú voliť verejne, nech si potom nesú politickú zodpovednosť  za to, koho navolili na Ústavný súd. Ak to bude verejná voľba a ak v Moste zostali zvyšky svedomia, tak to nebude úplné fiasko. 

Dostál: Koalícia má reálne väčšinu, aj keď Kresák s Ficom nebudú hlasovať. Pokiaľ ide o Most, dlhodobá skúsenosť je taká, že nakoniec sa s ním Smer a SNS dohodnú a Most zahlasuje tak, ako potrebuje vládna väčšina. Nemám veľkú vieru v to, že by sa Most začal správať v tejto veci viac nezávisle. Uvidíme to už na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru, kde bola namiesto Petra Kresáka zvolená Irén Sarkózy a budeme sa baviť o tom, či Fico spĺňa, alebo nespĺňa predpoklady. Uvidíme teda, či iba zdvihne ruku, alebo bude mať aj nejaké argumenty. To veľa napovie o tom, ako sa budú poslanci Mostu správať pri hlasovaní v pléne. Treba si uvedomiť, že väčšinu má nielen oficiálna koalícia Smer, SNS a Most, ale aj neformálna zostava Smer, SNS a kotlebovci. 

panovala tu hrozba, že keď voľba ústavných sudcov dopadne zle, tak sa tu na dvanásť rokov môže zablokovať elementárna spravodlivosť. Je táto hrozba menšia, rovnaká alebo väčšia, než sa nám zdala pred pol rokom? 

Dostál: Z môjho pohľadu rovnaká. Teraz mám skôr dojem, že nie je všetko také koordinované. Myslel som si, že tam bude osemnásť kandidátov, ktorí sú prepojení so stranami vládnej koalície, tých si zvolia a prezident z nich bude musieť vymenovať. Môže to dopadnúť veľmi zle, no z ponúkanej zostavy by sa dalo vybrať aj pomerne dobre.  

Šeliga: Tá hrozba je stále rovnaká a ťahá sa od začiatku volebného obdobia, keď bola v programovom vyhlásení vlády napísaná zmena spôsobu voľby ústavných sudcov. Nie je to úplne šťastná voľba, no dúfam, že tak ako nás v 90. rokoch prekvapil Michal Kováč, tak nás prekvapia niektorí kandidáti aj teraz. Chcem veriť, že to nebude úplná katastrofa. 

 

Ondrej Dostál 

Narodil sa v roku 1971. Vyštudoval sociológiu a neskôr právo. Pracoval ako vnútropolitický komentátor denníka SME a vedúci politického a tlačového oddelenia Hlavnej kancelárie Demokratickej strany. V roku 2001 bol jedným zo zakladajúcich členov Občianskej konzervatívnej strany. Od roku 2012 je jej predsedom. Člen Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a overovateľ Ústavnoprávneho výboru NR SR. Jeden z najaktívnejších poslancov NR SR v súčasnom volebnom období.

Juraj Šeliga

Narodil sa v roku 1989. Pochádza z obce Hruštín na Orave. Bol doktorandom na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Venoval sa teórii práva a ústavnému právu. Je absolventom Kolégia Antona Neuwirtha a John Jay Institute vo Filadelfii.  V minulosti pôsobil v iniciatíve Pamätaj za záchranu ÚPN. Od februára 2018 je spolu s Karolínou Farskou jedným z lídrov iniciatívy Za Slušné Slovensko. 

Kamil Baraník

Je ústavný právnik a zástupca vedúceho Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Právo vyštudoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, doktorát si neskôr dokončil na právnickej fakulte Univerzity Komenského. Okrem toho študoval aj v Bergene, či na Michiganskej Univerzite, kde získal titul Master of Law. Iba nedávno sa vrátil z výskumného pobytu vo Francúzsku.

 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite