opatrný šok, lebo ako vieme, Nemci nie sú dvakrát známi prejavovaním silných emócií. Zaznelo híknutie, kdesi za mojím chrbtom nahnevané šepotanie. Na obrazovke prebiehali povolebné bujaré oslavy v sídle rakúskych ľudovcov (ÖVP), oveľa autentickejšie ako u slobodných (FPÖ), ktorí boli v tom čase ešte na druhom mieste vo výsledku parlamentných volieb (nakoniec skončili tretí). Smutno bolo len u sociálnych demokratov (SPÖ) kancelára Kerna, ktorí z politického Olympu expresne zostúpili do najtmavšieho údolia.
Prečo šok? Prítomná spoločnosť je predsa bytostne spojená s konzervatívnou koalíciou CDU/CSU, no a ÖVP bola vždy partnerskou (a oddane poslušnou) stranou tábora štvornásobnej kancelárky Angely Merkelovej. V Rakúsku tentoraz nekandidovali nudní ľudovci so svojou čiernou farbou a politickými lídrami poslušne stúpajúcimi po kariérnom rebríčku. A ani ÖVP už nepripomínala tú stranu, ktorá so železnou pravidelnosťou končila v nerovných vládnych manželstvách so silnejšími sociálnymi demokratmi.
Ľudovci naposledy vládli po roku 2000 s kancelárom Schusselom a slobodnými Jörga Haidera. A teraz sa zrejme chystá repete tejto koalície, a to je jedna príčina šoku konzervatívneho tábora. Rakúska ÖVP má za sebou ťažké desaťročie, od roku 2007 robila „podržtašku“ červeným, a to je priveľa aj na dobre zavedený podnik. Keď sa vlani v prezidentských voľbách kandidát ľudovcov prepadol na potupné piate miesto, škatule sa náhle a prekvapivo rozhýbali.
„Vidíme príklad zvládnutej generačnej zmeny, ktorá zrejme otrasie rodinou tradičných konzervatívnych strán boriacich sa s existenčnou krízou.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.