nejaký čas ste boli politicky aktívny aj na Slovensku, písali ste úspešné blogy a kandidovali za SaS, ako ste sa ocitli vAfD?
V roku 2014 som kandidoval do Európskeho parlamentu na kandidátke SaS ako nezávislý. Navyše ako nemecký občan. Vtedy mi Richard Sulík povedal, že to je jediná možnosť, ako môžem na Slovensku ako občan EÚ kandidovať. V SaS som bol preto, lebo som bol bloger a podľa Richarda som písal najlepšie blogy na Slovensku. (Smiech.) Bola to pre mňa výborná skúsenosť, robil som na Slovensku tri mesiace kampaň a prejazdil som vtedy 16-tisíc kilometrov.
ako ste sa zo SaS dostali k AfD?
Bol som šestnásť rokov členom CSU. Prvýkrát som zažil pocit, že už neviem prijať politiku CSU, keď nastala záchrana Grécka. Na Slovensku na tom v tom čase padla aj vláda. Vtedy som sa so zaťatými zubami ešte pridal k žalobe proti pomoci na Ústavnom súde. To bolo pred vznikom AfD v roku 2012. Potom prišla nešťastná politika Merkelovej s otvorením hraníc, prichádzali sem ľudia bez dokladov, bez identifikácie, bez kontroly. Povedal som si, že takúto politiku už nemôžem podporovať. Na protest som z CSU vystúpil. Zaujímal som sa o politiku, ako hoby som vyštudoval politológiu popri zamestnaní a obzeral som sa po strane, ktorá má normálny pohľad na politiku, lebo kresťanské strany CSU a CDU sa otočili veľmi doľava.
takže vy sa cítite kresťanským demokratom?
Ja som konzervatívny človek, preto mi to Merkelovej otočenie doľava veľmi vadilo. Ona prebrala všetky témy od socialistov, od zelených, či je to manželstvo pre všetkých alebo zrušenie jadrových elektrární, ktoré sa udialo z jej vôle a bez diskusií v parlamente. Začal som teda chodiť na podujatia AfD, pozeral som, akí sú tam ľudia, lebo keď tu čítate noviny, tak máte pocit, že sú tu všade nacisti. Chcel som si urobiť vlastný názor a videl som, že sú to normálni, vzdelaní a slušní ľudia zo stredu spoločnosti. A keď sa stal šéfom bavorskej frakcie Čech Petr Bystroň, bolo jasné, že tá strana nie je proti cudzincom, keď si zvolia emigranta za predsedu. Tak som vstúpil do strany a povedal som, že tam chcem aj niečo robiť a nielen byť len jeden z dvadsaťtisíc členov. Začal som sa teda angažovať v odborných výboroch, ktoré tam vznikli, konkrétne v zahraničnom, hospodárskom a zdravotníckom. A stal som aj pokladníkom v našom kraji Mníchov-západ.
„My nie sme strana proti cudzincom. Naopak, my sme za azyl, ale len za azyl pre tých, ktorí naň majú nárok.“
médiá zvyknú označovať vaše domovské AfD v lepšom prípade za pravicovo-populistickú, v horšom za pravicovo-extrémistickú stranu. Nie je to predsa len príliš veľký posun od CSU?
S tým absolútne nesúhlasím. My sme chyba v zabehanom systéme. Hovoríme to, čo si ostatné strany netrúfajú povedať. Stojíme za absolútnym dodržovaním práva a zákonov. Ostatné strany všetko porušujú – či je to Dublinský dohovor alebo pravidlá o pomoci v eurozóne, kde sa garantovalo, že žiadna členská krajina neručí za záväzky druhých krajín. To všetko je porušené. Ľudia sem chodia bez dokladov, žiadny problém. Keď ich chcete vyhostiť, nemôžete, lebo nemajú doklad. Potom je tu otázka bezpečnosti. Všetci vidia, čo sa deje, či už sú to znásilnenia, útok nákladným autom v Berlíne, útok sekerou vo vlaku, je toho v poslednom čase príliš veľa. Kedysi to tu bola bezpečná krajina, kde sa ženy nebáli ísť v noci metrom, dnes sa boja ísť večer na ulicu. Miera sexuálnych obťažovaní a znásilnení sa katastrofálne zhoršila. Toto ľudia vidia, a preto k nám od CDU prišlo vyše milióna hlasov, pol milióna od SPD.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.