Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zvoní župám umieračik?

.lukáš Krivošík .michal Novota .slovensko .diskusia

V krajských voľbách volí zúfalo málo ľudí. Ešte menej ich rozumie, na čo vlastne vyššie územné celky sú. Kde sa stala chyba? Je čas experiment z roku 2001 odpískať? Debatuje poslanec NR SR Miroslav Beblavý, regionálny geograf Dušan Sloboda a urbanista Peter Žalman.

Zvoní župám umieračik? JOZEF JAKUBČO/SITA Súčasní predsedovia samosprávnych krajov, ktorým sa v novembri končí funkčné obdobie. Niektorí zrejme vo svojich funkciách ostanú aj po voľbách. Najväčšia pozornosť sa sústreďuje na Mariána Kotlebu, ktorý chce obhájiť svoj post v Banskej Bystrici.

začnime vami, pán Beblavý. Máme pred sebou voľby do vyšších územných celkov. Vy navrhujete túto úroveň samosprávy zrušiť. Prečo?

Miroslav Beblavý (MB): V prvom rade preto, že v tej podobe, ako dnes na Slovensku existuje, má pre ľudí oveľa viac nevýhod ako výhod. V druhom rade preto, že neexistuje podľa mňa reálna šanca to prerábať na niečo zmysluplnejšie. Vyššie územné celky – v tej podobe, v akej boli navrhované na Slovensku, mali priniesť správu vecí verejných bližšie občanom. Takých, ktoré sa nedajú spravovať na miestnej úrovni. Mali tým pádom podnietiť aj lepší sociálno-ekonomický rozvoj regiónov. Podľa analýz to neprinieslo výsledky. Rovnomernejší sociálno-ekonomický rozvoj tu nie je, skôr je to mierne horšie alebo také isté, či sa pozeráme na nezamestnanosť, príjmy, alebo akékoľvek iné ukazovatele. Nejakú blízkosť správy ľuďom a väčšiu participáciu to neprinieslo, naopak, voľby do VÚC aj s voľbami do Európskeho parlamentu majú dlhodobo najnižšiu účasť. To znamená, že aj legitimita tých orgánov je nižšia. Z praktického hľadiska ide o neefektívnu zložku. Keď sa pozrieme na to, ako sa vyvíjali výdavky na správu v porovnaní s obcami alebo so štátom, tak narástli veľmi prudko. Od roku 2005 sa navýšil stav úradníkov na župu o viac ako 60 percent, hoci odvtedy už kompetencie nepribúdali. Znamená to, že situácia je zlá. Konzervatívne sme vypočítali úspory. V prípade, že by sa zrušili VÚC-ky, a kompetencie by prešli na mestá a obce, tá časť, ktorá sa nedá, by sa vrátila štátu. Na ďalšie obdobie, ktoré prichádza, by sa dalo ušetriť 250 miliónov eur, čo už nie je zanedbateľná suma. Zároveň si myslíme, že by to mohlo poslúžiť aj ako určitý štart toho procesu, ktorý Slovensko potrebuje ešte viac – proces komunálnej reformy. Spájanie obcí a spoločnú správu.

dušan, ty sa dlhodobo zaoberáš reformou verejnej správy, ako sa ti počúva návrh zrušiť medzistupeň vyšších územných celkov?

Dušan Sloboda (DS): Dnešných osem krajov, ktoré sme zdedili z mečiarizmu, je úplný nezmysel. Ako regionálny geograf musím zdôrazniť, že toto členenie je umelé a absolútne nevhodné pre účely regionálnej samosprávy. Pán poslanec Beblavý spomenul, že kraje mali priniesť sociálno-ekonomický rozvoj, všestranný rozvoj územia, tak je to aj v zákonoch. Táto úroveň samosprávy však nedostala vôbec také kompetencie a súvisiace financie, aby rozvoj reálne mohla manažovať. Samosprávy môžu pripraviť program rozvoja kraja. Môžu tento koncepčný dokument schváliť, a tým to viac-menej hasne. Kompetencie, aby reálne mohli ovplyvniť zamestnanosť či nezamestnanosť, tiež nemajú. Pokiaľ ide o výdavky, tam treba povedať dve veci. Jednou je, že za ostatných desať rokov sa objem zdrojov, s ktorými samosprávy ako celok disponujú, zvýšil len nepatrne, asi o desatinu. V porovnaní so samosprávami centrálna vláda za rovnaké obdobie rapídne nafúkla svoje výdavky, približne o tretinu. Navyše, kým centrálna vláda hospodári výrazne deficitne, samosprávy ako celok hospodária pomerne vyrovnane. Druhá vec, ktorú treba povedať k výdavkom, je tá, že keď prišlo k prenosu kompetencií z centrálnej úrovne na obe samosprávne úrovne, tak sa z centra na obce, mestá a kraje prehodil ten balík zdrojov, ktorými dovtedy na dané kompetencie disponoval štát. Nerobil sa audit, že koľko zdrojov si tá-ktorá kompetencia v skutočnosti vyžaduje. Zobrali sa peniaze, ktoré vtedy na to boli, a rozdelili sa na kompetencie. K takému auditu nedošlo dodnes. Samosprávy sú nútené pracovať s peniazmi, o ktorých sú opodstatnené pochybnosti, že ani nemôžu byť dostatočné na to, aby bolo možné v prospech občanov poskytovať adekvátne služby. K modernizačnému dlhu z minulosti sa tak nabaľuje ďalší skrytý dlh. Stačí sa pozrieť na zmrazené kapitálové výdavky samospráv, aby sme videli, že máme problém.

pán Žalman, vy ste architekt a urbanista. Naplnili kraje očakávania alebo sú nefunkčné tak ako Bratislava, ktorú dávate za príklad zlého územného členenia? 

Peter Žalman (PŽ): Práca na Urbanistickom atlase Bratislavy, zbieranie analýz, a samozrejme, reprodukcia súčasného stavu ma doviedli k poznaniu, že Bratislava má špecifické postavenie, a to sa dokonca stupňuje. Jednak, že je centralisticky umiestnená, a ostatné časti štátu sú veľké a rozdiely sa stále prehlbujú. Žiadne opatrenia sa nevyhnú procesu suburbanizácie, koncentrácie. Je to celosvetový trend a Bratislava len dobieha to, čo sa už udialo v Európe vo väčších mestách. Uviedol  by som taký príklad, že keď sa spracovával projekt TEN-T, podzemné železničné prepojenie, tak jeden z argumentov, prečo sa projekt zastavil, bol ten, že Bratislava nemá taký počet obyvateľov, na ktorý je mestu potrebné podzemné prepojenie popod veľkú rieku. Dnes nemá aglomerácia Bratislavy presne určené hranice, ale žije tu do 800-tisíc ľudí – jednoznačne by to potrebovala, no peniaze sú fuč. Čiže Bratislava je špecifická otázka, aj ona potrebuje nové územnosprávne členenie, nielen celé Slovensko. Nedávno bol seminár na pôde Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa hovorilo o 99 municipalitách alebo mikroregiónoch. Mňa zaujíma, kde je hranica Bratislavského regiónu, aj to volám aglomerácia. Nicolas Sarkozy bol dve funkčné obdobia primátorom Paríža, potom bol prezidentom, a potom definoval z pozície hlavy štátu veľký Paríž. My teraz sme na prahu obdobia, keď potrebujeme definovať, čo je to veľká Bratislava. Siaha do Maďarska aj do Rakúska. Tu je iná situácia, vnútorná migrácia, teda dochádzka za prácou v štáte spôsobuje, že mesto má jeden deň 100-tisíc návštevníkov a druhý deň 200-tisíc. Tie dni vôbec neviete odhadnúť. Corbusier má takú definíciu: mesto je zviera. Živelný vývoj prebieha všade tam, kde nestíha správa a spravovanie vecí verejných, a to je jednoznačne príklad Slovenska. Rozvoj tejto aglomerácie je živelný. Hranice VÚC sú ďalej. 

aby sa čitateľ nestrácal v pojmoch, je rozdiel medzi vyššími územnými celkami, teda krajmi alebo ľudovo župami, tých je osem, potom keď sa hovorí o municipalizácii, tak sa hovorí o spájaní obcí do nejakých väčších celkov. Dnes máme 2 900 obcí, koľko by malo byť municipalít?

DS: Bolo by fajn, keby sme vyššie územné celky nevolali župami, lebo to poslanci opakovane odmietli. Nacionalistom prekážalo slovo „župa“, hoci ide o slovenský termín, nie maďarský, ako sa niektorí mylne domnievajú. Nevolajme ich župy, lebo to Mečiarove kraje nie sú v žiadnom prípade. Celé storočia sme tu mali prirodzene sa formujúce regióny v podobe komitátov, stolíc a žúp.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite