keď sa lídri na geopolitickej scéne správajú predvídateľne, ten jeden, ktorého správanie sa nedá odhadnúť, má výhodu. Zo spätného pohľadu to dokonca vyzerá, že koná tak, ako keby bol pred ostatnými neprestajne o pár krokov vpredu – vpredu, čo sa týka informácií a stratégie. Túto pozíciu na svetovom javisku mal donedávna obsadenú Vladimír Putin. Robil, čo sa od neho nečakalo, a z momentu prekvapenia, ktorý si vytváral, čerpal strategické výhody.
Tento rok sa však do roly enfant terrible vpasoval Donald Trump. Jeho kroky vzbudzujú údiv, neraz zhrozenie, ale hlavne sa nedajú odhadnúť. Zlé jazyky by povedali, že sám Trump možno večer nevie, čo urobí ráno. A tak sa stalo, že zareagoval na nálet, ktorý sýrske ozbrojené sily predviedli v provincii Idlib.
ako sa Obama prizeral zverstvám
Nálet to bol skutočne brutálny. V noci na spiacich civilistov v meste Cháj Šajchún zhodili barelové nálože plné chemických látok. Účinok bol ničivý. Deti zomierali v spánku, tie obete, ktoré sa zobudili a podarilo sa im aspoň vyjsť z domov, sa dusili na uliciach. Ľudia, ktorí prichádzali zachraňovať zranených, boli takisto zasiahnutí. A podľa viacerých zdrojov sa nad miestom útoku vznášal dron, ktorý mohol patriť buď Rusom, alebo sýrskej armáde. Po tom, čo dron odletel, sa nálet zopakoval – tentoraz sýrske bojové lietadlá zaútočili na nemocnicu, kde zdravotníci zachraňovali životy ľudí postihnutých chemikáliou. Číre zverstvo.
Donald Trump mohol urobiť to, čo počas svojho vládnutia robil Barack Obama – nič. Trump však dal príkaz na útok raketami dlhého doletu Tomahawk z vojenských lodí umiestnených v Stredozemnom mori. Rakety leteli na sýrsku základňu, z ktorej vzlietli stroje s chemickými náložami proti mestu Cháj Šajchún. Bola to teda vysoko cielená akcia s obmedzeným dosahom – síce prvý podobne intenzívny zásah Američanov do sýrskej občianskej vojny, ale nič, čo by sa dalo pomýliť so širokou inváziou.
Od Američanov podobnú reakciu nikto nečakal. Ani Asad, ani Putin, ale ani západní spojenci USA. Roky sa totiž Washington správal celkom inak.
Pripomeňme si, ako sa v roku 2013 Barack Obama vyjadril, nech sa Asad neopováži použiť chemické zbrane, lebo to by znamenalo prekročenie „červenej čiary“ a zásah Američanov. Asad krátko po tomto Obamovom vyjadrení chemickými náletmi zahubil v Damasku takmer 1 500 ľudí – a vyše štyristo z nich boli deti. (Tieto údaje uviedol vtedy pre médiá osobne americký minister zahraničia John Kerry.) A Barack Obama neurobil vôbec nič. Tým na dlhé roky fatálne znížil váhu amerického slova na medzinárodnej scéne a vytvoril precedens, ktorý Asad vďačne využíval. Vzápätí Obama ešte prenechal pri riešení problému sýrskych chemických zbraní iniciatívu Rusom – dovolil, aby navrhli odovzdanie Asadovho chemického arzenálu a aby toto odovzdanie pomohli realizovať.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.