Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Má prezident domov lietať?

.radovan Bránik .slovensko

Bezpečnostný expert Radovan Bránik prináša podrobnú analýzu,v ktorej porovnáva, čo je z bezpečnostného a ekonomického hľadiska pre prezidenta lepšie – cesta domov autom alebo lietadlom.

Má prezident domov lietať? Marek Mrviš/SITA V prípade, že je prezident prepravovaný lietadlom, opatrenia sa vykonávajú iba v okolí letísk a trvajú výrazne kratšie ako v prípade pozemnej prepravy.

v posledných dňoch sa v politickom boji opäť objavila téma, ktorá rezonovala v médiách už pred rokom. Vzhľadom na to, že na sociálnych sieťach koluje jeden z mojich vtedajších príspevkov v niektorej z diskusií, považujem za potrebné tieto údaje spresniť. A tiež objasniť tému oveľa detailnejšie z bezpečnostného a ekonomického hľadiska, ako aj z hľadiska efektivity nasadenia síl a prostriedkov bezpečnostných zložiek.

Som totiž presvedčený, že žiadny skutočný problém neexistuje a ide iba o nešikovný pokus o spochybnenie prezidenta v politickom boji, a to využitím argumentov neodbornej povahy vytrhnutých z kontextu. S významnou časťou prípravy tohto materiálu mi pomáhal môj syn Radovan Bránik jr., ale aj niekoľko nemenovaných odborníkov na problematiku bezpečnosti chránených osôb.

V prípade prezidenta, premiéra a zvyčajne aj predsedu parlamentu pri vnútroštátnej preprave na dlhšie vzdialenosti jednoznačne prevažujú výhody leteckej prepravy oproti preprave autom či vlakom takmer vo všetkých aspektoch vrátane ekonomických. Z hľadiska bezpečnosti a viazania síl a prostriedkov rôznych bezpečnostných zložiek v spádovej oblasti po trase kolóny, ktoré v prípade pozemnej prepravy znamenajú vysokú záťaž a zvyčajne platí rovnica, že vzhľadom na najvyššiu prioritu ochrany ústavného činiteľa automaticky dochádza k dočasnému oslabeniu bezpečnosti bežných občanov. Predlžuje sa čas, v ktorom sú bezpečnostné zložky schopné doraziť na miesto lúpeže, krádeže či násilného incidentu, pretože jednoducho jeden policajt nemôže byť naraz na dvoch miestach.

súkromná cesta neexistuje

V prípade leteckej prepravy – až na výnimky – úplne odpadáva pozemná operatívna príprava po trase. Výnimku tvorí napríklad použitie falošného konvoja ako fantómového cieľa v prípade hroziaceho útoku.

V prípade, že je chránená osoba prepravovaná lietadlom, tak operatívne, taktické a spravodajské opatrenia sa vykonávajú iba v okolí letísk odletu a príletu a trvajú výrazne kratšie ako v prípade pozemnej prepravy. Tieto opatrenia tiež viažu výrazne menší počet príslušníkov bezpečnostných zložiek.

Donedávna bola, paradoxne, najväčším rizikom pre prepravované osoby pri častom využívaní lietadla JAK-40 jeho technická zastaranosť a pomerne vysoká poruchovosť, v modernizovanej verzii JAK-42 zahynul napríklad Pavol Demitra. Do tohto modelu lietadla by som nasadol, iba ak by nebola iná možnosť záchrany života pred živelnou katastrofou.

Nič ako súkromná cesta prezidenta v skutočnosti neexistuje. Prezident nie je zamestnanie, ale funkcia, nemá určený pracovný čas a vzhľadom na to, že je napríklad najvyšším veliteľom Ozbrojených síl SR a má niekoľko unikátnych a nezastupiteľných funkcií, uňho vôbec nemožno hovoriť o voľnom čase. Môže napríklad vyhlásiť vojnu. Na rozdiel od premiéra, ktorého môže plnohodnotne zastúpiť niektorý z podpredsedov vlády, prezident ešte aj na dovolenke s rodinou vykonáva svoju funkciu nepretržite.

Je absurdné, ak politici celé roky hovoria o nutnosti obnovy vládnej letky a nakupujú za desiatky miliónov eur novšie lietadlá, aby potom ich využívanie prezidentom republiky kritizovali. Kto, ak nie prezident, premiér a predseda parlamentu v nich majú lietať? Zvlášť, keď lietadlá kvôli prísnym predpisom a nutnosti udržiavať pilotov na dostatočnej profesionálnej úrovni musia lietať tak či tak. Najdrahšie sú tie lietadlá, ktoré nelietajú.

V nasledujúcich riadkoch objasníme, čo sa v skutočnosti odohráva v prípade pozemného presunu kolóny s vysokým ústavným činiteľom. Vedome vynechávame informácie, ktoré by mohli v budúcnosti viesť k oslabeniu nasadzovaných opatrení, ale nebudeme sa vyhýbať podrobnejšiemu opisu situácie, čo skôr môže viesť k odradeniu potenciálneho útočníka od jeho úmyslu. Útočiť na kolónu prevážajúcu najvyšších ústavných činiteľov sa naozaj nevyplatí.

zopár nutných opatrení

Čo všetko teda musia urobiť bezpečnostné zložky, aby sa postarali o chránenú osobu počas pozemnej prepravy automobilom? Úrad na ochranu ústavných činiteľov zabezpečuje výkon osobnej ochrany, plánovanie trás, kontrolu a zabezpečovanie objektov. SIS, prípadne VSS, priebežne vyhodnocujú úrovne rizík, posudzujú závažnosť potenciálnych hrozieb zo sledovaných „závadových“ skupín, poskytujú operatívne informácie ostatným zložkám, preverujú tiež osoby, ktoré plánovane prídu do kontaktu s chránenou osobou. Policajný zbor vykonáva podpornú činnosť, riadenie a obmedzovanie dopravy, kontrolu dopravných prostriedkov na prítomnosť výbušnín. Zahraničné spriatelené služby poskytujú informácie o aktuálne hroziacich rizikách.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite