nepísané pravidlo o sto dňoch je v prípade nového ministra školstva úplný nezmysel. Už len preto, lebo tých sto dní by v skutočnosti neznamenalo sto, ale minimálne stošesťdesiattri dní. Minister bol totiž vymenovaný 22. marca, takže sto dní uplynie 30. júna a na druhý deň sa začínajú dvojmesačné letné prázdniny. A ďalších stodvadsať dní pokoja – do konca kalendárneho roku – by si vláda zrejme nárokovala z titulu predsedníctva EÚ.
Ešte pádnejším argumentom pre nezmyselnosť stodňovej lehoty v prípade nového ministra školstva je samotný minister. Peter Plavčan predsa nepotrebuje na zoznámenie sa s agendou ministerstva a jeho personálnym obsadením ani pol sekundy. Za tých dvadsaťpäť rokov ho už musí poznať naspamäť. Preto mohol a mal konať od prvého dňa. A už aj to bolo neskoro.
Svojej prvej a asi najvážnejšej chyby v ministerskom kresle sa Plavčan dopustil ešte skôr, než si do toho kresla sadol. Pretože zobrať v dnešnej situácii post ministra školstva bez akýchkoľvek jasných záruk navýšenia financií zo strany premiéra, to je čistá nezodpovednosť. A záruky určite nedostal. Veď keby mal Robert Fico v pláne dať do školstva toľko peňazí, koľko naozaj treba, a pustiť sa do reforiem, ktoré by mohli školstvu zásadným spôsobom pomôcť, určite by tento rezort neprenechal Dankovej SNS.
Úlohou ministra bez dostatočne navýšených financií, bez politického krytia a bez akejkoľvek koncepcie, ktorá by sa spájala s jeho menom, môže byť len lavírovanie a zdržiavacia taktika. A keď s tým začne, treba to okamžite kritizovať a žiadať podstatne viac, než len nekonečné rokovania a nezáväzné sľuby. Netreba čakať sto dní.
aká reforma?
Nový minister má navyše pred sebou veľmi akútne problémy. Šesťtýždňový ostrý štrajk 15 000 učiteľov všetkých typov škôl totiž nebol len predvolebnou akciou. Voľbami sa z pohľadu štrajkujúcich nič neskončilo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.